SPOZA OPONY
Zahraničná politika nám v posledných týždňoch ukázala s novou naliehavosťou, ako potrebujeme skĺbiť dovedna naše záujmy s plnením medzinárodných záväzkov. Presnejšie, aby sme vedeli ochrániť naše záujmy a zároveň nespochybniteľne plnili práve tak spojenecké povinnosti, ako aj záväzky. Po prvý raz sme sa ocitli uprostred geopolitického sporu takých rozmerov, kde sa prekrýva politika a ekonomika vo veľkom medzinárodnom rozsahu za účasti najsilnejších hráčov. Je to zložité a vyžaduje si to veľa zasvätenej, kvalifikovanej pozornosti.
U nás je problém, že už samotný termín slovenská pozícia, vlastné slovenské záujmy znie podozrivo, ako by to bolo v priamom rozpore s našou europríslušnosťou. Ale nie je to tak. Treba robiť všetko preto, aby sme naliehavo obhájili slovenské záujmy a slovenskú pozíciu. Ukázalo sa to v kríze, keď Slovensko, jeho vláda čelili aj nereálnym požiadavkám Ukrajiny, povedzme na dodávky plynu.
Náročnosť politiky treba podporiť náročnosťou verejnosti na kvalifikovanú slovenskú pozíciu. Narastá totiž priepasť medzi smerovaním európskej politiky ako celku a názormi verejnosti. U nás zohrávajú neraz prieskumy inštitúcií pre verejné otázky akoby úlohu tieňovej vlády, majú nielen formovať, ale priam určovať verejnú, ale aj politickú mienku. Pohľad do zahraničia však ukazuje, že tak na Slovensku, ako aj inde narastá masa kritického nesúhlasu s niektorými zásadnými postojmi vedenia Únie či Aliancie. V Čechách napríklad pri desiatom výročí vstupu do Únie len dvadsaťosem percent ľudí vyjadrilo s ňou spokojnosť.
Pohľad na Nemecko je tiež poučný. Väčšina Nemcov považuje postup Ruskej federácie na Kryme a na Ukrajine – na rozdiel od nemeckej vlády a nemeckých médií – za zdržanlivý; päťdesiatštyri percent opýtaných v sociologických prieskumoch si myslí, že Západ by mal priznať pripojenie Krymu k Rusku, päťdesiatpäť percent sa s pochopením stavia k tomu, že Ruská federácia považuje Ukrajinu a osobitne Krym za svoju sféru vplyvu. Podľa reprezentatívnych prieskumov len dvadsaťdva percent Nemcov podporuje zostrenie sankcií voči Rusku, tridsaťosem percent považuje doteraz prijaté sankcie za dostačujúce a tretina by chcela sankcie zrušiť. Podľa reprezentatívnych prieskumov je sedemdesiatsedem percent obyvateľov Nemecka kategoricky proti akémukoľvek silovému zásahu aliancie NATO proti Rusku, ak by ono zasiahlo ozbrojenými silami na území Ukrajiny. Je teda hlboký rozdiel medzi politikou a verejnosťou, Nemecko nie je výnimka.
Odráža sa v tom aj nesúhlas s politikou Európskej únie, ale aj terajšej americkej administratívy. Nie je to čierno-biele, je v tom dosť sklamania nad zahraničnou politikou Únie, kde, ako sa veľmi mäkko vyjadril aj E. Kukan, osobitne komisárka Ashtonová nenaplnila možnosti svojho úradu. Je to aj poznanie verejnosti z posledných desiatich-pätnástich rokov. Vojna v Iraku sa začala sankciami – a skončila sa vojenským vpádom, ktorý bol zdôvodnený lžou o zbraniach hromadného ničenia. Túto vojnu masívne podporili politici a médiá o. i. na Slovensku v rámci spojeneckej koalície vytvorenej len pre vpád do Iraku. Termíny ako sloboda, ľudské práva, demokracia a demokratické voľby a odstránenie diktátorov a diktatúry sa priam znemožnili, lebo slúžili na zdôvodnenie sankcií a potom vojenského vpádu. Je to súčasť aj našej novej slovenskej skúsenosti. Preto je to dôležité. Musíme si uvedomiť naliehavosť používania správnych slovenských výrazov, takej slovenčiny, ktorá nás neuvedie do chaosu akejkoľvek propagandy, ale verejne povedie k pochopeniu slovenských záujmov, dôležitosti slovenskej pozície ako legitímnej súčasti vytvárania europozície.
Dušan D. KERNÝ