SPOZA OPONY
Prečo práve neďaleká Ukrajina
Dušan D. KERNÝ
Na Ukrajine sa odohráva reparát poriadne nevydarenej revolúcie spred desaťročia. Teším sa, veď vidím, ako sa o to usilujú aj tie isté osoby! V roku 2004 boli oranžoví a bezmajetní. Dnes len jeden z nich na ukrajinskej čokoláde získal 1,8 miliardy dolárov a horlí za vstup Ukrajiny, Ukrajincov, seba a svojich bonbónov nielen do EÚ, ale aj NATO. Nová kyjevská moc postavila do čela všetkých ukrajinských gubernií miliardárov neraz aj bez ukrajinského pasu či adresy trvalého pobytu. Je predsa jasné, že zhora dosadení bohatí privatizéri a podnikatelia sú prínosom pre gubernie. Brusel a EÚ, ako aj Washington tento model teraz z celej duše podporujú, kým nám to pred rokmi hovorili úplne naopak. A tak teraz iba pre nás trpákov pod Tatrami je novinka, že skutočnou zárukou demokracie je miliardár na čele gubernie. Ale všetko je podľa zákona!
Jedine na Kryme sa to nepodarilo. No vypiekli sme s tým ruským Putinom, teraz si môže svojich pätnásť miliárd dolárov, čo núkal Ukrajine, dať za klobúk. My, teda Únia, dáme terajšej dobrej vláde na Ukrajine jedenásť miliárd eur a asi aj dobré rady ekonomického tigra – gréckej ekonomiky. Veď štyridsaťšesťmiliónovú Ukrajinu treba postaviť na nohy! Aspoň na úroveň dvadsiatich šiestich miliónov nezamestnaných v EÚ!
No problémový Krym nechápe nielen úlohu západnej demokracie, ale ani povedzme OBSE – Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Sledoval som ju aj v rokoch už usadenej oranžovej moci priamo v Kyjeve. Napríklad, vybral som sa do akademickej knižnice na Volodomyrskom bulvári oproti Národnej univerzite Tarasa Ševčenka (založenej v 1834). Sú tam najstaršie listiny písané v slovanskom jazyku a možno aj z územia nitrianskych Slovenov. V onej budove bola konferencia OBSE. A tak som sa ku Kyjevským zlomkom či k údajnému originálu Proglasu nedostal. No zoznámil som sa s platným medzinárodným hodnotením priebehu významných volieb vo významnom európskom štáte v čase mimoriadnych nádejí Ukrajiny podporovaných EÚ a celým demokratickým svetom, mylne nazývaným Západom...
Najprv prebehla „veľká“ konferencia o výsledku celoštátnych volieb a potom v iných priestoroch bola akoby „malá“ konferencia o výsledku regionálnych volieb. Prekvapilo ma, že tam prakticky nikto nešiel, nijaké kamery, členov komisie OBSE bolo azda viac ako novinárov. Informácia prebehla rýchlo s tým, že sťažnosti vyšetrí osobitná komisia a voľby sa vo všetkom konali podľa ukrajinských zákonov, s dodržaním ukrajinskej zákonnosti. Bola to štandardná veta, ale keďže nikto nekládol otázky, zišlo mi na um spýtať sa, o aké sťažnosti vlastne išlo, čo bude vlastne riešiť tá komisia či komisie.
Vysvitlo, že sa pomerne veľa voličov sťažovalo na to, že neboli zapísaní do volebných zoznamov, ale to sa pri takých veľkých podujatiach stáva a všetko sa vyšetrí, všetko bolo podľa ukrajinských zákonov, dodržali sa ukrajinské zákony... A čo bolo na príčine, že tých ľudí nezapísali do zoznamov a kde boli chyby najčastejšie? Bolo to na východnej Ukrajine, zrejme aj na Kryme, ale všetko presne zistí komisia, úlohou pozorovateľov bolo kontrolovať, či všetko prebieha zákonne. A tak dookola..., až vysvitlo, že príčina sťažností bola v zápise mena do volebných zoznamov podľa platného jazykového úzu. Teda Rus, povedzme Čemodanov, bol zapísaný buď ako Čemodanko, alebo Valisenko a na toto meno nemal platný doklad. A nebol pripustený k voľbám. Zákon nebol porušený, akurát milý Čemodanko/Valisenko nevolil. Asi ani dnes občan Čemodanov ešte stále nie je Čemodanko či Valisenko. Ale nielen na kufor po rusky či ukrajinsky, ale aj na európske normy a hodnoty má svoj názor.