V novembri uplynie sto rokov od úmrtia Pavla Országha HVIEZDOSLAVA. Ak sa povie o starých Grékoch, že sú tisícročia za nami, ale i tak stále pred nami, o Hviezdoslavovi platí, že je storočie za nami, ale i tak stále pred nami. Kto Hviezdoslava dnes ešte číta? Ak nemusí... Napriek tomu patrí k najvýznamnejším a najznámejším slovenským literárnym tvorcom. Pokusy modernizovať jeho pôvodné texty stroskotali. Sú originálne, plné novotvarov, objavné. Vari aj preto nie je jednoduché poradiť si s nimi, pochopiť ich, správne interpretovať. V novembri 2021 uplynie sto rokov od úmrtia tohto nášho literárneho velikána a významného dejateľa.
Z básnika sa čoraz zreteľnejšie stáva legenda. „My Oravci sme na neho hrdí. Hviezdoslav je pre Slovensko rodinným striebrom,“ vyslovila sa nie raz riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková. Na Hviezdoslava je hrdé celé Slovensko, aj keď s ním mnohí stále majú problémy...
■ STOTOŽNENÝ S ORAVOU
Malá krajinka má svoje dvory i dvorčeky. Z nich opäť častejšie „vybieha“ do sveta mlaď, aby vyrástla na talentovaných profesionálov rôznych odborov, ba aj na osobnosti. Ak poviete Orava, čo popri inom zíde na myseľ ak nie Hviezdoslav. Nebol iba básnik, dramatik, prozaik, ale i prekladateľ a právnik, od roka 1918 člen revolučného Národného zhromaždenia a už v roku 1919 krátko po povojnovom obnovení činnosti Matice slovenskej jej predsedal.
Traduje sa, no nie každý pedagóg to vie zrozumiteľne žiakom vysvetliť, ako raz na vyšnokubínskej svadbe horlivo zarecitoval svoju po maďarsky napísanú báseň. Vyvolal potlesk a uznanie zemanov, zároveň však aj slzy svojej matky, ktorá mu nerozumela. Netušila, o čom jej syn básni. Pravdou je, že sa v Miškovci vzdelával v maďarčine. Na Dolnej zemi mal Paľko u bohatého strýka naporúdzi knižnicu a budúci „básnik zimy“ či iných ročných období na Orave to využil. Literatúra mu bola blízka. Ale iba v maďarčine a v nemčine. Nečudo, prvé verše preto napísal v jazykoch, ktoré ovládal.
„Maďarská škola ma celkom pomýlila na mysli, pod čím rozumiem, že som maďarsky i myslel a prekladal, aj keď som písal po slovensky. Strýko lakomec, striezlivý, no rád sa napil na účet iného, mal čepček, s akým som sa narodil, bol si vypožičal, keď išiel k súdu na právo, aby vraj tam mal šťastie, ale ho viac nevrátil, udajúc, že ho stratil, bezpochyby si ho ale zadržal pre ďalšie šťastie.“
Lenže v septembri1865 ujo náhle umrel. Po prázdninách Pavol nastúpil na maďarské gymnázium v Kežmarku. Na štúdiách práva v Prešove sa už zdokonaľoval aj v slovenčine. Jazykom akoby sa rozprával s klientmi. Všetko chce svoj čas. Netrvalo dlho a z juristu Országha sa postupne stal skutočný poeta ‒ Hviezdoslav. Umeleckým pseudonymom Hviezdoslav si len splnil sen z detstva. Hlboko v mysli mal zaznačené t na jasné noci s nekonečnými priestormi nad leštinskými Skalkami, hviezdy a súhvezdia, nebo tajomných galaxií a vesmírnych diaľav. Umelecké meno zverejnil prvý raz v roku 1877 v nekrológu za zosnulým Viliamom Paulinym-Tóthom. A prídomok Hviezdoslav až do konca života vytrvalo používal. Na jeho poctu Hviezdoslavom pomenovali planétku č. 3980...
