SVET FINANCIÍ
Dva rozpočty v jednom roku sme ešte doteraz nemali. Štátny rozpočet je najvyšší finančný plán v krajine, schválenie ktorého v parlamente na príslušný kalendárny rok má charakter zákona. Cez jeho príjmovú aj výdavkovú stránku sa presadzuje hospodárska politika vlády, ktorú tentoraz poznačila nielen coronová medicínska kríza, ale i politická nestabilita vládnej koalície.
Podľa platnej legislatívy máme do roka 2024 dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet, čo si však nikto nevie predstaviť bez uskutočnenia reformných zmien. Tie budú financované z európskeho rozpočtu vrátane prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti vo výške dvadsaťsedem miliárd eur. Vládou navrhnutý a parlamentom odsúhlasený štátny rozpočet bude vykazovať deficit 5,5 miliardy eura a navyše prvýkrát v histórii máme v tomto roku dva štátne rozpočty. Jeden počíta s deficitom 4,94 percenta k HDP za podmienky, že sa uskutočnia reformy v dôchodkoch, vo výdavkových stropoch a v dlhovej brzde. V prípade, že sa však reformy neuskutočnia, môže byť deficit verejných financií len 4,3 percenta k HDP. Ministerstvo financií bude v tomto prípade na účte v pokladnici viazať päťsto miliónov eur.
■ DLHOVÁ BRZDA
Z rozpočtu na tento rok sa dá vyčítať, že najviac si polepšia sektory zdravotníctva, školstva, sociálna sféra a doprava. Navyše je v rozpočte schválená i 700-miliónová covidová rezerva, ako aj najvyšší objem investícií v histórii Slovenska vo výške šesť miliárd eur. K spomínaným návrhom reforiem však vládni koaliční partneri nedospeli. Bez nich môžu byť problémy s valorizáciou platov zdravotníkov, so zvyšovaním počtu sestier, s rušením niektorých doplatkov za lieky, s obnovením staníc záchrannej služby ‒ a takto by sme mohli pokračovať. Najväčším problémom bude však schválenie dlhovej brzdy, ako aj dohoda o výdavkových stropoch v rezortných ministerstvách, bez ktorých nebude zabezpečená trvalá udržateľnosť našich verejných financií.Minulý rok charakterizovala najmä pokračujúca coronavírusová pandémia, narastajúca zadlženosť verejných rozpočtov a všadeprítomná vyššia inflácia. Tieto negatívne skutočnosti pocítila väčšina z nás. A tak si kladieme oprávnené otázky o ich následkoch v tomto roku, keďže sa počíta s tým, že naštartovať obnovu ekonomiky na starom kontinente si bude vyžadovať reformy vo všetkých sektoroch hospodárstva, na čo potrebujeme financie z európskeho rozpočtu, z Fondu obnovy a odolnosti i z nášho štátneho rozpočtu.
■ VEDÚCI TANDEM
Všetci vieme, že na starom kontinente sa nič podstatné neuskutoční bez súhlasného názoru nemecko-francúzskeho politického tandemu. A práve v roku 2022, keď ECB hovorí, že obmedzí uvoľnenú menovú politiku a možno na konci roka zvýši úroky, došlo v Nemecku k personálnej výmene vo funkcii kancelára a v prípade Francúzska sa budú v apríli tohto roku konať prezi
dentské voľby.
Mohli by sme sa dlho zamýšľať nad tým, čo možno čakať od Olafa Scholtza, nového spolkového kancelára v trojkoalícii so Sociálnymi demokratmi, s FDP, ako aj so Zelenými. Skôr sa však pozrime na témy, ktoré chce Paríž riešiť ako predsednícka krajina Rady Európy od prvého januára 2022. Najväčším rozporom medzi Parížom a Berlínom bude zrejme problematika jadrovej energetiky v ich programe zelenej ekonomiky, keďže v Nemecku koncom minulého roka už odstavili všetky jadrové elektrárne, zatiaľ čo Francúzsko a krajiny V4, vrátane Slovenska, pokračujú v ich využívaní a budovaní. Nevidia nijaký dôvod, aby sa bezpečné a funkčné elektrárne odstavovali, a preto presadzujú, aby jadro bolo zaradené medzi obnoviteľné zdroje energií a so zreteľom na dosiahnutie budúcej uhlíkovej neutrality. Nemožno vylúčiť, že sa doterajšie rozdielne názory o ďalšom využívaní jadrovej energetiky prehĺbia, keďže koaličným vládnym partnerom v Nemecku je tiež strana Zelených a jej predstava o ochrane životného prostredia. V tejto súvislosti treba povedať, že Nemci v otázke jadra majú podporu najmä v Rakúsku a Taliansku.
■ PRIORITA MIGRÁCIA
V rámci predsedníctva Rady Európy sa počíta, že Paríž bude mať záujem riešiť aj otázky boja proti nelegálnej migrácii, aj keď v minulosti francúzsky prezident E. Macron presadzoval povinné kvóty prijímania migrantov, čo zásadne odmietajú predstavitelia štátov V4. Zdá sa, že nelegálna migrácia bude súčasťou predvolebného boja o funkciu prezidenta, keďže ostatní kandidáti na francúzskeho prezidenta pokladajú migráciu za prioritu. Vo Francúzsku žije takmer sedem miliónov migrantov, čo súvisí s predchádzajúcou koloniálnou minulosťou krajiny. Doteraz sa skôr riešila likvidácia táborov, pretože migranti sa chcú dostať najmä do Veľkej Británie. Bude teda zaujímavé sledovať, či sa na starom kontinente podarí už počas francúzskeho predsedníctva prijať akceptovateľnú formu európskej spolupráce v boji proti nelegálnej migrácii.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA