Na našich severných susedov progresívne heslá nezabrali. Voľby do europarlamentu v Poľsku priniesli prekvapenie. Napriek zdrvujúcej kampani liberálov Poliaci podporili doterajšiu vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá vo voľbách získala výrazné víťazstvo. Je to dôležitý plebiscit pred rozhodujúcimi októbrovými voľbami do sejmu i senátu.
Právo a spravodlivosť sa za posledné dva roky aj vlastnými chybami dostala do defenzívy. Nedomyslenými krokmi sa zamotávala do sporov, ktoré ju vyčerpávali. Takými boli novelizácie zákonov o Inštitúte pamäti národa (IPN) či zbabraný proces reformy súdnictva, ktoré vyvolali negatívny ohlas nielen doma, ale aj v zahraničí. Pod tlakom výhrad musela vláda napokon ustupovať. Zámer očistiť súdnictvo od rezíduí socializmu tak strane PIS nevyšiel. Ešte horšie to dopadlo s pokusom trestať za pokusy pripisovania zodpovednosti Poľsku za zločiny Tretej ríše. Táto diletantsky pripravená novela zákona o IPN sa premenila na diplomatický debakel po tom, čo sa na ňu zniesla vlna nečakanej kritiky z USA a Izraela.
■ TVRDÁ KAMPAŇ
Ústupky PIS časť voličov rozhorčili. Na tomto podklade sa zrodil protestný tábor, ktorý združil rôznorodú radikálnu zmes národno-konzervatívnych hnutí, ktorá pod názvom Konfederácia obvinila PIS zo zrady národných záujmov. V kampani položila dôraz na obavy, že vláda uzná požiadavky zákona JUST act (známejší ako 447), ktorým americký kongres v roku 2017 zaviazal americký rezort diplomacie podporovať aktivity slúžiace na reguláciu právneho statusu majetku po obetiach holokaustu. Veľa Poliakov tento zákon vníma ako hrozbu pre otázku majetku obetí, ktorý zostal bez dedičov. Zákon Just act totiž predpokladá, že takýto majetok by nemal prejsť do vlastníctva štátu, ale reštitúciou by sa mal stať základinou pre aktivity združení venujúcich sa holokaustu. Táto kampaň bola kritizovaná za antisemitizmus. Vznikla tak nová situácia. Popri tlaku zľava v podobe protestov liberálnej opozície, tlakov LGBTI prostredia, štrajkov feministiek, učiteľov, sudcov atď., ktoré posledné dva roky zmietali krajinou, sa PIS ocitol aj pod paľbou sprava. Na pravici sa tak rozhorel boj o to, kto obhajuje záujmy národa, pričom PIS Konfederátov vinil, že slúžia Rusku. Na dôvažok tesne pred záverom kampane médiami prebehol film bratov Siekelských o pedofílii v cirkvi, ktorý mal v konečnom dôsledku za cieľ poškodiť aj PIS. Výskumy verejnej mienky predpovedali v tejto atmosfére tesné výsledky volieb medzi hlavnými rivalmi ‒ PIS-om a opozíciou združenou v Európskej koalícii. PIS však pri takmer päťdesiatpercentnej účasti zvíťazil o sedem percent.
■ ČO ROZHODLO?
Podľa Tv Republika proticirkevná kampaň sa nakoniec obrátila proti opozícii. Publicista Piotr Semka to vysvetľuje dosiaľ veľmi živou skúsenosťou s komunistickou diktatúrou. Podobné techniky provokácií a zneužívania slabosti cirkvi stále totiž pripomínajú komunistov a mobilizujú odpor ľudí proti tým, ktorí ich použijú. Publicista Rafał Ziemkiewicz vidí podobne príčinu veľkej účasti a mobilizácie juhovýchodného Poľska v čoraz výraznejšie prezentovanej LGBTI agende a koordinovanému útoku na cirkev. Podľa Ziemkiewicza pokus o kompromitáciu cirkvi a nepriamo aj PIS vyvolal pocit ohrozenia a zomknutie konzervatívnej väčšiny Poliakov, a to aj takých, ktorí chceli pôvodne PIS potrestať za ústupčivosť.
■ DOBRÉ VYHLIADKY
Eurovoľby signalizujú pozitívne vyhliadky pre PIS do októbrových volieb, čím sa zrejme odsúvajú plány opozície artikulované jedným z jej lídrov W. Czarastym (SLD), ktorý sa vyhrážal, že nová vláda posadí polovicu PIS-u do väzenia a zvyšok vyženie z politiky. Podobne je to s plánmi opozície na likvidáciu IPN či úradu na boj proti korupcii (CBA). Na druhej strane sa otvára otázka, či projekt zjednotenej opozície vydrží do volieb. V terajšej konštelácii totiž podľa Ziemkiewicza zjednotenej opozícii ako jediný rezervoár potenciálnych hlasov ostáva šesť percent strany Wiosna, ktorá sa prebojovala do europarlamentu, kým PIS má k dispozícii ešte okolo desať percent na pravo od neho. V tejto súvislosti si aj opozičný senátor Jan F. Libicki (PSL) dáva otázku, či sa obrat opozície na ľavo, symbolizovaný ostrým proticirkevným výpadom, oplatil, pričom podľa neho by mal nasledovať návrat smerom k centru. Otázkou sa stáva aj to či líder zjednotenej opozície Grzegorz Schetyna ostane do volieb na svojom mieste. Každopádne, voľby v Poľsku znamenajú nádej pre pokračovanie jednotnej politiky V4. Zostane súčasťou tejto politiky po budúcoročných voľbách aj Slovensko obracajúce sa k liberalizmu?
Martin JARINKOVIČ - Foto: internet