Tatranská galéria a Umelecká beseda slovenská uvedú spoločný výstavný projekt
Najstaršie združenie výtvarných umelcov u nás – Umelecká beseda slovenská ‒ stojí na prahu ďalšieho z významných jubileí. O pár mesiacov uplynie dvadsaťpäť rokov od obnovenia činnosti tohto spolku. UBS sa však sformovala už v roku 1921 ako zrkadlový odraz staršej Umeleckej besedy pražskej a jej prvým predsedom i starostom bol architekt Dušan Jurkovič. Už v znamení štvrťstoročného jubilea, ale najmä ako hold sedemdesiatemu výročiu SNP pripravili v Umeleckej besede slovenskej spoločne s vedením Tatranskej galérie v Poprade spoločný výstavný projekt nazvaný Sondy a reflexie, ktorý predstavia 8. augusta vo výstavných priestoroch TG Elektráreň na Hviezdoslavovej ulici.
V predvojnovom Česko-Slovensku i v desaťročí po oslobodení vo vtedajších troch umeleckých odboroch Umeleckej besedy slovenskej ‒ hudobnom, literárnom a výtvarnom ‒ pôsobila kultúrna elita národa. Výtvarní umelci ako Gustáv Mallý, Janko Alexy, Martin Benka, Ján Hála, Mikuláš Galanda, Miloš Alexander Bazovský, Ľudovít Fulla, Zoltán Palugyay, Ester Šimerová, Ján Mudroch, Ján Želibský, Cyprián Majerník, Ján Kostka, ale aj ich druhovia v odbore ‒ architekti Michal Milan Harminc, Jiří Grossmann, Alois Balán, Fridrich Weinwurm a Emil Belluš obdivuhodným spôsobom postavili a zaradili slovenské výtvarné umenie a staviteľstvo na roveň svetových avantgárd a moderných trendov umenia 20. storočia.
■ DVE POPRAVY
Politická mašinéria činnosť spolku dvakrát mocensky umŕtvila. Je príznačné, že sa tak udialo vždy v čase, keď sa aj v širších geopolitických súradniciach otriasali a nihilizovali základné humanistické a demokratické princípy. Tie sa stali osnovou stanov spolku i základom jeho činnosti. Ako výsostne demokratické občianske združenie sa UBS pod tlakom štátnej a mocenskej mašinérie musela v rokoch 1939 za militantného nástupu fašizmu, tiež po roku 1949 za rovnakej expanzie komunizmu vzdať svojho mena i majetku na prospech režimom presadzovanej jednotnej či celistvej umeleckej organizácie. Dvakrát však toto politické násilenstvo, ktoré stálo v pozadí oboch jej inštitucionálnych fúzií, prekonala a obnovila svoju činnosť na pôvodných zásadách a demokratických princípoch. Stalo sa tak aj krátko po spoločenskej zmene v roku 1989, keď si takmer dve stovky slovenských maliarov, sochárov a grafikov predsavzalo obnoviť ideový a umelecký odkaz pôvodnej Umeleckej besedy slovenskej.
■ UMELECKÝ FÉNIX
Aj keď v uplynulých rokoch prešlo tohto občianske združenie komplikovaným vývojom pri neustálom riešení takmer existenčných otázok, možno povedať, že je dôstojným nástupcom svojich zakladateľov a predchodcov. Najpresvedčivejším dôkazom je takmer dvestosedemdesiat kolektívnych prehliadok tvorby jeho členov u nás i v zahraničí.
Túto reputáciu rozširuje aj profilová výstava Sondy (zo zbierok TG) a reflexie (slovenských výtvarných umelcov), ktorú v UBS pripravili po tohtoročnom úspešnom jarnom projekte Abstrakcia v Galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave pri príležitosti sedemdesiateho výročia SNP v spolupráci s Tatranskou galériou v Poprade v jej príťažlivo, no najmä účelne zrenovovaných priestoroch bývalej parnej Elektrárne. Svoje práce na ňu poslalo vyše pol stovky členov UBS, pričom organizátori po kurátorskom výbere Rudolfa Rabatina a Anny Ondrušekovej výstavnú kolekciu rozšírili aj o práce z galerijných zbierok a depozitov, ktoré sa tematicky viažu na spomínaný historický medzník. Jeho dejinný význam zvýrazňuje najmä skutočnosť, že týmto aktívnym ozbrojeným rezistenčným aktom sa naša krajina po druhej svetovej vojne zaradila k víťaznej protifašistickej koalícii.
Aktuálnu výstavnú kolekciu tvorí vyše stodvadsať diel vo všetkých výtvarných technikách a žánroch. Návštevníci Tatranskej galérie v Poprade si túto expozíciu môžu prezrieť do 14. septembra, keď výber z nej pod názvom Slovenská krajina s rovnakým ideovým posolstvom inštalujú v Slovenskom inštitúte vo Varšave.
Výstava Sondy a reflexie chce vzdať hold antifašistickým bojovníkom, ale tiež zvýrazniť a podporiť humanistické posolstvá a svetové protivojnové hnutia, ktorých potrebnosť akcentuje aj naša prítomnosť a akútna blízkosť vojnovej katastrofy v našom bezprostrednom geopriestore.
Emil Semanco ‒ Foto: