Nerastné bohatstvo ponechávame zahraničným firmám za drobné. Dočasná vláda s obmedzenými právomocami v týchto dňoch rozhodla, že zlatý koncentrát, ktorý sa roky zo Slovenska vyváža do zahraničia, je zlatou rudou. Za jej vyťaženie sa má platiť sadzba päť percent. Okamžite si na rozhodnutí prihrial klesajúce preferencie predseda Sasky, bývalý minister hospodárstva Richard Sulík, s tým, aký je to triumf jeho strany, hoci to mohol predtým sám zmeniť. Je to aj pre štát víťazstvo alebo prehra? Svoje nerastné bohatstvo Slovensko nevyužíva a mrhá ním. Máme evidovaných spolu 524 ložísk vyhradených nerastov s celkovými geologickými zásobami 3 185 miliónov ton. Ťažba ročne dosahuje len asi 11 miliónov ton. Príklady? Ropy máme na zásobách okolo 8 miliónov ton, ťažíme 5-tisíc ton. Uhlia máme 500 miliónov ton, ťažíme 1,2 milióna tony. Antimón 50-tisíc ton, ťažba nula. Medená ruda 500-tisíc ton, ťažba nula. Molybdén 200-tisíc ton, ťažba nula. A tak ďalej.
- NEVYUŽITÉ BOHATSTVO
Podľa poslednej dostupnej Ročenky nerastné suroviny SR, ktorú vydáva Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, zásoby zlatonosnej rudy na dvadsaťjeden uznaných ložiskách vo vlastníctve štátu sa pohybujú na úrovni 140-tisíc ton. Ruda sa ťaží iba v Hodruši a spracováva do podoby zlatonosného koncentrátu. Ten sa však celý vyváža do Belgicka, kde zlato aj ostáva. Bývalé vedenie ministerstva hospodárstva už v minulosti iniciovalo kontrolu platieb úhrad za vyťažený nerast. Za roky 2016 až 2020 vyrubilo nedoplatok 1,7 milióna eura. Slovenská banská, s. r. o., Hodruša-Hámre podala žalobu na štát, o ktorej súd dodnes nerozhodol. Majiteľ v Hodruši totiž využil výnimku z nariadenia vlády, ktorá namiesto päťpercentnej sadzby úhrady umožňovala sadzbu len 0,1 percenta, ak ide o koncentrát. Ročne zo zisku tak štátu za ťažbu 400 až 600 kilogramov zlata v koncentráte, ktorý skončil v zahraničí, odvádzalo 8-tisíc až 10-tisíc eur namiesto pol milióna eur, ktoré by mala firma odviesť pri päťpercentnej sadzbe. Za zlato tak platila menej ako za ťažbu soli. Slovensko pritom dováža ročne zo zahraničia asi 500 kilogramov zlata.
Európske štáty k využívaniu svojich nerastných surovín pristupujú inak. Žiadnych päť percent. Podľa blogu geológa Milana Trégera napríklad v Nórsku, dokonca aj Mongolsku, ale aj v iných krajinách s trhovou ekonomikou štát urobil s firmami spoločné podniky, kde vlastní kontrolných 51 percent.
- DETVIANSKE ZLATO
Najznámejším, zatiaľ nevyužitým náleziskom zlata na Slovensku je lokalita Biely vrch na Podpoľaní pri Detve. Spoločnosť Mining Gold zo Stupavy tu chcela získať povolenie na dolovanie zlata. Hoci je Biosférická rezervácia Poľana zaradená do siete UNESCO, ťažba mala prebiehať lúžením jedovatým kyanidom. Tento spôsob Európsky parlament zakázal už v roku 2010. Napriek tomu Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici súhlasil v roku 2012 s určením dobývacieho priestoru pre firmu firmou Eastern Mediterranean Resources. Počas ďalších desiatich rokov prebehlo nespočetné množstvo protestov, súdnych konaní, odvolaní a zmien majiteľa. Až v minulom roku definitívne Hlavný banský úrad rozhodol o zamietnutí návrhu na určenie dobývacieho priestoru.
- POKRIVENÉ ZÁKONY
Podľa Ústavy SR je nerastné bohatstvo SR majetkom štátu. Štát by teda mal profitovať z ťažby zlata, uránu, bentonitu alebo mastenca pri Gemerskej Polome s predpokladaným rozsahom 85 miliónov ton rudy, o ktoré vedie medzinárodnú arbitráž so Slovenskou republikou jej bývalý vlastník spoločnosť EuroGas. V ťažbe zeolitu v lokalite Nižný Hrabovec a Pusté Čemerné sme prví v Európe a tretí na svete, pričom ťažiarska firma Zeocem patrí skupine CTR group Virginia USA – NEWport News. Slovensku tam nepatrí nič.
Namiesto ponechania si aspoň kontrolného balíka Slovensko prenajíma zahraničným spoločnostiam banské priestory s tým, že si firma môže vyťažené nerasty ponechať, ak štátu zaplatí smiešnych päť percent zo zisku. To je už na úrovni ekonomickej vlastizrady a legálneho okrádania štátu. Banský zákon je pritom úctyhodne bradatý, vznikol ešte v roku 1988 za socializmu. Bol zásadne zmenený iba raz ‒ novelou číslo 498 z roku 1991 za vlády Jána Čarnogurského v prospech novovznikajúcich súkromných spoločností a v neprospech Slovenskej republiky ako vlastníka nerastného bohatstva, pretože odstránila monopol štátu na využívanie nerastného bohatstva.
Sme nepoučiteľní. Uhorský panovník Karol Robert z Anjou už v roku 1327 vydal prísny zákaz vyvážať do zahraničia surové nemincované zlato a striebro. Vedel prečo.
Ivan KRAJČOVIČ – Foto: iStock