Tunel Korbeľka ‒ ekologické a ekonomické barbarstvo

thumbnail

Výstavbou podzemného variantu sú vážne ohrozené zdroje pitnej vody. Aké by mali byť priority pri výstavbe diaľnic? Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) Žilina a Hospodárske komory Česka a Poľska upozorňujú od roka 2000, aké sú odborné priority. Najskôr by sa mali stavať hlavné európske koridory ‒ Core Corridor TEN-T, E75/D3 ( Bratislava ‒ Trenčín ‒ ČeskýTěšín/Ostrava), D1/D49/D1 (Brno ‒ Púchov ‒ Martin ‒ Ružomberok) ‒ teda úseky, kde je už vyššia alebo potenciálne najvyššia intenzita dopravy a ktoré obsluhujú silnú koncentráciu už existujúceho priemyslu. Takto sa stavajú diaľnice v Poľsku, Maďarsku, v Česku atď. Na Slovensku je to inak. Po roku 1999 sa stavia politicky, a nie odborne.

Aká je aktuálna situácia na vyššie uvedených úsekoch? Najskôr opíšeme prvý úsek Core Corridor Praha ‒ Brno ‒ Martin ‒ Ružomberok cez Zlín (D49) a Púchov (R6). V Čechách existuje štvorprúdovka po Zlín, žiaľ, nemôžu stavať sedemnásťkilometrový  úsek okolo Zlína v smere na Slovensko, pretože ich blokujú už desať rokov mimovládky. Našťastie, „deň D“ výstavby D49 sa blíži, pretože mimovládky všetky súdy prehrávajú s českou diaľničnou spoločnosťou.  Katastrofálna situácia je aj na Slovensku. Na úseku od českej hranice po Púchov prepadla EIA (posúdenie dosahu projektu na životné prostredie), úsek sa znovu delí. EIA sa musí začať robiť odznova. Na druhom úseku s tunelom Višňové do Martina sa robia taktiež retardačné kroky. Výstavba tunela sa vo februári 2018 medzi Prahou a Ružomberkom zastavila. Ale máme „prvý úspech“ aj bez taliansko-slovenského realizátora. Zvyšovanie nákladov sa začalo.

Úsek Ivachnová ‒ Hubová mal byť v prevádzke už tri roky. Tam „nevyhodili po dohode“ realizátora ako na Višňovom. Úsek Turany ‒ Hubová už mohol byť v prevádzke, keby ho mimovládky znovu nezastavili. Je tam právoplatné stavebné povolenie. Nadobudlo právoplatnosť 27. 6. 2013. Stratí právoplatnosť v decembri 2019. Kto zariadil, aby sa nestavalo bez tunela Korbeľka, kde sú už vykúpené pozemky? Už sme mohli jazdiť... Paradoxom je, že tieto mimovládky presadili na ministerstve variant, ktorý ohrozí a zničí zásoby pitnej vody pre ich biotopy. Mimovládky do všetkého zasahujú, a pritom nenesú žiadnu zodpovednosť. Okrem toho nemôžeme dať do prevádzky hotový úsek diaľnice E50/D1 Hričovské Podhradie ‒ Lietavská Lúčka, pretože chýba križovatka.

Kvôli problémovému úseku Korbeľka, sa možno spojí diaľnica D1 až po roku 2026.

Po roku 2000 pri výstavbe diaľnic sa začala anarchia a odborné hľadiská pri príprave projektov a spúšťania výstavby úsekov sa nedodržiavali. S prehľadom môžeme konštatovať, že Dzurindova vláda realizovala antieurópsku politiku v prioritách diaľnic. Táto vláda v roku 2002, keď sa prerazil prieskumný tunel na D1 ‒ Višňové, zastavila stavbu na tuneli do Martina. Štrnásť rokov sme vyhadzovali peniaze štátu na konzerváciu a strážnu službu z daní aj podnikateľov. Teraz to ministerstvo opakuje. Výnimkou bolo obdobie ministrov p. Jasovského, p. Figeľa a p. Počiatka, ktorí sa znovu snažili urýchliť výstavbu a spustili do prípravy a výstavby úseky diaľnic D3/E75 a D1/E50. V období 2008 ‒ 2010 sa na papieri deklarovalo začatie výstavby na E50 tunela Višňové cez 3. PPP. Ale peniaze na PPP ministerstvo pripravilo prioritne na doplnkovú ostatnú (nie hlavnú) rýchlostnú sieť R1 ‒ E571 ‒ E58. Tým nehovoríme, že ju nie je potrebné tiež postaviť. Na zalepenie očí  pred voľbami v roku 2010 sa dali na úsek Višňové ‒ Turany ‒ Hubová ‒ Ružomberok peniaze na prípravné práce ‒ štyridsať miliónov eur. Minister dopravy p. Figeľ musel PPP projekt na tunel Višňové zrušiť, aj keď získal dvadsaťdvapercentnú zľavu, na nátlak koaličného poslanca zo  SaS. Slovenskí a európski vodiči, firmy majú „radosť“ z  výsledkov práce politikov pod Strečnom. Ešte „väčšiu radosť“ prežívajú v súčasnosti podnikatelia a investori, že NDS v roku 2019 zastavila výstavbu tunela Višňové v smere na Ružomberok. Má priority pri príprave na úsekoch R2, kde je dvakrát nižšia intenzita dopravy a doplnkový koridor.

