Matica slovenská tróni v cyrilometodskom kalendáriu ako aj pri dvadsaťročí republiky
Dušan D. KERNÝ, Michal BADÍN, Maroš BANČEJ
V sídle Matice slovenskej v Martine, v matke slovanských miest a na starobylom Devíne sa tento rok konali významné podujatia, ktorými sa začal Cyrilo-metodský rok – vyvrcholí v roku 2013 pri 1 150 výročí príchodu slovanských vierozvestov a patrónov Európy na územie Veľkej Moravy, teda aj na územie dnešného Slovenska v roku 863. Zároveň bude súčasťou 150. výročia založenia Matice.
Cyrilo-metodská púť do Nitry bola symbolom púte k prameňom viery a identity. Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi na Slovensku arcibiskup Stanislav Zvolenský, ako aj nitriansky sídelný biskup Viliam Judák slúžili slávnostnú svätú omšu po prvý raz na nitrianskom námestí za účasti najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta republiky Ivana Gašparoviča a predsedu vlády Roberta Fica i ďalších vysokých predstaviteľov vlády a samosprávnych krajov.
Biskup V. Judák osobitne a menovite privítal predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. Vysoký katolícky duchovný tak prejavil diplomatický cit k národným dejinám – bol to totiž prvý predseda Matice slovenskej a zároveň banskobystrický biskup Moyses, ktorý požiadal Vatikán koncom 19. storočia, aby bol 5. júl vyhlásený za sviatok svätých Cyrila a Metoda. Arcibiskup S. Zvolenský, ktorý je zároveň predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS), pripomenul slová pápeža Jána Pavla II. o Nitre ako starobylom Betleheme kresťanstva na Slovensku. Jednoznačnou argumentáciou bez akejkoľvek priamej polemiky zmietol všetky najnovšie prejavy spochybňovania cyrilo-metodskej tradície na Slovensku. Všetci kresťania na Slovensku a v rôznych cirkvách – sú ich štyri milióny – považujú svätých Cyrila Metoda za duchovných otcov svojho kresťanského presvedčenia. Duchovný základ a posolstvo kresťanskej viery slávime 5. júla.
Počas omše a sprievodných prejavov sa pripomínali slová vysokej slovenskej morálnej autority – kardinála Jána Chryzostoma Korca, za uzdravenie ktorého sa prítomní modlili. Oslavy mali skutočne výnimočný charakter. Premiér R. Fico po nástupe do svojej funkcie a vo svojom prvom rozhovore pre SNN uviedol, že štát sa bude aktívne podieľať na oslavách národného rozmeru. Svoje slovo dodržal.
- ZMENA K LEPŠIEMU
Pripomenul, že posolstvo vierozvestov je v preambule slovenskej ústavy, sú to piliere štátu a národa, práve s Nitrou je cyrilo-metodská tradícia spojená najsilnejšie, posolstvo vzdelancov je silným impulzom pre duchovnú, mravnú, národnú, sociálnu a hospodársku obnovu človeka ako jednotlivca a národa ako celku. Sv. Cyril a Metod neprišli sem medzi pohanov, základy kresťanstva boli už položené, práve preto knieža Rastislav žiadal od cisára Michala III. v roku 862 „učiteľa, ktorý by nám kresťanskú vieru vysvetlil v našom jazyku“.
