Víťaz druhého kola volieb garantuje kontinuitu poľskej suverenistickej politiky. Poľsko má za sebou dramatické finále výnimočnej, s prestávkou takmer polročnej predvolebnej kampane. Napriek obavám z dosiaľ nedoznenej hrozby epidémie sa poľskí voliči dostavili k urnám vo výnimočne vysokom počte. V tesnom výsledku Poliaci potvrdili svoju oddanosť konzervatívnym hodnotám. Kandidát vládnej koalície (Právo a spravodlivosť – PiS a ďalšie subjekty) Andrzej Duda po druhom kole prezidentských volieb obhájil svoju pozíciu a po druhýkrát sa ujme postu prezidenta Poľskej republiky.
■ HISTORICKÝ VÝSLEDOK
Andrzej Duda vyhral s historicky najnižším rozdielom v histórii poľských volieb od povalenia komunistickej diktatúry. Dvojpercentným náskokom pred svojím protivníkom, kandidátom opozičnej Občianskej platformy, liberálom Rafałom Trzaskowskim prekonal aj svoj doterajší rekord spred piatich rokov, keď vyhral nad Bronisławom Komorowskim. Lenže vtedy to bolo len pri päťdesiatpäťpercentnej volebnej účasti. Volebná účasť v terajších voľbách stúpla na výnimočných šesťdesiatosem percent, čím sa priblížila rekordnej, dosiaľ najvyššej účasti z volieb v roku 1995. A. Duda v druhom kole zvýšil počet svojich voličov o 1,8 milióna, pričom celkovo získal úctyhodných takmer 10,5 milióna voliča – teda najväčší počet voličov, aký doteraz získal jeden z kandidátov. Napohľad neveľký dvojpercentný rozdiel medzi kandidátmi predstavuje pri takýchto obrovských číslach takmer štyristopäťdesiattisíc hlasov. Zaujímavosťou je, že Duda v druhom kole vyhral len v šiestich vojvodstvách na juhovýchode krajiny. Naproti tomu Trzaskowski získal prevahu v desiatich vojvodstvách na severozápade a v centrálnej časti krajiny. Zjednodušene by sa tiež dalo povedať, že prezidenta zvolil vidiek jednoduchých ľudí práce. Z ďalších štatistík vyplýva, že Dudov elektorát tvorili najmä ľudia staršej generácie. Trzaskowski zas oslovil predovšetkým voličov mladších ročníkov z miest. Rozdiely sa prejavili aj v hlasovaní Polónie, čiže Poliakov žijúcich za hranicami, z ktorých odovzdalo svoj hlas takmer tristopäťdesiatštyritisíc. Kým poľskí voliči v Európskej únii, Ázii a Rusku podporili väčšinovo Trzaskowského, Poliaci v USA, Kanade, ale aj v Ukrajine a Bielorusku odovzdali svoj hlas väčšinou Dudovi.
■ ĎALŠÍ VÝVOJ
Napriek avizovaným sťažnostiam Občianskej platformy na údajné neregulárnosti volebného procesu, ktoré chcú adresovať vo forme podnetu najvyššiemu súdu, možno očakávať, že na výsledku volieb sa už nič nezmení. Voľby budú mať veľký dosah na ďalší rozvoj domácej politickej scény. V prvom rade dobrý výsledok R. Trzaskowského už čoskoro pred najsilnejším opozičným subjektom – Občianskou platformou, nastolí podľa analytikov otázku lídrovstva. Populárny Trzaskowski zatienil lídra strany Borisa Budku. Podľa analytikov sa dá v krátkej budúcnosti očakávať stret týchto dvoch osobností s rôznymi alternatívami vývoja, ktoré môžu posilniť, respektíve oslabiť opozíciu. Voľby postavili veľké otázniky aj pred Poľskú ľudovú stranu (PSL), ktorej líder W. Kosiniak-Kamysz totálne prepadol. V tomto prípade pôjde nielen o otázku zmeny lídra, ale priam existencie, pretože, ako voľby ukázali, poľský vidiek, predtým doménu PSL, ovládlo PiS. PSL, ako aj Zjednotená ľavica sa tiež budú musieť vyrovnať s hrozbou návratu silnej Občianskej platformy, rastúcej na úkor úbytku ich elektorátov. Veľkou neznámou bude osud novoformovaného subjektu Szymona Hołowniu, tretieho najúspešnejšieho kandidáta z prvého kola. Väčšina jeho voličov poslúchla jeho výzvu a v druhom kole dala svoj hlas Trzaskowskému. Posilnia perspektívne liberálno-opozičný tábor, či sa do budúcich volieb, od ktorých nás delia tri roky, rozplynú dostratena? Veľké otázniky voľby priniesli aj víťaznej strane. Stratégovia PiS-u si budú musieť zodpovedať otázku, prečo A. Duda (teda aj PiS) stratil príťažlivosť medzi najmladšími voličmi. Ignorovanie tejto otázky môže strane priniesť prehru v budúcich parlamentných voľbách.
■ HODNOTA VÍŤAZSTVA
Nateraz však predstavitelia PiS-u môžu byť spokojní. Víťazstvo Dudu im zabezpečilo vyhliadku dokončenia volebného obdobia v stabilnom politickom prostredí. Duda nebude prekážať vláde v oblasti veľkých investično-rozvojových projektov. Znamená tiež aj smerom navonok kontinuitu poľskej suverenistickej politiky, ktorá sa prejavuje v ambícii stať sa regionálnym lídrom, nielen skupiny V4, ale aj v úsilí o realizáciu širšieho geopolitického projektu Trojmoria. Súčasťou týchto ambícií je odpor proti federalizácii EÚ a prehĺbenie spojenectva s USA, manifestované aj počas predvolebnej kampane na stretnutí Trump – Duda vo Washingtone. Slabinou týchto kalkulácií by sa mohla stať prehra Donalda Trumpa v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA.
Martin JARINKOVIČ – Foto: Emil SEMANCO a internet