  • KTO BRZDÍ STAVBU?

Pri týchto manévroch s prioritami sa v súčasnosti snažia obviniť obce, že brzdia výstavbu D1 Turany ‒ Hubová. Čo spája tunel Višňové s tunelom Korbeľka? Peniaze a voda. Tunel Višňové bude predražený oproti pôvodnému dodávateľovi aj s jeho dodatočnými požiadavkami a bude neskôr postavený, ako plánoval aj s meškaním pôvodný dodávateľ. Z tunela Višňové vyteká okolo štyristo litrov pôvodne pitnej vody za sekundu. Úsek Turany ‒ Hubová s tunelom Korbeľka by tiež s vysokou pravdepodobnosťou vydrénoval pohorie Veľká Fatra. Variant s Korbeľkou je o stovky miliónov drahší na investície aj prevádzku ako Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP) zamietnutý variant V1o bez tunela Korbeľka, kde je stavebné povolenie. Ďalšie náklady vznikajú štátu tým, že jeden súkromný podnikateľ žiada uhradiť niekoľko miliónov eur od ministerstva za zmarenú investíciu v dôsledku stavby novej trasy k tunelu Korbeľka. Podnikatelia a verejnosť chcú diaľnicu aj vodu. Pri klimatických zmenách je šanca na úseku Turany ‒ Hubová mať oboje. Uprostred sporov prehliadame negatívny vplyv mimovládnych organizácií od roka 2008 na termín začatia výstavby a na obrovské zásoby podzemnej vody.

Dôvody, prečo spory medzi politickými (zakrývajú sa názvom ekologické) mimovládkami a politickými stranami sa nemajú bagatelizovať, má menej úsmevný charakter. Mimovládky presadzujú pri tuneli Korbeľka kroky, ktoré môžu mať fatálne negatívne následky, za ktoré sa nebudú zodpovedať ony, ale politické strany, ktoré vedú ministerstvá. Slovenské ministerstvá na rozdiel od českých im ustupujú.

  • RIZIKOVÁ KORBEĽKA

Čistá pitná voda vo Veľkej Fatre je použiteľná bez úpravy pre obec Šútovo a ďalšie obce a mestá v Turci, na Orave a Liptove. Nie je možné presne vymedziť zbernú oblasť tunela. Odborníci vodohospodári tvrdia, že to sa ani nedá nikdy presne zistiť. Geologická mapa preukazuje, že je nutné uvažovať s vplyvom výstavby na vodu ako pri tuneli „Višňové“. Závery súvisiace s vplyvom výstavby a prevádzky Korbeľky na podzemné zásoby vody sú a budú v rovine predpokladov, podopretých len bodovými údajmi o hydrogeológii.  Je však nespochybniteľné, že ako stavebné dielo bude po realizácii fungovať ako hlavný odvodňovací prvok a významne ovplyvní množstvá podzemnej vody. Je tak zrejmé, že Korbeľka bude mať v chránenej vodnej oblasti negatívny vplyv na zásoby podzemnej vody. Predpokladané zhoršenie bude významné, ako jasne uviedol odborný hydrogeologický posudok.

Rozhodnutím v Záverečnom stanovisku Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) nebol daný súhlas na povrchový variant s odklonom, na ktorý štát už väčšinou vykúpil pozemky. V roku 2010 sa realizovali prípravné práce (skrývka pôdy, betónové pätky pod stĺpy, odlesnenie, prístupové cesty atď.) za milióny eur z daní obyvateľov. Je tam právoplatné stavebné povolenie!!! Obce, mesto Turany, vodárne, občania, verejnosť, organizácie podnikateľov, firiem podali osem rozkladov proti záverečnému stanovisku. Boli zamietnuté, ako keby nezáležalo na výdavkoch štátu, Európskej komisie, firiem, ale najmä ako keby nezáležalo na ochrane a zveľaďovaní zásob podzemnej pitnej vody pri stavbe. Spor pokračuje, v roku 2018 bola podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Samosprávny kraj v podstate podporuje riziko straty vody pre voličov, pretože chce široký pozemok pod diaľnicou použiť ako cyklotrasu. To vyhovuje NDS, ale nemôže to kraju predsunúť, pretože je tam právoplatné stavebné povolenie.

