Ombudsmanka si zrejme buduje ďalšie mocenské politické centrum
O neznalosti zákona tentoraz nemožno hovoriť
Ján ČERNÝ – Foto-zdroj: info.sk
Politické ambície bývalej sudkyne a poslankyne parlamentu JUDr. Jany Dubovcovej sa nijako neutíšili ani vo vedúcej pozícii Kancelárie verejného ochrancu ľudských práv. Práve naopak, z udalostí uplynulých týždňov je zrejmé, že poslanie ombudsmana si vysvetľuje nanajvýš svojsky. Po tom, čo ombudsmanka nedávno oznámila, že sa obráti na Ústavný súd SR vo veci zákona o hmotnej núdzi v jeho aktuálne platnej podobe, a vzápätí po vonkoncom „netradičnom“ domáhaní sa vystúpenia na rokovaní vlády, je najvyšší čas nazrieť do Ústavy SR a zopakovať si, ako základný zákon štátu vymedzuje pôsobnosť verejného ochrancu práv.
Aj ombudsman, tak ako iné štátne inštitúcie, môže totiž konať iba tak, ako mu to vymedzuje zákon a nijako inak. V Ústave SR je uvedené: „Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len národná rada), prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy...“
■ ŠKANDALIZOVANIE VLÁDY
Ako právnička a sudkyňa si musela byť vedomá, že počas rokovania vládneho kabinetu nepatrí do vybraného okruhu osôb či funkcií, ktoré majú právo prítomnosti. A nielen to, požiadať o možnosť predstúpiť pred ministrov a predsedu vlády s vyjadrením síce teoreticky môže tak ako každý občan, ale takáto možnosť sa udeľuje mimoriadne zriedkavo a iba vo výnimočne závažných okolnostiach po predchádzajúcom schvaľovaní a následnom zaradení do rokovacieho programu. Jana Dubovcová urobila vo vládnej budove počas zasadania kabinetu asi také gesto, ako keď sa niekoľko aktivistov priviaže reťazami k chladiacej veži jadrovej elektrárne alebo si ľahne pred ťažobné stroje vo vysokotatranskej Tichej doline... Vytvorila pôdu pre okamžité reakcie politickej opozície a všetky politicky spriaznené mimovládne organizácie.
Predseda NR SR P. Paška chce ombudsmana a jej kanceláru presťahovať do Košíc, bližšie k neprispôsobivým občanom.
■ ARGUMENTY MINISTRA
Jana Dubovcová ešte stále (akoby v oblasti ochrany ľudských práv na Slovensku neboli iné, dôležitejšie témy) ťaží z policajného zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. „Politikárči, klame a porušuje zákon,“ vyhlásil minister vnútra Robert Kaliňák na jej adresu. „Ombudsmanka robí politiku z vecí, kde by sa mala venovať tým, u ktorých sú porušované práva, v tom prípade boli porušené práva obyvateľov Moldavy nad Bodvou práve tými, ktorých si ona berie za svedkov. Myslím, že je to zvrátené,“ vysvetlil minister vnútra.
■ DEHONESTÁCIA KANCELÁRIE
Inštitút verejného ochrancu práv je legislatívne vyčlenený mimo hierarchie štátnej správy a bez sankčnej právomoci. Má za úlohu usilovať sa výlučne prostredníctvom odporúčaní o spravodlivosť a ľudskosť každého postupu zo strany štátu. Právo ombudsmana sa neopiera o nijakú moc, je to nežné právo. Jeho účinnosť spočíva na osobnej autorite a presvedčovacej schopnosti. Súčasná slovenská ombudsmanka sa najskôr niekoľko rokov venovala osobnému politickému boju so Štefanom Harabinom; teraz si vzala na mušku celú vládu. Svoju vlastnú odbornú autoritu a kompetentnosť si tak cieľavedome znižuje na absolútne minimum. Predseda parlamentu P. Paška sa v tejto súvislosti rozhodol, že kanceláriu ombudsmana presťahuje s prenajatých priestorov v Bratislave do Košíc. Je ochotný kvôli tomu predložiť novelu zákona. Dubovcová to považuje za trest za svoje postoje.