Sloboda prejavu bola určité obdobie skutočne našou najvyššou hodnotou. V súvislosti s dvadsiatym piatym výročím začiatku spoločenských a o trochu neskôr aj ekonomických zmien od novembra 1989 treba pripomenúť, že nová sloboda slova a tlače bola asi najviac viditeľným i počuteľným fenoménom vtedajšieho vzopätia sa spoločnosti k niečomu skutočne pozitívnemu. Vtedy taká vítaná sloboda prejavu bola vyjadrená účasťou občanov na verejných fórach v rámci námestí a ulíc. Zásadne sa zmenil aj spôsob informovania o prebiehajúcich udalostiach v médiách.
Veľmi rýchlo po páde komunistickej moci sa menilo aj postavenie, systém výkonu povolania i ohlas na výstupy žurnalistiky, ktorá dve desaťročia bola oficiálne nástrojom propagandy jednej strany. K slovu sa postupne opäť dostávali kedysi známe a skúsené novinárske osobnosti, ktoré boli v rámci takzvanej normalizácie odstavené od povolania i spoločenského uplatnenia sa.
Najviditeľnejšie svetlo v rámci printových periodík však už v novembri l989 do nejasného pološera zažali vtedajší študenti žurnalistiky, ktorí sa pustili do niečoho nevídaného. Spontánne vytvorili letákové noviny, ktoré postupne získali tú nečakanú popularitu, čo mnohým prekážala už vtedy a prekáža až dodnes...
Noviny sa pri svojom druhom letákovom vydaní už podľa hlavičky volali ZMENA. Prvým šéfredaktorom bol Maroš Púchovský.
■ NARODENIE ZMENY
„ZMENA bola prvými nezávislými novinami po novembri 1989 a vznikla tak akosi mimo plánu. Nebola súčasťou ani starého, ani nového režimu. Túto svoju pozíciu naplno využila a stala sa určitým fenoménom prelomových rokov,“ hovorí M. Púchovský.
„Osobitosť ZMENY bola daná už tým, že nebola založená, ale vznikla, doslova sa narodila. Ako študenti žurnalistiky sme sa zúčastnili už 16. novembra 1989 na študentskom pochode po uliciach Bratislavy a následné udalosti nás vtiahli priamo do centra vtedajšieho diania. Pre nás najprirodzenejším spôsobom, ako prispieť, bolo vytvoriť noviny. Dátum narodenia ZMENY bol 24. november 1989 o tretej hodine nadránom, keď noviny dostali svoj názov. ZMENA vychádzala najprv denne ako leták, potom ako štvorstranový bulletin, ale už 12. decembra 1989 sa objavila v stánkoch ako oficiálne zaregistrované noviny ‒ vtedy už vychádzalo trináste číslo. V hlavičke sa uvádzalo, že ju vydávajú študenti žurnalistiky FF UK v Bratislave v spolupráci s Celoslovenským koordinačným štrajkovým výborom, nikdy však nebola oficiálnym orgánom štrajkového výboru ani inej organizácie. Hovorila vždy iba sama za seba a za svojich tvorcov. Táto nezávislosť bola jej silou, ale i osudovým znamením.
Boli tu tri faktory, ktoré odlišovali ZMENU od všetkých vtedajších médií – organizačná nezávislosť, ekonomická nezávislosť a z toho všetkého vyplývajúca myšlienková nezávislosť. ZMENA pri svojom vzniku nemala vydavateľa, vznikla ako spontánna reakcia študentov žurnalistiky na novembrové udalosti. Až následne vznikla myšlienka zaregistrovať ju ako periodikum na ministerstve kultúry, kde dostala registračné číslo 3/89 (predbehli ju iba Verejnosť a Nap, ZMENA však už vtedy niekoľko týždňov vychádzala aj bez registrácie). Vydavateľom sa stali samotní študenti žurnalistiky, a aj keď sa neskôr organizačná forma menila, vždy boli vydavateľmi jej tvorcovia a redaktori.
Už prvé čísla ZMENY, ktoré sa predávali v uliciach a v stánkoch, vytvorili hospodársku základňu a keďže náklad ZMENY postupne presiahol stotisíc výtlačkov, noviny boli v tom čase ekonomicky sebestačné. Bola to novinárska nezávislosť v pravom zmysle slova. ZMENA, ktorá vzišla z procesu odmietnutia starého systému, si mohla dovoliť začať kritizovať aj systém nový. Lenže neskôr tak, ako sa zužoval priestor pre nezávislú žurnalistiku, zužovali sa i možnosti ZMENY. Vo svojich začiatkoch však skoncentrovala takmer celú predstavu svojich čias o tom, ako má vyzerať slobodná tlač.