  • DRAHŠIA VÝSTAVBA

MŽP rozhodlo o trase úseku Turany ‒ Hubová na D1/E50 údajne bez podrobného hydrogeologického prieskumu. Na tunel sa spotrebuje v priemere 2,8-krát viac betónu na kilometer ako na povrchový variant.  Zvolená trasa s Korbeľkou bude drahšia o 183 miliónov eur než povrchový variant, ako vyčíslilo pôvodne ministerstvo. O pár rokov neskôr sa v záverečnej správe uvádza cena  s tunelom „iba“ o sto miliónov eur vyššia. Pozoruhodné. Za ušetrených 183 miliónov eur by štát mohol postaviť najpotrebnejší úsek Brodno ‒ Kysucké Nové Mesto na D3/E75.

Voda má najväčšiu váhu pre existenciu človeka a firiem. V správe sa váha tohto kritéria nezodpovedne relatívne znížila alebo sa textáciou problém vody relativizuje. Klimatológ profesor Milan Lapin na otázku, či musíme byť pripravení, že úrady vyzvú ľudí a firmy na šetrenie vodou, odpovedal: „Samozrejme, Slovensko rozhodne nepatrí medzi krajiny, ktoré majú prebytok vody, nie sme krajinou, ktorá má veľmi výdatné zásoby vodných zdrojov.“ Budeme šetriť nielen skrz klímu, ale aj pre tunel Korbeľka. Práve tzv. mimovládky sa najviac podieľali na oddialení začiatku výstavby úseku D1 Turany ‒ Hubová, už trikrát doteraz na desať rokov. Pre nich sú migranti ‒ premnožené zvieratá a rašelinisko dôležitejšie.

Prvé zabrzdenie výstavby spôsobili mimovládky už v roku 2008. Atakovali ministerstvá a poslali list Európskej investičnej banke, aby neposkytla peniaze na variant bez tunela Korbeľka. Z toho plynie ich pokrytectvo, že kritizujú v súčasnosti obyvateľov obcí, firmy, že brzdia stavbu úseku D1. Druhýkrát mimovládky zabrzdili výstavbu D1, keď sa ministri dopravy Figeľ a Počiatek snažili na D1 urýchlene rozbehnúť výstavbu variantu bez tunela Korbeľka po splnení ekologických pripomienok Európskej komisie. Veď medvede môžu migrovať aj pod diaľnicou a ekoduktmi. Vtedy mimovládky znovu negatívne zasiahli v EK.Tretíkrát zabrzdili začiatok výstavby v roku 2017, keď presadili v rámci tzv. EIA tunel Korbeľka. Dôkazom sú slová ministra dopravy v tlači 29. mája 2017: „Vyjde variant s tunelom Korbeľka, z toho vyplýva, že, samozrejme, ideme od nuly.“ Európska komisia, Európska investičná banka a štát by nemali financovať projekty, ktoré porušujú rámcovú smernicu o vode 2000/60/ES, nariadenia EÚ a zákony. Podrobná hydrológia sa robí dodatočne. Zdá sa, že to môže byť účelové. Tým sa porušuje právo obyvateľov, detí. Úlohou štátu a EÚ je zabezpečiť všestrannú ochranu vôd a zlepšiť jej kvalitu. Variant „Korbeľka“ je nahraditeľný modifikovaným povrchovým variantom V1o mimo zosuvného územia.

  • VODA NAD ZLATO

Nemožno opomenúť negatívne skúsenosti s vodnými zdrojmi pri stavbe tunela Višňové  na D1. Z tunela neustále vyteká osemnásť rokov pôvodne pitná voda. Teraz tristo až štyristo litrov za sekundu. Stĺpec zásob vody v masíve klesol zhruba o sto metrov. Vyschol potok, stratili sa niektoré studne alebo sa museli prehlbovať. Vytekajúca voda je prietokom taká kontaminovaná, že jej úprava na parametre pitnej vody by si vyžadovala nové peniaze. Severné Slovensko sa stáva suchším. Ak máme vedomosť, že určitou činnosťou môže človek narušiť, ohroziť, poškodiť stav zásob podzemných vôd, tak uprednostnenie tejto činnosti, odôvodňujúc jej realizáciu vyššou ochranou biotopov, je hazardom s budúcnosťou. Voda je najdôležitejšou komoditou vo svete. Načo nám je formálne demokratický proces, tzv. EIA, keď „transparentným“ výsledkom bude zníženie zásob vody? Nedostatok vody mimovládky za desiatky rokov hodia na „nezodpovedných“ obyvateľov a podnikateľov, pretože produkujú skleníkové plynyÁno, budeme nezodpovední, keď dnes nezastavíme ekologické a ekonomické dobrodružstvo s tunelom Korbeľka. „Ekoterostisti“ cez mimovládky vedú systém udržateľného života do deštrukcie. Drobné pozitíva nevyvažujú ich deštrukčný vplyv. Nielen brzdia výstavbu D1, ale aj ohrozujú zásoby pitnej vody, základný kameň prežitia obyvateľov Slovenska pri klimatických zmenách.

 

Text a mapa: Ján MIŠURA

Autor je riaditeľ, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Žilina

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.