SNS povedala pravicovému zlepencu: Nie! Najočakávanejšou politickou udalosťou uplynulého týždňa bol snem Slovenskej národnej strany (SNS). Voľby sa skončili tak, že bez SNS nie je možné zložiť vládu. V čase uzávierky tohto vydania SNN vláda ešte zostavená nebola. Bolo teda zaujímavé sledovať, ako rýchlo v priebehu prvého povolebného týždňa stúpali a klesali nádeje pravicových politikov, ktorí sa už videli na kľúčových mocenských postoch. Od veľkej eufórie po zverejnení exit pollov, ktoré ukazovali na relatívne bezproblémovú možnosť vzniku pravicovej vlády, až po tvrdé vytriezvenie, keď bolo jasné, že to nepôjde bez toľko opľúvanej a zaznávanej SNS. Z toho šoku sa však skoro otriasli a nastala fáza lámania Bélu Bugára, samoľúbo si mysliac, že SNS poslušne priskočí a bude vďačná za akúkoľvek pohodenú kosť. Chvalabohu, nestalo sa. Národniari zachovali principiálny a možno i štátnicky postoj.
- OSOBNÉ ANIMOZITY
Niektorí voliči SNS spontánne vyzvali delegátov snemu, aby vedenie strany neurobilo neprávny krok. Dnes je teda jasné, že Sulíkov sen o premiérskom poste je definitívne dosnívaný. Matovič hneď nato spustil naplno stavidlá tých najhrubozrnnejších obvinení – o podvode na voličov Mostu, vláde oligarchov a ďalšie. V jeho čierno-bielom videní sveta sú totiž všetci, čo si dovolia mať iný názor, zapredanci, mafiáni toho najhrubšieho zrna a pekelníci najvyššieho kalibru. Všetky médiá, najmä Denník N(enávisti) a SME, budú fabulovať hrôzostrašné bájky o tom, ako sa míľovými krokmi meníme na oligarchicko-mafiánsky štát.
Politika zásadne posunula. Už dávno sa línia sporu nevedie po línii ľavica – pravica, ba dokonca ani po línii Smer a všetci proti. Toto obdobie, aj pre politický štýl extrémne deštruktívnych indivíduí à la Matovič, začína vstupovať do svojej agónie. Ukazuje sa, že aktuálna línia politického súperenia sa tiahne po línii štandardné strany kontra politickí dobrodruhovia, fiktívne či hybridné strany s mikroskopickým členstvom. Je asi skutočne najvyšší čas, aby si ľudia typu Matovič uvedomili, že masívne šírenie nenávisti a neznášanlivosti, redukcia politického programu na jednu, do značnej miery nafúknutú tézu, už prestáva stačiť.
- PREDČASNÉ VOĽBY?
Veľa naznačilo aj rozhodnutie Mostu – Híd ísť do rokovaní so Smerom, zároveň s dôvetkom, že po čom túžia skutočne najmenej, sú predčasné voľby. Ak existuje strana, ktorá má ešte menší záujem na predčasných voľbách, je to Sieť. Jedna cesta (pravica plus SNS) sa ukázala ako slepá ulička a počet alternatív sa zúžil na dve. Vláda v štvorkoaličnom formáte Smer – SNS – Most – Sieť alebo úradnícka vláda. Dovolím si tvrdiť, že nikto zo spomenutej štvorice si druhú možnosť nevyhodnotí ako výhodnejšiu.
Úradnícka vláda je to až posledná možnosť, keď zlyhajú všetky možnosti politickej vlády. Zároveň však treba zdôrazniť, že aj takáto vláda musí požívať dôveru parlamentu, a preto ju prezident nemôže vymenovať ľubovoľne, ale len zohľadniac jej personálnu a programovú priechodnosť. To teda znamená, že takáto vláda by nemohla byť (aspoň vo svojej väčšine) tvorená jeho kamarátmi z prezidentskej kancelárie. Som si istý, že osoby ako Bútora či Mazák by boli absolútne nepriechodné, takže takáto vláda by bola len pokračovaním patu. Predčasné voľby by fatálne ohrozili predovšetkým existenciu Siete, Prcházkov založený majetok a možno aj Bugára. Ak teda predpokladáme u politických aktérov súdnosť a pud sebazáchovy, je jasné, že prvá štvorkoaličná alternatíva vyhráva minimálne na body.
