SPOZA OPONY
Dušan D. KERNÝ
Počas hokejových majstrovstiev urobila v internetovej pošte kariéru fínska televízia. Bolo to preposielanie záberu fínskeho komentovania zápasu Slovensko – Česko z youtube. Nadchlo množstvo ľudí, ktorí po fínsky rozumejú iba jedno slovo – sauna. Fínsky komentátor bol strhujúci a na našej strane ako kedysi Gabo Zelenay.
Fínskom sa nadchol aj náš minister školstva a športu Dušan Čaplovič, ktorý tam zastupoval prezidenta Gašparoviča – ten bol práve v Chicagu. A ruku na srdce, stavím sto proti jednej, že by bol vymenil stisk ruky prezidenta Obamu za účasť na onom nepochybne historickom zápase.
Svetobežník Gašparovič by sa tak ako aj my oprávnene nadchol slovenskými hokejovými svetobežníkmi tentoraz v slovenských národných farbách.
Minister Čaplovič si z Fínska odniesol aj nadšenie pre ich školstvo a koncepciu vzdelania. Tvorí totiž pilier fínskej zdatnosti a v tomto treba Čaplovičovi držať palce. Všetky štyri. Je to totiž súčasť fínskej schopnosti vyrovnávať sa s krízami. Prvá mohutná bola taká istá ako u nás. Na vrchole perestrojky – rozpade Sovietskeho zväzu – sa rozpadol aj fínsky vývoz. Podobne ako u nás. U nás – a na to sa zabúda – sme to prekonali vďaka slovenskej schopnosti bez frflania a demagógie utiahnuť na pleciach obrovskú záťaž premeny smerovania vývozu z východu na západné trhy. Zaplatili to milióny pracujúcich a sociálne rozdiely cítiť doteraz.
Fíni dospeli k spoločenskej zhode – zmrazeniu platov, nečerpaniu dovoleniek. Bola to dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a vládou.
U nás by otvorený program zmrazenia či zníženia platov a zákazu dovoleniek zrejme neprežila ani jedna vláda. Pred kamerami by sa producírovali politici z okrajových strán, len aby získali body. Vo Fínsku to šlo. Bolo to poznanie reality, pragmatizmu malého národa – ale aj riadnej dávky národného cítenia. Vlastenectvo sa tak stalo ekonomickým činiteľom, ľudia držali spolu. Dnes je Ruská federácia, v trojici, medzi ktorou sú malé rozdiely, najväčším odbytišťom fínskych tovarov a služieb. Politické vzťahy a vzájomné návštevy najvyšších činiteľov sú samozrejmosťou.
Malé, kedysi zaostalé Fínsko vyťažilo z globalizačných a európskych procesov hádam najväčšmi. Každý, kto chytí do ruky telefón NOKIA, kupuje časť fínskej zdatnosti z bývalej gumárenskej fabriky, ktorá sa živila výrobou gumových čižiem. Vieme si predstaviť podobnú premenu povedzme v Púchove?
Každý, kto zabŕdol do internetu, vie, že Fíni nemajú nijaký strach pred veľkými zvieratami – systém Linox vymyslel Fín, ktorého štval americký svetový monopol programu windows. Vynašiel alternatívu a ponúkal ju zadarmo. Iste, aj my sme v programovaní na svetovej špičke, ale mne ide o iné. Ide mi o pôvodnú motiváciu, to, že Fín sa rozhodol hodiť rukavicu svetovému gigantu a ponúkol výsledky svojho umu, svojho duševného vlastníctva zadarmo, aby ho presadil, aby sa rozšíril ako alternatíva.
Fínov začala v roku 2008 postihovať napriek zdravým bankám svetová finančná kríza, z profitového štátneho rozpočtu sa stal deficitný. Na scéne sa víťazne objavila Strana pravých Fínov, vláda dnes hovorí o tom, že chce rozhodne zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu. Hovorí verejne – Fínsko môže z nej aj vystúpiť.
Aj u nás je kritikov Únie, eura na každom rohu dostatok. Či už boli na čele parlamentu alebo teraz rozdávajú rozumy v opozícii, od Fínov nás delí podstatné. Schopnosť premeniť vlastenectvo, národnú súdržnosť na ekonomický faktor, ktorý obohatí všetkých a nielen osobnú kariéru. Národná súdržnosť sa zvyčajne rodí v dobrej väzbe na národné dejiny a vzdelanie.