Vrana k vrane sadá, ombudsmanka dúhu hľadá

thumbnail

Zápisky z nevšedného sobotného dňa v slovenskom hlavnom meste. Sobotné popoludnie 19. augusta vyvolávalo v centre Bratislavy dojem výnimočného stavu. Policajné a hasičské autá i sanitky, všadeprítomné kontroly a labyrint policajných zátarás lemovali ulice a námestia ako po teroristickom útoku v koncertnej hale Bataclan. Na Šafárikovom námestí preťal električkovú trať pancierový mastodont na kolesách s výkonným  vodným delom schopným zasiahnuť proti extrémistom prúdom vody až do vzdialenosti šesťdesiat metrov. Michalská ulica bola voľná vzhľadom na prechádzajúce skupiny zahraničných turistov. Lenže kto sa chcel odfotografovať pred fontánou Slovenského národného divadla a ďalej zájsť na Hviezdoslavovo námestie, musel prejsť úzkym priechodom cez zátarasy a podrobiť sa policajnej kontrole. Skupinka japonských dôchodcov sa začala ustrašene obzerať a spýtavým pohľadom visela na slovenskom sprievodcovi. Asi mala ešte v pamäti strašný sarinový útok sekty Óm šinrikjó v tokijskom metre pred dvoma desaťročiami.... Navodenie niekoľkohodinového stavu akútneho ohrozenia pre Dúhový Pride bolo v obvode Starého Mesta Bratislavy celkom zbytočné. Extrémistických Slovákov by ste tu nenašli ani pod lupou a heteroorientované páry za zátarasami sa o dúhovú maršparádu priveľmi nezaujímali. Siedmy ročník pýchy rovnorodého pohlavia bol tak ako po minulé roky bez rušivých akcií extrémistov, a tiež mimoriadne chudobný na zvedavcov aj na prejavy celebrít a politikov na dúhovom pódiu.

Známy ochranca homosexuálov, poslanec Poliačik zo SaS.

Kým pred štyrmi rokmi bojovala na Hviezdoslavovom námestí za práva homosexuálov europoslankyňa Monika Beňová aj známa eurolesbička Ulrika Lunacek a poslanec NR SR Martin Poliačik, ktorý vyslal do EÚ posolstvo, že sa hanbí za Slovensko, tak v tú daždivú augustovú sobotu z ústavných činiteľov kritizovala Slovenskú republiku pre porušovanie ľudských práv akurát ombudsmanka Mária Patakyová. Martin Poliačik s prejavom tentoraz nevystúpil, aj keď bol stredobodom pozornosti mediálnych lovcov, ktorých zrejme priťahovalo jeho tričko s veľkým nápisom: Nobody Knows I'm A Lesbian (Nikto nevie, že som lesbička). Mimochodom, tričko s takým nápisom si možno kúpiť v Rainbow-shope spolu s erotickými pomôckami a valentínskym setom pre lesby.

■ ČASY SA MENIA

Kam sa Bratislava hrabe na Prahu – tam bolo na Prague Pride tridsaťpäťtisíc účastníkov a za bieleho dňa sa pred dospelými divákmi a ich deťmi hralo úplne nahé „sadomaso“ predstavenie ako v najoplzlejších gay kluboch. Za dvadsať rokov vyznávania „európskych hodnôt“ sa v Českej republike pokročilo oveľa ďalej ako na „zaostalom a netolerantnom“ Slovensku.

Keď pred dvadsiatimi rokmi nakrútil Filip Renč videoklip Láska je láska s Luciou Bílou a Ilonou Csákovou, kde sa spieval refrén: „Když choděj kluci s klukama a holky s holkama,“ a kde sa vášnivo bozkávali dvaja strážnici – vyvolalo to v tzv. konzervatívnej spoločnosti vlnu nevôle. Dnes táto pieseň patrí k uznávaným dobovým skladbám a k inšpiračným hitom pubertálnej mládeže. Vtedy sa počas nakrúcania posilňovala Ilona becherovkou a Lucka rumom, dnes sa mládež posilňuje v lepšom prípade marihuanou, v horšom prípade kokaínom – ako ich vzory zo sveta západných celebrít.


Čítajte tiež ako Anton Chromík z Aliancie za rodinu hodnotí aj tzv. Dúhový pochod


Zdá sa, že sa nebadane mení aj poslanie verejných ochrancov práv. Ombudsmanku Dubovcovú málo zaujímala ohrozená vrstva väčšinovej slovenskej spoločnosti – dôchodcovia či mladé rodiny a ich ľudské práva zaručené Ústavou SR (Druhá hlava čl. 12: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“), ale jej záujem sa sústreďoval najmä na práva neprispôsobivých občanov a sexuálnych minorít, akoby napríklad právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a právo na ochranu prirodzenej rodiny ani nepatrili k základným ľudským právam. Novozvolená ombudsmanka Patakyová sa zatiaľ neodlíšila od svojej predchodkyne širším záberom ľudsko-právnych aktivít, preto ani neudivuje jej momentálny, dosť jednostranný postoj ochrancu práv, tak ako ho prezentovala na svojom prvom verejnom vystúpení na LGBT párty v Bratislave. 