ZMENA uviedla do slovenskej žurnalistiky množstvo prvkov, ktoré sa neskôr stali súčasťou aj iných médií. Po obsahovej stránke začala s búraním mnohých tabu, po formálnej stránke napríklad zmenšila formát, či ako prvá začala uverejňovať politický komiks. Bol to tvorivý výbuch, ktorý dovtedy nemal obdobu. ZMENA sa stala liahňou novinárskych talentov a mnohí jej redaktori sa neskôr uplatnili aj v iných masmédiách.
ZMENA prešla búrlivým vývojom, podobne ako celé Slovensko v tých časoch. Bola kontroverzná, vždy vzbudzovala emócie a vzbudzuje ich dodnes. Ostala jedinečným svedectvom o epoche, v ktorej vytúženú slobodu ľudí ešte celkom neznásilňovali nadnárodní mediálni manipulátori.“
■ Z RÚK DO RÚK
Šéfredaktorom periodika bol aj Vladimír Mohorita, ktorý si spomína: „Všetko sa to začalo 16. novembra 1989. Vysokoškoláci vyšli na protestný pochod v centre Bratislavy. Moc ich nezbila. Moc zbila až vysokoškolákov v Prahe o deň neskôr. Ako študenti sme vstúpili do protestného štrajku. O pár dní sa skupina študentov žurnalistiky v Bratislave rozhodla prispieť k protestným udalostiam aj svojským spôsobom ‒ vydávaním revolučného letáku. V budove štrajkového koordinačného centra na VŠMU sa pre náš kolektív našli písacie stroje, bola tam aj miestnosť so spacákmi. Tak 23. novembra 1989 vznikla ilegálna, potajme vytvorená letáková tlačovina. To je deň, ktorý považujem za deň vzniku budúceho periodika ZMENA, hoci meno sme prijali až na druhý deň. Rozdávala sa zdarma a putovala z rúk do rúk.
Pár krokov od redakcie sa konali veľké protestné zhromaždenia. Udalosti boli dramatické. My bežní študenti sme, na rozdiel od ‚chartistických synčekov‘, nevedeli, že medzi Bushom a Gorbačovom, medzi starou a novou mocou je všetko dohodnuté, že proti nám nenasadia armádu, ba ani políciu, že nás nebudú vyhadzovať zo školy, ani zatvárať do väzenia ako ‚protisocialistické živly...‘“
■ VŠETKO SPÁLIŤ!
„Už počas prvých dní vydávania študentského letáku sa objavil prípad cenzúry od ‚starších revolucionárov‘. Pre istý článok, ktorý sa ‚zasväteným‘ nehodil do kariet, bol vydaný príkaz spáliť celý náklad letáku, ale ‚tak, aby nebolo vidno stúpajúci oheň‘... Keď sa pod tlakom más KSČ vzdala ‚vedúcej úlohy‘ v spoločnosti, veľmi rýchlo sa o ňu svojvoľne začala uchádzať Verejnosť proti násiliu.
Už v decembri 1989 sa nám podarilo zaregistrovať ZMENU ako nezávislý týždenník a oslobodiť sa tak od akéhokoľvek vplyvu novej moci. Čoskoro sa ukázalo, že noví páni začínajú kopírovať prešľapy starých súdruhov. Naša redakcia sa nebála ich za to kritizovať. Odpoveď zhora prišla veľmi rýchlo. Nová ‚prodemokratická‘ slovenská vláda ZMENU jednoducho odmietla zaradiť medzi periodiká, ktoré budú mať možnosť kúpiť si nedostatkový tlačiarenský papier na vydávanie novín. Až po našich verejných protestoch sa napokon papier našiel nielen pre postkomunistické a ‚zamatové‘ noviny.
ZMENA od prvej chvíle prinášala mnohé odvážne články, a preto bola medzi čitateľmi veľmi obľúbená, čakalo sa na vyjdenie každého čísla. Redaktori mali v priemere okolo dvadsať rokov a všetci sme študovali v dennom štúdiu a sami bez pomoci skúsenejších, hoci, prirodzene, nie bez niektorých chýb sme vydávali populárne noviny, čo bolo nevídané. Pravda, myšlienková orientácia ZMENY sa postupne kryštalizovala, veď nie všetci spolužiaci mali na všetko rovnaký názor. Za pochodu sa robili noviny a formovali redakčné postoje. Aj keď sa v prvých rokoch vydávania ZMENY v novinách objavovali aj bulvárne materiály, postupne, v súlade s myšlienkovým a duchovným dozrievaním tvorcov novín, tieto úplne vymizli.“
■ TVORIVÁ DIELŇA
Ako už zaznelo, v redakcii sa naozaj vytvorilo prostredie aktivizujúce talenty. A nebolo to už o generačných rozdieloch, naopak, tie sa zotreli. K mladým žurnalistom sa pridali ďalší tvorcovia z rôznych oblastí kultúry a umenia. Nedá sa tu spomenúť všetkých bývalých redaktorov, fotografov, výtvarníkov a spolupracovníkov, ktorí v rámci širokého kolektívu prispievateľov mali k periodiku či už pracovný alebo priateľský vzťah. Tých vzácnych ľudí postupne boli nie desiatky, ale až stovky. Medzi nimi mnohé významné osobnosti súdobého Slovenska.