Roman MICHELKO – Foto: sns.sk
Národniari dali Slovensku jasnú správu. Hoci Most – Híd ešte po voľbách pred celým Slovenskom odmietol rokovania so Smerom, po piatich dňoch je z jeho strany všetko inak. Už je ochotný rokovať, ak dostane pozvanie. SNS pokračuje v rozhovoroch o zostavovaní vlády v intenciách odporúčania svojho snemu. „ Ak sa Smeru-SD nepodarí zostaviť vládu, SNS podporí vládu odborníkov.“ Vyhlásil to po sneme strany v kaštieli v obci Tomášov opätovne zvolený predseda SNS Andrej Danko. Druhé kolo rokovaní o zostavení vlády, ktoré by mal viesť predseda SaS Richard Sulík, je podľa neho zbytočné. „SNS je pripravená znášať aj predčasné voľby,“ vyhlásil Andrej Danko a dôrazne dodal, že jeho strana nemá záujem o „šial
ené kombinácie štandardných a neštandardných politických subjektov“. Povedal tiež, že nemôže zradiť program, s ktorým išla strana do volieb. Podľa neho SNS chce v politike symbolizovať rozvahu, odbornosť a ctenie si zákonov a ústavy. Ďalej sa vyjadril, že úlohou štandardných strán je presadzovať svoj program. Strany by tiež, podľa predsedu národniarov, mali rešpektovať, že prvý sa o zostavenie vlády pokúša ich víťaz. V čase rokovania snemu SNS nebolo ešte známe rozhodnutie orgánov strany Mosta – Híd, a preto sa uvažovalo aj o úradníckej vláde. Na otázku, či by si na čele takejto vlády vedel predseda SNS predstaviť súčasného ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, odpovedal: „Nemyslím si, že by bol zlým človekom na to.“ Zároveň prízvukoval jeho úlohu pri príprave predsedníctva SR v Rade EÚ.
- MOST OTOČIL
Po rokovaní predsedníctva strany Mosta – Híd bolo už takmer všetkým všetko jasné. Prinieslo – jednomyseľné! – uznesenie o tom, že Most – Híd je ochotný rokovať so Smerom o zostavení vlády, ak dostane pozvanie. Ešte pred tromi týždňami vo svojom statuse na sociálnej sieti Béla Bugár tvrdil (citát): „Cieľom Mosta – Híd je vznik pravicovej vlády. Robíme na tom intenzívne dennodenne. Neuvažujeme o vládnutí so Smerom.“ Predseda Mosta – Híd B. Bugár na tlačovej konferencii oznámil, že po zasadnutí snemu strany SNS je jasné, že pravicová vláda na Slovensku nemôže vzniknúť. Predsedníctvo strany Most – Híd takisto odmietlo podporu prípadnej úradníckej vlády a predčasné voľby, ktoré by viedli k ďalšej destabilizácii v spoločnosti. Predseda SMER-SD R. Fico obratom pozval B. Bugára na rokovanie, ten prijal.
- PRINCÍPY
Zatiaľ čo SNS sa zachovala očakávane a principiálne v zmysle svojho smerovania a programu, pravicový Most prekvapil doslova všetkých. Najmä vlastných voličov. Paradoxne najmä toto môže prispieť k vyčisteniu politickej scény na Slovensku, po ktorom sám Béla Bugár tak volá. SNS vyzval aby sa do vlády zapojil aj liberálna SaS. Jej predseda R. Sulík zareagoval obratom tiež: Ostávame v opozícii. I. Matovič /OĽaNO/ postup Mostu označil za zradu jeho voličov. Posledný sa vyjadril R. Procházka. Rokovať o vláde bude.