■ OHROZENÝ DRUH?

Pani Patakyová  z pódia Dúhového Pride povedala, že Slovensko nerešpektuje práva párov rovnakého pohlavia, že prehliadanie ich existencie v roku 2017 je neakceptovateľné. Neuviedla, konkrétne, ktoré práva upiera legislatíva ohrozenému druhu LGBTI na Slovensku. Mala na mysli len odmietanie inštitútu registrovaného partnerstva alebo aj odopieranie manželstva či adopcie detí pármi rovnakého pohlavia? Svoju kritiku na adresu Slovenska vraj vyslovila „po analýze Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd...“. Ale tento dohovor nie je európskou zákonnou normou, má charakter odporúčania, a okrem toho sama ombudsmanka na inom mieste uznala, že vzhľadom na situáciu v spoločnosti tieto otázky nerieši judikatúra EÚ „a majú ich riešiť členovia poslaneckých zborov, ktorí by mali najlepšie poznať situáciu v jednotlivých členských štátoch“.

V šľapajách predchodkyne z SDKÚ-DS. Čo sme čakali od nominantky MOST-Híd?

Poslanecký zbor NR SR, pretože pozná situáciu a ctí si kresťanské tradície svojej krajiny, tak ako Poliaci, Litovčania, Lotyši, Bulhari, Cyperčania a iné národy, rozhodol, že na Slovensku je vylúčené uzatvárať manželstvá párov rovnakého pohlavia. Takémuto manželstvu bráni u nás novela ústavného zákona o rodine číslo 490/2014, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky väčšinou hlasov 102 poslancov zo 128 prítomných. Článok 41 zákona definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy“. Tým je povedané všetko. Lesbická aktivistka Romana Schlesinger (ová?) z Queer Leaders Forum vtedy pre agentúru SITA uviedla, že táto novela je jeden z najodpornejších kšeftov v politike od vzniku samostatného Slovenska, a ešte poznamenala, že „nie je ani sociálna, ani demokratická a ani kresťanská. Myslí si to aj profesorka práva Mária Patakyová?

Vyvesenie dúhovej vlajky spoločenstva lesbičiek, gayov, bisexuálov a transgender osôb na priečelí slovenskej ambasády v Budapešti ostro v minulosti kritizoval predseda vlády Robert Fico a rovnaký symbol genderovej ideológie na budove sídla verejnej ochrankyne práv odsúdil v súčasnosti predseda parlamentu Andrej Danko. Obaja ústavní činitelia a právnici vedia, aké zástavy patria na budovy, v ktorých sídlia ústavné orgány. Základné pravidlá o používaní štátnych symbolov a vlajok stanovuje zákon z roku 2001, v ktorom sa možno dočítať, aké vlajky a v akom poradí môžu byť umiestnené na štátnych budovách a vo vymedzených priestoroch štátnej a verejnej správy.

S prezentáciou ideologických symbolov, akým je bez debaty kosák a kladivo alebo aj dúhová vlajka, zákon neráta, teda umiestňovanie takýchto symbolov na uvedených miestach sa vylučuje. Pravdaže, ak si verejná ochrankyňa práv pripne na exteriér svojho privátneho príbytku dúhovú vlajku nemožno jej to vyčítať, je to vec jej súkromného názoru a presvedčenia, ale keď takú vlajku vyvesí v okne svojho úradného  sídla, je to viac ako len neprístojnosť.

SYMBOLY DÚHY

Čo vlastne, akú rozmanitosť predstavuje neoriginálna dúhová vlajka, do akej sa zahaľujú exhibicionisti Pride, keď formu dúhovej vlajky už pred ideologickou agendou LGBT zaviedli do svojej symboliky medzinárodné mierové hnutie, tzv. Bandiera della Pace (vlajka mieru), ďalej ekologická organizácia Greenpeace, Židovská autonómna oblasť na juhovýchode Ruska či región Inka v Peru a hlavné  mesto tohto regiónu Cuzco. Nie je náhodou sedemfarebná dúhová vlajka, ktorá visela z okna verejnej ochrankyne práv, symbolom ignorovania ľudskej prirodzenosti a degradácie prirodzenej rodiny? Neskrýva sa náhodou za ideológiou inakosti Hnutie sexuálnej reformy spojené s Hnutím za kontrolu populácie, ktorému ide o rozklad tradičného manželstva a tradičnej rodiny, lebo model rodiny skladajúcej sa z mamy, otca a detí je podľa týchto hnutí prežitý a treba ho zmeniť.