Iste, boli aj rozpory, ktoré patria k tvorivému pnutiu, tie sa však vyriešili jednoducho dvoma spôsobmi – buď zmierlivo a pokračovaním spolupráce, alebo rozchodom, zväčša však v priateľskom duchu.
Netreba zabudnúť na fakt, že existovali aj tvorivé prieniky rôznych autorov medzi viacerými periodikami. ZMENA sa ocitla v konkurenčnom prostredí, nebol však problém spolupracovať s tvorcami z iných médií. Spomeňme týždenník Slovenský národ, Literárny týždenník, ale aj matičné Slovenské národné noviny...
Vladimír Mohorita dopĺňa: „Už v marci 1990 naše noviny vyšli na novú barikádu v boji za slovenskú národnú dôstojnosť počas takzvanej ‚pomlčkovej vojny‘ o názov Česko-Slovenska, dovtedy Československa. Na jeseň 1990 sme ako jedna z nemnohých redakcií podporili matičné snahy o postavenie úradného slovenského jazyka. Národný program, ktorý propagovala ZMENA, vyústil do podpory zvrchovanosti Slovenskej republiky v lete 1992 a následne i jej nezávislosti.
Naša národovecká a vlastenecká ideológia však našli odraz aj v odmietaní pohltenia Slovenska kolonizátorskou Európskou úniou i jeho zavlečenia do agresorského paktu NATO, ako aj v organizovaní protestných demonštrácií proti bombardovaniu Juhoslávie. ZMENA sa v duchu odkazu Ľudovíta Velislava Štúra vyslovovala za zjednocovanie Slovenska, Slovákov i všetkých Slovanov. K národným a vlasteneckým, slovenským a slovanským postojom prirodzene následne pridala aj kresťanské. Zdôrazňovala, že skutočná obroda človeka a národa musí byť ukotvená v kresťanstve, pričom neskôr podčiarkovala i nevyhnutnosť nie hocijakého kresťanstva, ale takého, ktoré má svoje hlboké a zdravé korene v cyrilo-metodskej misii a učení svätých bratov z gréckeho Solúna. ZMENA vystupovala proti politickej i duchovnej globalizácii.
Medzi redakciou a jej čitateľmi sa vytvoril výnimočný vzťah. Veľká časť čitateľov si nesmierne cenila, že na Slovensku okrem záplavy mediálnych kanálov vychádzajú aj noviny s takým nevšedným a zároveň prospešným obsahom, ako prináša ZMENA. Čitatelia periodika obetavo pomáhali v ekonomicky i justične nežičlivom prostredí. Aj vďaka tomu noviny, ktoré vznikli „na kolene“ z ničoho a na svet ich priviedli študenti, vychádzali celých pätnásť rokov. V roku 2004 sme ich vydávanie z osobných dôvodov museli pozastaviť.
Som rád, že teraz pri príležitosti štvrťstoročného jubilea ich zrodu a po prestávke môžem dať na známosť, že v blízkom čase sa pripravuje obnovenie vydávania ZMENY, tentoraz v elektronickej forme,“ hovorí Vladimír Mohorita, veriac v novú budúcnosť periodika v internetovej podobe.
■ V KOTLE GLOBALIZÁCIE
Printové periodikum, ktoré nieslo v hlavičke okrem názvu aj definíciu nezávislý týždenník, stratilo časť čitateľov z dvoch dôvodov. Prvým bolo dosiahnutie štátnej samostatnosti SR, keď väčšina verejnosti si myslela, že už stačí iba držať palce slovenským reprezentantom na medzinárodných športových podujatiach. Druhým dôvodom bola strata ilúzií o bleskovom hospodárskom raste po osamostatnení Slovenska, no nastalo sklamanie pri úpadku bývalej strednej vrstvy aj rozdelenie spoločnosti na zbohatlíkov a tých chudobných.
Redakcia ZMENA naďalej vytrvalo rozvíjala kultúrne, sociálne, duchovné i národné témy ako varovanie pred stratou sotva získanej suverenity v kotle globalizácie. To však nebolo vtedy stimulom pre dostatočný počet čitateľov, aby masovo kupovali periodikum, ktoré ako vždy vzdorovalo oficiálnym politickým líniám...
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ ‒ Foto: archív