Zelenského strana Sluha ľudu otvorila vo Verchovnej rade Pandorinu skrinku. Trinásty november prinavrátil po dlhšej pauze na ukrajinskú politickú scénu silné emócie. Väčšina poslancov proprezidentskej strany Sluha ľudu, nehľadiac na nesúhlas väčšiny populácie, posunula do druhého čítania sporný zákon o pozemkovej reforme, odstraňujúci moratórium z roka 2001 na predaj poľnohospodárskej pôdy. Po schválení definitívneho znenia zákona v druhom čítaní, ktoré treba brať ako formalitu, sa tak od októbra roku 2020 otvorí ukrajinský trh s pôdou. Mnohí komentátori sa zhodujú, že po schválení predaja štátnych podnikov (vrátane zbrojárskeho priemyslu) je to rozpredaj posledného bohatstva, ktoré Ukrajine ešte zostalo.
Ukrajinské televízne kanály priniesli z najvyššieho zákonodarného orgánu Ukrajiny toho dňa dramatické zábery plné napätia a emotívnych vystúpení, spojených so snahou opozičných poslancov o obsadenie rečníckeho pultu. Všetko to pripomínalo už toľkokrát opakované scény z minulosti. Chvalabohu, tentoraz chýbala hromadná bitka. Aspoň v tomto vonkajškovom ohľade sa Verchovna rada posunula na civilizovanejšiu úroveň, aj keď o podstate, teda kvalite a prospešnosti schválených zákonov, sa to, žiaľ, povedať nedá.
■ VLÁDNA DEMAGÓGIA
Pri pohľade na televízne správy (najmä TV kanálov patriacich oligarchovi Igorovi Kolomojskému) zvlášť vynikal priam herecky zvládnutý emotívny výstup poslanca vládnej strany Sluha ľudu Mykytu Poturajeva, ktorý z rečníckej tribúny kričal, že vláda týmto zákonom dokončí rozchod Ukrajiny so Sovietskym zväzom a že proti navrhovanému zákonu sú potomkovia Stalina. Ako zopakoval aj v relácii Právo na vládu televízie TSN, vláda zrušením moratória odstraňuje nespravodlivosť komunistického režimu a vracia národu právo na vlastnenie pôdy. Bez vlastníctva nad pôdou totiž podľa neho nikdy nebude zámožnej Ukrajiny a zámožná silná Ukrajina nie je potrebná Moskve. Takéto vystúpenia sú priam ukážkovými príkladmi demagógie, ktorou vláda proti vôli vyše sedemdesiatich percent ukrajinskej populácie pretláča otvorenie trhu s poľnohospodárskou pôdou s celkovou výmerou štyridsať miliónov hektárov.
Najviac nespokojnosti od začiatku vyvolával a dodnes vyvoláva fakt, že predaj pôdy by mal byť otvorený aj pre cudzincov, ktorý bol v zákone naoko zmiernený ustanovením, že cudzinci budú môcť nakupovať ukrajinskú pôdu najskôr až od roka 2024 po súhlase občanov v referende. Očividná manipulácia zo strany vlády spočíva v tom, že prisľúbila referendum hneď, len čo jej poslanci pripravia a schvália balíček zákonných opatrení zavádzajúcich ukrajinskému právnemu poriadku tento doteraz neznámy nástroj. Nikto zatiaľ nevie, kedy (a či vôbec) to bude, pričom vláda nemá veľa dôvodov ponáhľať sa s týmto referendom. Skôr sa dá predpokladať zámerné odďaľovanie tak, aby vláda mala čas prostredníctvom svojej propagandistickej mašinérie presvedčiť občanov.
■ BOD ZLOMU?
Schvaľovanie reformy o pôde má svoje špecifiká, ktoré z dlhodobejšieho hľadiska možno vnímať ako začiatok zmien na politickej scéne. Prinieslo totiž definitívny rozchod strany Vlasť (Baťkivščyna) Julije Tymošenkovej s proprezidentskou politikou vedenou na vlne všeobecných očakávaní a nadšenia z novej vlády. Tymošenková v súvislosti s reformou vyhlásila, že jej strana nebude viac podporovať vládu strany Sluha ľudu. Samo osebe toto demonštratívne vyhlásenie neotriaslo politickým rozložením síl, keďže vládna strana, ktorá vládne samostatne, sa zaobíde bez Tymošenkovej sympatií, lenže na druhej strane ho môžeme vnímať ako symbolický koniec Zelenského všeľudovej popularity. Proti Zelenskému sa tak po prvý raz sformovala opozícia s jednotným postojom v otázke pôdy zložená z Opozičnej platformy za život, zo strany Vlasť, ako aj z porošenkovskej Európskej solidarity (strana Hlas (Holos) nezaujala jasné stanovisko). V súvislosti s reformou sa objavila aj prvá masovejšia nespokojnosť verejnosti so Zelenského „komandou“.
Odrazom nového javu bol aj protest roľníkov v Kyjeve, ktorí počas neho symbolicky pochovali ukrajinské poľnohospodárstvo. Hlasovanie o zákone odhalilo aj ďalší nový jav, ktorý v očiach verejnosti poškvrnil doteraz čistý štít „nových politikov“ mladej Zelenského „komandy“. Vylúčenie poslanca a poslankyne, ktorí hlasovali proti schváleniu predaja pôdy (hoc formálnym dôvodom bolo niečo iné), ľuďom jasne ukázalo, že sa nelíšia od tých, ktorých dosiaľ kritizovali. Jednoducho, zákon o pôde bude zrejme bodom zlomu v doterajšej rekordnej popularite Zelenského, ktorá tak ako raketovo vyletela, môže nečakane rýchlo opadnúť.
■ LIKVIDÁCIA DEDINY
V protiargumentácii k vládnej demagógii o „odstraňovaní krivdy komunistov a o Stalinových pohrobkoch“ možno súhlasne s politológom Vadimom Karasjovom tvrdiť, že práve vládny zákon ide v Stalinových šľapajach a dovŕši to, čo on začal ‒ likvidáciu ukrajinskej dediny a vidieka ako takého. Možno pritom len zopakovať to, čo tvrdila Tymošenková, že predaj sedemdesiatich dvoch percent rozlohy štátu bude znamenať stratu suverenity Ukrajiny. Zákon umožňujúci jednému kupcovi získať do dvestodesaťtisíc hektárov zeme zjavne nie je šitý pre drobných ukrajinských roľníkov, ako sa verejnosti usiluje nahovoriť Poturaiev a jemu podobní. Máloktorý z nich si totiž sotva bude môcť dovoliť kúpiť odrobinku z tejto plochy. Naopak, pre oligarchov, ako je napríklad Kolomojský, ktorý z úzadia poťahuje nitkami Zelenského politiky, môže zákon predstavovať jedinečnú príležitosť na ďalšie obohatenie. Veď, ako odznelo v niektorej z relácií, niekoľko oligarchov môže skúpiť celú Ukrajinu. Paradoxne im hrá do kariet aj klauzula o trojročnom odklade sprístupnenia trhu s pôdou cudzincom. Stačí si len uvedomiť, že ak oligarcha skúpi pôdu za lacno v dnešnej cene necelých tritisíc dolárov za hektár, po otvorení trhu túto istú zem bude môcť predať cudzincom za trhové ceny niekoľkokrát drahšie ‒ veď len v susednom Poľsku stojí dnes hektár 11 639 dolárov. Komu zostane v ruke čierny Peter? No zas len Ukrajine a jej občanom, ktorí prídu o posledné rodinné striebro.
Martin JARINKOVIČ - Foto: internet