„Ak získame prístup k manželstvu, táto inštitúcia stratí svoj význam, preto to podporujem,“ hovorí feministka Irene Javorsová, prezidentka americkej organizácie United for the Freedom to Marry (Zjednotenie za slobodu zosobášiť sa). Ak je homosexualita a voľba pohlavia ľudského indivídua, podľa toho, ako sa samo rozhodne, európskou hodnotou, prenikajúcou v ostatných rokoch v niektorých krajinách EÚ inštitucionálne aj do škôl, tak je to skrz-naskrz zvrátená hodnota. Lebo sa nerodíme do sveta zo skúmaviek ako umelé bytosti odpojené od svojho prírodného poslania zachovať rod i rodinu a nežijeme ako izolované ostrovy mimo svojej ľudskej duchovnej podstaty. Ako o tom píše americká spisovateľka a múdra antifeministka Denise C. McAlisterová vo svojej skvelej eseji: „Rodíme sa jednému mužovi a jednej žene, do určitej rodiny. Tá nám dáva identitu, zmysel existencie i bezpečia. Vyňať nás z tejto rodiny a zámerne nás umiestniť do inej, ktorá je obskúrnou paródiou na rodinu, znamená urobiť nás menej ľudskými a vypustiť nás do prevládajúceho prúdu nihilizmu, tvrdiaceho, že na ničom nezáleží.“

■ DVA POCHODY

Naozaj nezáleží na prirodzenej rodine, ku ktorej sme dospeli po tisícročiach evolúcie a ktorú tvorí v našej civilizácii základná spoločenská jednotka – otec, mama a deti? Naozaj, je európskou hodnotou nahradiť deťom otca a mamu sémantickým ekvivalentom – rodič číslo jeden a rodič číslo dva? Tieto otázky nie sú namierené proti homosexuálnym komunitám. Nie je pravda, že ich na Slovensku nerešpektujeme a diskriminujeme, lebo je pravda, že majú všetky občianske práva, ktoré si užívajú tak ako heterosexuálna väčšina, len nemajú, žiaľ, prirodzené ľudské danosti, z rovnorodého spojenia sa im nemôžu narodiť deti. Také právo im nemôže prisúdiť nijaká legislatíva, aj keď im môže dať na adopciu deti cudzích rodičov. Lenže tu už picháme do osieho hniezda.

Pochod Za rodinu.

Kdekto si myslí že výchovnú úlohu tradičnej (prirodzenej) rodiny môže plniť ktokoľvek. Nemôže. Vzťah so skutočnou (prirodzenou) matkou a otcom nenahradí nikto. Ako hovoria najnovšie sociologické štúdie, žena, ktorá nás porodila, utvára našu fyzickú i duševnú existenciu od prvej chvíle nášho života. U nás sa však médiá k podobným témam nevyjadrujú, teda okrem výnimiek niektorých inak orientovaných žurnalistiek, ktoré nazvú homofóbom a rasistom každého, kto má na homosexuálne manželstvá a výchovu ich nevlastných detí iný názor ako posvätné kravy na európskych komisariátoch.

Takmer súbežne s bujarým pochodom Bratislava Pride sa od parlamentu oveľa nenápadnejšie presúval po Michalskej ulici na Hlavné námestie sprievod kresťanských rodín s ružovými balónikmi a s nápismi na tričkách Hrdí na rodinu. Hrala kapela a malé deti spontánne tancovali spolu so speváčkou. Na tvárach okoloidúcich Bratislavčanov aj zahraničných turistov bolo vidieť úsmevy a uvoľnenie z náročného a nevšedného dňa. Akcia Hrdí na rodinu nebola proti nikomu, bola pripomienkou, že sme tu a že je dobre, keď naše deti môžu volať svojich rodičov otec a mama.

Text a foto: Ľudovít ŠTEVKO

 



8 Komentárov

  • fero158

    Ďakujem SNN za vyvážený a s mentalitou a kultúrou Slovákov korešpondujúci článok.
    Proti "inakosti" nikto nikdy nič nemal /výnimky vždy potvrdzujú pravidlo/, kým sa ich militantné "skupinky" nerozhodli nechať sa vmanipulovať do politických šarád pomýlených NWO "skupiniek"....
    Na ich vlastnú škodu.