Na oslavách sa zúčastnil aj predseda Matice slovenskej M. Tkáč, ktorý ich pre SNN zhodnotil: „Cyrilo-metodská tradícia – o ktorej mnohí „odskakujúci“ husári v cudzom žolde pochybujú – je práve v prípade Matice takpovediac rukolapná. Aj keď cisár František Jozef povolil Maticu už v roku 1862 – i prispel ako zakladajúci člen s poradovým číslom 111 tisíckou zlatých na jej založenie – muži okolo Moysesa a Francisciho múdro vyčkali až do leta 1863 a Maticu slovenskú založili pri miléniu príchodu solúnskych bratov k Slovákom. A treba dodať, že tie miléniové oslavy inicioval v Ríme Franz Lis(z)t, čím sa k tejto tradícii nepochybne prihlásil, matičiarov poteším a oným husárom poriadne cvaknú zuby. V Nitre počas otváracích osláv bolo veľmi príjemné počuť z úst predsedu vlády R. Fica v slávnostnom príhovore, že popri 1 150. výročí svätých bratov oslávime v nasledujúcom „slávnom“ roku aj 150. výročie Matice. A aj dvadsať rokov štátu. Čo najväčšmi treba zdôrazniť z týchto dní ako trvalý zdroj národnej a štátnej identity? Mal som v Nitre na pražiacom slnku intenzívny pocit, že niečo sa mení a láme. Samozrejme k lepšiemu. Lebo to nebola len Nitra, kde sa celoslovenské oslavy oficiálne otvorili za prítomnosti najvyšších štátnych aj cirkevných predstaviteľov. Tisícové účasti Slovákov a Sloveniek počnúc Národnou púťou na Devíne koncom apríla a stovky osláv od Zemplína až po Záhorie dokazujú živý záujem občanov. Záujem poznať a vedieť viac o solúnskych bratoch, ale aj o ich pozývateľovi – slávnom Rastislavovi. Potvrdzuje sa, že naši ľudia majú hlboko vo svojich mysliach a srdciach vlastenecké city, a to všetky generácie. Aj naši mladí.“
- OSLAVY V MARTINE
V Martine sa aj pri príležitosti cyrilo-metodských osláv konali Národné matičné slávnosti. Opäť nechýbali atrakcie ako tradičný ľudový jarmok, ukážky dobových remesiel, razenie mincí s logom Matice slovenskej, mnohé podujatia pre deti, ale aj prezentácia matičnej vydavateľskej činnosti, tvorivé dielne, a samozrejme Matičná kvapka krvi. Dobrovoľné vstupné bude venované na záchranu hradu Krásna Hôrka. Najväčšiemu diváckemu ohlasu sa určite tešil Umelecký súbor Lúčnica, o veľký umelecký zážitok sa postarali spevák Ožvát, kapela Desmod a speváčka Dara Rolins. M. Tkáč pre SNN zhodnotil: „Naša Matica je uprostred diania. Do písmena sa potvrdzuje, že je úzko spätá so životom tohto národa, s jeho prehrami i víťazstvami. Na záver svojho martinského vystúpenia som požiadal celé Slovensko, aby sme v nasledujúcom roku putovali po stopách Konštantína-Cyrila a Metoda, ale aj Gorazda a jeho spoločníkov v Ríme, Solúne, Ochride a napokon som vyhlásil matičnú púť k hrobu sv. Cyrila vo februári budúceho roku.“
- PÚŤ NA DEVÍNE
Spomienkové slávnosti venované príchodu solúnskych bratov sa konali aj na starobylom Devíne. Rímskokatolícky farský úrad Bratislava-Devín, Dom Matice slovenskej v Bratislave a Občianske združenie Dedičstvo otcov pripravili púť pod názvom Pramene života . Akcia sa začala svätou omšou, ktorú v Kostole Sv. Kríža celebroval Mons. Marián Dragúň. Nasledovalo čítanie kľúčového diela Proglas v podaní našej hereckej divy Evy Kristinovej. Po slávnostnej omši sa účastníci podujatia zhromaždili pri súsoší svätých Cyrila a Metoda pred kostolom, kde položili vence a kde zazneli prejavy. Mons. Marián Gavenda, správca fary v Devíne, pri tejto príležitosti povedal: „Doba ako keby nebola prajná veľkým kresťanským a duchovným myšlienkam. O to viac si musíme vážiť odkaz našich vierozvestcov, ktorý jediný môže národ bezpečne viesť do 21. storočia.“