Bratislavský Veľký piatok ukázal túžbu po slobode
Plamene malých sviečok zažali veľké svetlo nádeje
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Je to už dvadsaťpäť rokov odvtedy, čo sa 25. marca 1988 v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí odohrala pokojná manifestácia občanov za náboženské i občianske práva a slobody, známa neskôr pod označeniami Sviečková manifestácia, Sviečková demonštrácia alebo Bratislavský Veľký piatok. Bolo to od začiatku tzv. konsolidácie režimu v bývalom socialistickom Československu najväčšie vystúpenie veriacich a možno ho právom považovať za predzvesť pádu totality na našom území.
Sviečková manifestácia bola zavŕšením aktivít tajnej cirkvi proti komunistickej svojvôli, ktorá potláčala všetky občianske slobody. Organizátori veľmi dôsledne dbali na to, aby oficiálne dodržali všetky vtedy platné zákony a predpisy, podľa ktorých už aj v tej dobe stačilo akúkoľvek manifestáciu vopred ohlásiť.
- BOLA OHLÁSENÁ
Ako hovorí František Mikloško, jeden z hlavných organizátorov manifestácie: „Ešte 10. marca 1988 som listom adresovaným Obvodnému národnému výboru (ObNV) Bratislava I oficiálne ohlásil pripravované uskutočnenie pokojného verejného zhromaždenia občanov, ktorého programom mala byť tichá manifestácia občanov za menovanie katolíckych biskupov na uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého Otca, za úplnú náboženskú slobodu a za dôsledné dodržiavanie občianskych práv v Československej socialistickej republike.“
Občianske práva a slobody, teda i sloboda zhromažďovania, boli v tom období oficiálne zaručené Ústavou ČSSR z roku 1960. Platil aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976, komunistické orgány ratifikovali aj dohody helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a tiež Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983. Správa o chystanej manifestácii sa po celom Slovensku šírila ústnym podaním cez aktivistov, amatérsky tlačenými letákmi, ale aj zahraničnými rozhlasovými stanicami prostredníctvom Rádia Vatikán, Hlas Ameriky a Slobodná Európa. Represívne zložky komunistickej moci mali dosť času na prípravu zásahu proti pokojnému zhromaždeniu občanov.
- TVRDÁ REPRESIA
Proti modlitbám a sviečkam v rukách veriacich nasadila moc obušky a vodné delá. Zásah Verejnej bezpečnosti (vtedajšej polície) a Štátnej bezpečnosti (tajnej komunistickej polície) proti pokojnej manifestácii bol neprimerane brutálny a zábery z neho, ktoré obleteli svet, ukázali zbytočnú agresivitu, no i bezmocnosť zástupcov vtedajšej totalitnej moci. Do programu československej televízie zaradila dramaturgia na čas konania manifestácie film Angelika, markíza anjelov, čo dnes vyznieva ako smiešna detinskosť. Autentické zábery z manifestácie a následného zásahu polície videli mnohí diváci aj na Slovensku už v prvých večerných správach rakúskej štátnej televízie ORF vďaka redaktorke Barbare Coudenhove-Calergi a jej kameramanovi.
Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených celkovo až 953 príslušníkov policajných zložiek. Policajti zadržali 126 občanov ČSSR a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi ktorými boli aj oficiálne akreditovaní novinári. Správu o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim predložili predsedníctvu ÚV KSČ v apríli 1988 Ignác Janák a Peter Colotka. Predsedníctvo ÚV KSČ ju prijalo súhlasne a bez námietok.
- BEZ ODPLATY
Po zmene politického systému z novembra 1989 začala vojenská prokuratúra trestné stíhanie majora Alexandra Kysuckého za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa preto, že nezákonne zaistil Františka Mikloška. Vzhľadom na to, že František Mikloško spoločne s Jánom Čarnogurským navrhli zastaviť jeho trestné stíhanie, podala komisia Slovenskej národnej rady prezidentovi republiky v prospech trestne stíhaného žiadosť o udelenie milosti. Okrem Alexandra Kysuckého nebolo začaté trestné stíhanie proti nikomu z bývalých politických a štátnych činiteľov.