KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Voľby 2012 vojdú do histórie tým, že podnietili vo viacerých stranách generačné výmeny. Ako prvá prešla týmto procesom SDKÚ, kde, takpovediac, päť minút po dvanástej bol nahradený veľmi nepopulárny líder Dzurinda o generáciu mladším Frešom. V prípade KDH sa výmena nepodarila, ale viedla k odchodu dvoch o generáciu mladších podpredsedov strany a k vzniku platformy, ktorá má byť programovou a personálnou alternatívou voči súčasnému vedeniu KDH.
Slovenská národná strana na svojom sneme 6. októbra rovnako prešla generačnou výmenou. Dlhoročného predsedu Jána Slotu vystriedal o generáciu mladší Andrej Danko. Krok k tejto výmene sa urobil už v roku 2010 po neúspešných voľbách, keď sa SNS dostala do parlamentu len s odretými ušami. Vtedy sa do najužšieho vedenia strany okrem iných dostali aj Rafael Rafaj a Andrej Danko. Tí sa počas rokov 2010 až 2012 stali skutočne novými tvárami a hlasmi tejto strany. Snem v Žiline túto zmenu zavŕšil. Podstatné však je, ako sa táto nová generácia zhostí zodpovednosti, ktorú na ňu snem strany delegoval.Strana je dnes mimo parlamentu, zaznamenala najnižší zisk s výnimkou roku 2002 (keď bola SNS rozdelená), stratila energiu a ustrnula na programe, ktorý možno fungoval v rokoch 1994 až 2006, v rokoch 2010 a 2012 už nestačil. Na druhej strane, SNS nie je na tom až tak zle ako napríklad HZDS. Ukázalo sa, že kým Smer vysal HZDS takmer na kosť, elektorátu SNS sa takmer nedotkol. Paradoxne, voličská základňa národniarov ostala takmer neerodovaná. Prepad SNS do mimoparlamentnej opozície spôsobilo to, že nedokázala získať nových voličov a zároveň nedokázala zabrániť roztriešteniu strany do dvoch subjektov. V konečnom dôsledku SNS nepomohlo, že si udržala 9/10 svojich pôvodných voličov, keďže ich celkový počet len veľmi tesne prekračoval päťpercentnú hranicu. Situácia je dnes iná, než bola v roku 2002. Vtedy sa SNS rozdelila na dve takmer rovnaké polovice – PSNS, ktorá získala 3,6 percenta, a SNS 3,3 percenta. Vtedy teda prepadlo takmer 7 percent hlasov národniarov. Ako sa ukázalo, že v marci 2012 bola strana v takom stave, že na jej vypadnutie z parlamentu stačila strata len pol percenta. Ak teda budeme rekapitulovať, s čím dnes SNS disponuje, je to vyše 4,5 percenta hlasov. Je veľmi pravdepodobné, že po výmene na čele SNS poľahky získa aj to pol percento, ktoré jej pôvodní voliči presmerovali do strany Národ a spravodlivosť Anny Belousovovej.To však nestačí. Iste nemôže byť ambíciou strany, aby sa potácala na prahu zvoliteľnosti do parlamentu. Preto strana musí zmeniť svoju marketingovú komunikáciu a v oveľa väčšej miere využívať nové komunikačné nástroje – blogy, sociálne siete, videokonferencie na You Tube. Samozrejme, je nevyhnutné, aby strana našla aj nové témy. Federalizácia Európskej únie je dobrá téma. Musí však byť odborne a aj komunikačne profesionálne podchytená. Dnes už nie je možné vystačiť len s jednoduchými heslami, len kritizovať a neprinášať nové reálne riešenia. A práve to bude najväčšia výzva pre nové vedenie SNS. Získať dostatok čestných, nezištných a erudovaných odborníkov, osobnosti s dôveryhodnou minulosťou, ktorí dané témy uchopia a politicky zrozumiteľne odkomunikujú.
Z hľadiska budúcej parlamentnej perspektívy môže zohrať SNS dôležitú úlohu. Smer dnes nemá prirodzeného koaličného partnera a je teda možné, že ak SNS nebude v parlamente, pravicové strany napriek svojim obrovským rozporom nejako naskladajú vratkú parlamentnú väčšinu. V prípade, že SNS bude v parlamente, táto možnosť bude oveľa menej pravdepodobná. Samozrejme, SNS ako koaličný partner bude pre Smer až strana poslednej voľby, ale ak by toto spojenie bolo nevyhnutné, mohla by SNS svojou politikou v značnej miere eliminovať príliš eurofederalistickú politiku Smeru.
SNS dnes začala písať novú kapitolu svojej histórie. Verím, že vykročila správne. Presvedčiť sa o tom budeme môcť už v najbližších voľbách.