Ivan BROŽÍK – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA
KOMENTÁR
Od elít k celebritám i podsvetiu
Eva ZELENAYOVÁ
Vo voľbách v roku 2012 došlo k bezprecedentnému útoku na štátny systém. Igor Matovič nešiel do volieb s politickou stranou, ale s kandidátkou ľudí rozličných názorov a hodnotového založenia. Nedá sa povedať, žeby slovenská politická scéna bola dovtedy štandardnou, zloženou iba stranami, ktoré mali veľké stranícke zázemie. To nie. Treba si len spomenúť, ako v roku 1998 vznikla SDK, strana zložená z množstva subjektov, vytvorená účelovo na porazenie Mečiara. Vzorom pre Matoviča bol zrejme Dzurinda a jeho projekt SDKÚ. Vytvoril ho pre voľby v roku 2002, pričom v strane boli prakticky iba kandidáti za poslancov do NR SR. Neskôr si však vytvorila štruktúry a začlenila sa do politického systému. No to, čo stvoril Igor Matovič, bol celkom iný projekt. Matovič nabúral systém politických strán. Dokázal, že kandidovať do parlamentu môže ktokoľvek, ak si ho vyberie ON. Ani po štyroch rokoch pôsobenia v NR SR nevytvoril stranícke štruktúry a nepredstavil program strany. Aj preto je zarážajúce, že sa k politickému recesistovi pridal pred voľbami 2016 konzervatívec Daniel Lipšic. Vysvetlenie je jediné, obaja sa navzájom potrebovali, aby sa prehupli k poslaneckým platom. Ale potrebuje ich Slovensko...?
Slováci sú vynaliezaví a vzory priťahujú. A tak pár týždňov pred voľbami prišiel s rovnakou ponukou ako Matovič aj Boris Kollár. Zakladateľ neúplných rodín alebo, slovami matky jedného z jeho detí, posúvač hraníc nevery do neskutočna. Akousi módnou mantrou na Slovensku sa aktuálne stala téma oligarchov ovládajúcich politikov. Dvojka z Kollárovej kandidátky Milan Krajniak pred voľbami dokonca zostavil knižku o systéme oligarchov a priam konšpiračne doň začlenil všetky zvolené parlamentné strany. Okrem Sme rodina, ktorá v tom čase ešte nejestvovala. Táto strana prekonala všetko tabu a do parlamentu s ňou mieria ľudia bez škrupúľ, ba dokonca možno prepojení na podsvetie – minimálne dovolenkovými destináciami. Petra Krištúfková, ktorá kandidovala z piateho miesta, má dcéru so zavraždeným Róbertom Diničom a po jeho smrti sa stýkala s ďalšími záujmovými osobami (Plus 7 dní, č. 9). Ak boli politici doteraz len pod vplyvom oligarchov, odteraz sa môžu vyskytovať i v područí podsvetia. Krištúfková má dcéru aj s Borisom Kollárom.
Nesystémové strany ako OĽaNO či Kollárova Sme rodina asanujú štátny systém a médiá sa pritom venujú Kotlebovej Ľudovej strane Naše Slovensko. Prečo? Obnovenie potravinovej a energetickej sebestačnosti Slovenska? Alebo prekáža Kotlebova strana preto, že chce podporovať tradičné hodnoty? Už to dokázala v prístupe k dekadentnému banskobystrickému divadlu tanca. A robí to, čo sa očakávalo od KDH – kresťanskú politiku. Útoky voči nej médiá smerujú kvôli ich radikálnosti.
Zostavovanie vlády môže vyplaviť ešte nejedno prekvapenie. Predvolebné vymedzovanie sa strán predurčilo dve možné koalície – Smer so SNS alebo pravicové združenie. Kotleba však ubral hlasy a ani jedna z dvoch alternatív nie je schopná zabezpečiť väčšinové fungovanie vlády. Smer by mohol zostaviť vládu len za predpokladu, že do koalície pristúpia SNS, Most – Híd a Sieť. Na druhej strane ani Sulík by nezostavil kabinet bez účasti SNS. Isté obavy o zneužitie strany v prospech koalície s „extrémne skompromitovanými pravicovými stranami“ vyjadrili signatári výzvy voličov SNS. Vyzvali vedenie strany a delegátov snemu, aby skôr než urobia nezvratné rozhodnutie, uvedomili si niektoré okolnosti, ktoré účasťou v pravicovej vláde môžu znamenať „koniec národnej politiky na pôde parlamentu“ a v konečnom dôsledku i koniec samotnej strany. Po sneme nikto nepochybuje, že SNS nepôjde do koalície s pravicovými stranami. A ak sa nedohodne vláda so Smerom, SNS podporí vytvorenie úradníckej vlády i predčasné voľby. Národniari zaujali principiálny postoj.
Zdá sa, že karty sú rozdané. Blížiace sa predsedníctvo Slovenska v Európskej únii je celkom dobrá motivácia pre Most – Híd a Sieť vstúpiť do koalície, o akej sa im azda ani nezdalo. Avšak zachrániť sa nejako predsa musia...