■ BÁSNICKÝ MONUMENT
Jeden zo zakladateľov slovenského literárneho realizmu, ktorý reálne vyčnieva nielen monumentálnosťou tvorby, ale i jej umeleckou hodnotou, sa narodil v rázovitom Vyšnom Kubíne 2. novembra 1849. Bol tretím dieťaťom v schudobnenej zemianskej rodine garbiara a roľníka Mikuláša Országha-Vyšňanovie a Terézie Medzihradskej. Úmrtnosť detí ovplyvnila aj život rodiny. Pavlov brat Mikuláš i sestra Mária zomreli v útlom veku. Drevený artikulárny evanjelický kostol, v ktorom Pavla pokrstili, je ozdobou Leštín, zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a architektonického dedičstva UNESCO. V obci chodil aj do ľudovej školy, kde jeho národnostný vývin ovplyvnil leštinský učiteľ Adolf Medzihradský, ktorý sa spolu s ďalšími oravskými národovcami postaral aj o vydanie prvej básnikovej zbierky poézie pod názvom Básnické prviesienky Jozefa Zbranského. Pavlov otec chcel, aby sa stal advokátom, nie farárom, a to preto, lebo „farári sú chudobní ako kostolné myši, no advokáti majú vždy peniaze“. Aj mladý Országh považoval teológiu za „myšlienkovo meravú“, zato právo sa mu zdalo „životnejšie“. Napriek svojim názorom na náboženstvo ako dvadsaťsedemročný sa priženil do rodiny farára Samuela Nováka, ktorý s prijatím básnika do famílie nadšene súhlasil. Na deň sv. Žofie bola svadba. Chýrnik Národných novín zverejnil noticku: „Pán Pavol Országh, okresný podsudca v Dolnom Kubíne, slávi 15. t. m. sňatok so slečnou Ilonou Novákovou. Naše úprimné na zdar!“
■ PROFESIJNÁ PRAX
Advokátsku prax začal v Námestove. Najskôr bol koncipientom a potom člen súdu. Neskôr ho vymenovali za sudcu. Pracoval aj pre Tatra banku. Na platobnej karte tejto banky je faksimile básnikovho podpisu. Počas profesijného života, z čoho bol dvadsaťdva rokov v Dolnom Kubíne, bol neustále literárne činný...
Neznámu predmanželskú a aj neskoršiu korešpondenciu Pavla Országha s celoživotnou láskou manželkou Ilonou Novákovou v roku 2008 Jana Juráňová zostavila v knižke pod titulom Žila som s Hviezdoslavom. Čitateľovi sprístupnila obraz manželského spolužitia, ale aj žánrový obrázok života Slovákov na prelome 19. a 20. storočia. Zároveň je príbehom lásky a jej stálosti. Navonok pôsobiaci patetický básnik odhaľuje čitateľovi nežnosť snúbenca, milujúceho a starostlivého partnera a v komentároch k spoločenským udalostiam nezaprie v sebe pravotára.
Nielen Kalinčiak či Kukučín aj Hviezdoslav vo svojich dielach citlivejšie vníma zemianstvo, z ktorého pochádzal. Malebná horná Orava, Babia hora, oblasti Slanej vody, kde si liečil choroby, sa odrazili v jeho reflexívnej a prírodnej lyrike. Pustil sa aj do náročnejších epických skladieb. Hájnikovu ženu básnik Ľubomír Feldek nazval Horor v horárni. Je evidentné, že sa v epickej dráme odzrkadľuje aj umelcova právnická prax.
Ežo Vlkolinský. V básnickom epose rozoberá protiklady, stojace medzi obyčajným ľudom a zemianstvom. Dejovú líniu zasadil do Vyšného Kubína alias Vlkolínca. Klasický rozpor „zemianskej cti“ so sedliakmi vyvrcholí roztržkou na svadbe. Vo voľnom pokračovaní Gábor Vlkolinský básnik zovšeobecňuje problém úpadku zemianstva na Slovensku. Aj v Krvavých sonetoch, ktoré reflektujú postoj spoločnosti k vojnovým udalostiam a zabíjaniu ľudí, sa prejavuje v texte jeho zložitý jazyk. Slová si vymýšľa – čitateľ sa zamýšľa? Nad významovým odkazom slov, ktoré v hovorovej reči neboli. Hviezdoslav prijíma parnasizmus, precízne ovládaný jazyk, všemožne ohýbaný, za svoj. Je to už iba krôčik k tomu, aby autor tvoril iba pre estetický zážitok ‒ umenie pre umenie – z francúzskeho l´art pour l´art.
■ DBAL NA VZHĽAD
A čo tá mašľa? Čo náš legendárny básnik zakrýval pod bradou na hrdle? Na každej fotografii, filmovom zábere je Hviezdoslav s touto typickou ozdobou. Skutočne šlo iba o dôsledný imidž vždy upraveného elegána?
S fotením nebol problém. Vždy si však dal uviazať alebo si uväzoval sám inú mašľu. Svetlú, svetlejšiu, tmavú, károvanú, bez vzoru, so vzorom... Bodkovaná je najviac publikovaná. Hrdlo nikdy nemá odhalené. V Katalógu digitálnej knižnice Slovenskej národnej knižnice je jedna, na ktorej nezdobí hrdlo básnika mašľa, len tenká stužka...
Zrejme to súvisí so zdravotnými ťažkosťami pretrvávajúcimi od detstva. S prehltávaním jedla. Vekom nadobudol artériosklerózu a 8. novembra 1921 umrel už na celkové oslabenie organizmu po zápale pľúc. S bodkovanou mašľou ho aj pochovali. V jeho dolnokubínskom múzeu ostala mašľa s čiernymi bodkami a fialová mašľa s bielymi bodkami...
Laco HÁMOR ‒ Foto: TASR, archív MS, SNK, Oravské múzeum