POD POKRIEVKOU
Doba prudko speje od medzinárodnej spolupráce ku konfrontácii. Zrkadlo jedného dňa nám ukázalo ako na dlani podobu dnešných pomerov ‒ vo Viedni sa konal s veľkou pompou bál v opere, slovenský predseda vlády sa nechal v Bruseli zastupovať českým Babišom, lebo si netrúfol vynechať predvolebné televízne súperenie, francúzsky prezident s nemeckou kancelárkou v tom istom čase spoločne telefonovali ruskému prezidentovi, ako riešiť situáciu v Sýrii a v Líbyi. A v Bruseli nemohli prijať nový sedemročný rozpočet Únie pre úplne nerealistické návrhy eurokomisie. Krach rokovaní o eurorozpočte rozdelil členské štáty na Západ a Východ. A tak Slováci, ale aj Česi a celý Vyšehrad sa po neúspechu rokovaní o rozpočte tešili a odchádzali s výkrikom: Nezlomili nás! V Únii sa vytvorila neformálna „skupina šporovlivých“ členov zo západnej a severnej Európy (Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko) proti skupine, ktorá nechce krátiť fondy určené na vyrovnanie rozdielov zaostávajúcich častí na úroveň priemeru Únie. Takých štátov je sedemnásť. V prípade Slovenska sa tieto (kohézne) fondy dotýkajú prakticky trištvrte územia štátu, čo ukazuje na dramatický rozdiel medzi Bratislavou a západom, severom, stredom, východom, ako aj juhom štátu. Pomer k priemeru Európskej únie medzi Bratislavou a Prešovom je podľa niektorých stopäťdesiattri percent ku sedemdesiatim trom percentám...
■ MILIARDOVÁ DIERA
Problém s novým sedemročným rozpočtom Únie je v tom, že ročný výpadok príjmov po odchode Británie je desať miliárd eur, dovedna teda sedemdesiat miliárd eur. Pre porovnanie ‒ rozpočet SR na 2020 ráta s príjmami necelých tridsaťdeväť miliárd eur. Výpadok mali hradiť bohatšie štáty, tie však volili cestu krátenia výdavkov. Slovenské „mužstvo“, nech už bude v akomkoľvek zložení, tak čaká neľahká šnúra najrozličnejších rokovaní s neistým výsledkom. Jediné, čo je isté, že ide o miliardy eurofondov pre poľnohospodárov a už dlhé desaťročia zaostávajúce oblasti. Bude to vyžadovať aj mimoriadny rokovací talent vedúcich delegácie.
Už teraz sa ozval hlas nemeckej kancelárky, že štáty, ktoré nedodržiavajú zásady právneho štátu, by mohli mať krátené fondy, do tohto balíka by sa zrejme mala zarátať aj sloboda či nezávislosť médií. Je jasné, že krátenie peňazí z Bruselu by sa tak malo týkať osobitne Maďarska, zrejme aj Poľska. Je to pritom absurdné previazanie oblasti právneho štátu s rozdeľovaním fondov. Prečo miešať jablká s hruškami a za nedostatok noriem právneho štátu krátiť peniaze poľnohospodárom či zaostávajúcim oblastiam? To je neprijateľné, bol by to zásadný prelom do princípov Únie a jej doterajších právnych noriem. Povedané po slovensky, bola by to palica na slabších a hádam aj na „neposlušných“... Nehovoriac o tých, čo čakajú na západnom Balkáne už zbavení ilúzií na prijatie do Únie...
■ SILNÍ PROTI SLABÝM
Neochota bohatých sa dá merať. „Šporovlivé“ Holandsko by nový sedemročný rozpočet stál okolo šesť miliárd eur, lenže prístup Holandska na otvorený európsky trh vrátane slovenského umožňuje ročne získať osemdesiatštyri miliárd eur. V spleti rokovaní, neraz aj celonočných, záleží na tom, kto je čo schopný uhrať. Nové pravidlá navrhujú silné štáty, ako vidno v úvahe o možnom krátení fondov pre tých, ktorí podľa Bruselu majú „krehký právny štát“ alebo nedodržujú „povinnú solidaritu“, pokiaľ ide o prijímanie migrantov. Silní chcú strašiť, ak nemáme rovno povedať, že sa chcú osobitne Maďarsku a Poľsku vyhrážať.