  • Podpis autora sme omylom neuviedli - je to už opravené - ďakujeme za upozornenie. Je ním reportér Ľ. Šťevko, ktorý sa na akcii osobne zúčastnil, čo dokumentujú fotografie v texte. Text je uvedený v rubrike REPORTÁŽ - nie správy. Preto ide o individuálny prístup spracovania témy. Nie je to spravodajstvo. Reportáž je spracovaná objektívne - priestor v nej dostali aj vyjadrenia a názory obhajcov tzv. LGBTI filozofie. A autor vyjadril svoje postoje, ktoré vyplývajú z legislatívy Slovenskej republiky, kresťanských európskych kresťanských princípov a jeho presvedčenia. Článok nie je v žiadnom prípade nenávistný voči nikomu a ničomu, čo dokazujú autorove slová: "Tieto otázky nie sú namierené proti homosexuálnym komunitám. Nie je pravda, že ich na Slovensku nerešpektujeme a diskriminujeme, lebo je pravda, že majú všetky občianske práva, ktoré si užívajú tak ako heterosexuálna väčšina, len nemajú, žiaľ, prirodzené ľudské danosti, z rovnorodého spojenia sa im nemôžu narodiť deti."
    Žijeme v slobodnej republike - a sloboda slova je garantovaná Ústavou SR. Za tú sme bojovali v Novembri 1989 - nie za novodobých cenzorov. Všetkých diskutujúcim, vrátane aktivistov LGBTI - ďakujeme, že na text reagovali a vyjadrili svoj názor. Redakcia SNN

  • eurolesbicka

    vy kritizujete este aj to, ze bol pride konzervativny. verte tomu, ze slovenska extremna lavica by sa rada dosla pozriet, keby ich pustili. mam v pamati prvy kosicky pride, kde ich bolo hadam viac ako ucastnikov.napisali ste clanok na konspiracnej urovni hlavnespravy...gratulujem. smutne, ze aj z nasich dani.

  • ja

    Zaujimala by ma definicia "eurolesbicky"

  • Ĺubomír

    Zbabělost vašeho xenofobniho podání v článku ukazuje aj to, že autor se nepodepsal. Jakoby to psal fašistický Kotelebovec, amebo kryptoklérofašista s Dankovej korupci zmítáné strany. Matica Slovenská se stává nástrojem krajní pravice a neuvědomuje si, že na její činnost platí i daňový poplatníci z GLBT komunity. Lživý článek o Pražském gay Pride navíc ukazuje nízkou úroveň novinářské práce redaktorů. Nikdo nechce rozbit tradiční rodinu, tu rozbiji ti, kteří káži vodu a pijí víno. Je paradox, ze v samotné Matici Slovenské je několik významných osobnosti s homosexuálním chováním a jsou tak zbabělý ze se nedokáží ani ohradit proti nazzi tendencím MS! Slovensky lid je daleko tolerantnější než jeho fašizovane "elity"!

    • Ďakujeme za váš názor a znalosť charakteru slovenského národa spoza hraníc. Článok nie je proti nikomu čo dokazujú autorove slová: Tieto otázky nie sú namierené proti homosexuálnym komunitám. Nie je pravda, že ich na Slovensku nerešpektujeme a diskriminujeme, lebo je pravda, že majú všetky občianske práva, ktoré si užívajú tak ako heterosexuálna väčšina, len nemajú, žiaľ, prirodzené ľudské danosti, z rovnorodého spojenia sa im nemôžu narodiť deti. Také právo im nemôže prisúdiť nijaká legislatíva, aj keď im môže dať na adopciu deti cudzích rodičov.

  • čitateľ

    Rád by som videl toho zakomplexovaného hetero hrdinu, ktorý vytvoril tento homofóbny "vrchol" žurnalistiky a nemá ani odvahu podpísať sa pod svoje vlastné veldielo. Až doteraz som si myslel, že žurnalistka sa má opierať o fakty, obzvlášť ak je článok uverejnený v sekcii "news"(áno, "news" v Slovenských Národných Novinách!!!). Toto tu je len prezentácia Vašich obmedzených názorov a koláž toho, čo ste si prečítali na iných "serióznych" portáloch (ako napríklad Parlamentné listy). Evidentne ste sa ani na jednom z pochodov nezúčastnil, tak tu nevymývajte ľuďom mozgy hlúposťami a nevnucujte im svoje choré "sado-maso" fantázie...

    • Text je uvedený v rubrike REPORTÁŽ - nie správy. Preto ide o individuálny prístup spracovania témy. Nie je to spravodajstvo. Reportáž je spracovaná objektívne - priestor v nej dostali aj vyjadrenia a názory obhajcov tzv. LGBTI filozofie. A autor vyjadril svoje postoje, ktoré vyplývajú z legislatívy Slovenskej republiky, kresťanských európskych kresťanských princípov jeho presvedčenia.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.