Pred očami sa nám otvára scéna nepripravenosti európskej politickej špičky. Nie sme päť rokov po Merkelovej uvítacej politike z roku 2015, ktorá priviedla do Európy a Nemecka vyše jeden milión tristo tisíc migrantov, schopní zvládnuť migrantov a ochrániť spoločné hranice Európskej únie. Zato sme postavili na pranier maďarského Orbána, ktorý si hranice dokázal ustrážiť. A Únia zatiaľ hanebne nechá škvariť sa bez poriadnej pomoci Grécko s jeho preplnenými tábormi utečencov. V úplne rozbitej Líbyi, ktorú sme rozbombardovali v nadšení boja proti diktátorovi, najväčšie štáty Únie podporujú proti sebe bojujúce skupiny a zatiaľ sa cez Stredozemné more valia ďalšie lode utečencov, s ktorými si nevieme rady.
■ POLITICKÉ ZEMETRASENIE
Tri roky trvalo rokovanie o vystúpení Británie z Únie a za ten čas nikto neprerokoval aspoň podklad, ako sa bude riešiť výpadok desať miliárd eur ročne. Pozoruhodne škodlivo nevyvážená je politika zosilňovania nepartnerstva EÚ voči Ruskej federácii v období, keď sa Únia výrazne oslabovala o Britániu, ktorá nezniesla kuratelu Bruselu.
Na oboch stranách Únie ‒ na západe i východe ‒ sme neuspeli v tom, ako usporiadať pomery. Vnútri Únie pritom máme problém s politickým zemetrasením v Nemecku. Odchádza Merkelová. A s ňou celá jej éra silnej kresťanskodemokratickej strany. Na obzore niet nijakého lídra, nijakej osobnosti. Pritom ide o najsilnejšiu ekonomiku a bohatý štát, ktorý má rok čo rok prebytkový štátny rozpočet. Bohaté Nemecko nemá politickú odpoveď na to čo robiť. Je to preto tak, ako povedal nemecký prezident, lebo „najbližší spojenec USA sa za terajšej vlády zriekol myšlienky medzinárodného spoločenstva a stavia vlastné záujmy nad záujmy ostatných, je to odklon od medzinárodného práva a príklon k právu silnejšieho“.
■ ORIENTÁCIA SLOVENSKA
Ako sa v tomto svete bude orientovať Slovensko, ktorému je zrejme jasnejšie, čo nechce a koho sa chce zbaviť, ale už nie je vonkoncom jasné, ako sa vytvoria nové spoločenské pomery. Aký program postaví na nohy štát, ktorý za tri desaťročia stratil svoju kontrolu, ak chcete ‒ zvrchovanosť v energetike, ekonomike, bankovníctve, potravinovej dostatočnosti a bezpečnosti, poľnohospodárskej sebestačnosti. V tom všetkom sa stal závislý, musí brať ohľad vo svojom konaní na úplne cudzie faktory. Musí ich predvídať, pretože priamy vplyv na ne nemá. Za svoje nové fabriky platí miliardami zisku, ktoré sa ročne presúvajú do zahraničia, do tamojších materských podnikov a bánk.
Konzumná spoločnosť u nás sa rozvinula do takej miery, že už niekoľko rokov míňame v zahraničných firmách toľko peňazí, koľko v iných zahraničných firmách zarobíme. Pred nami stojí záľaha problémov, ktoré treba riešiť vecne s rozumom ‒ veď ako inak dosiahnuť rovnováhu napríklad medzi výdavkami na stíhačky a potrebou nových nemocníc?
To nie je len ekonomická otázka. To je už desaťročia na Slovensku otázka, ktorú by malo zodpovedať národné spoločenstvo. Tak ako v Maďarsku, Poľsku alebo v Británii či Škótsku alebo Katalánsku je národné spoločenstvo tým, čo je schopné nachádzať spoločné odpovede. A do toho patrí aj zodpovedná žurnalistika, médiá, ktoré nerozkladajú spoločnosť.
Dušan D. KERNÝ - Foto: internet, logo konania konferencie na Slovensku