POZNÁMKA
Konferencia ministrov spravodlivosti štátov Európskej únie v Bratislave si pri príležitosti európskeho Dňa pamiatky obetí totalitných režimov kládla za cieľ reagovať na dosiaľ nezodpovedané otázky súvisiace s vývojom na kontinente v posledných rokoch – najmä s finančnou krízou, nezamestnanosťou, so zvýšenou migráciou z tretích krajín, ako s i migráciou v rámci EÚ. S nárastom počtu teroristických a iných extrémistických násilných činov v Európe i vo svete môžu dnes obyvatelia Únie pociťovať absenciu všeobecnej bezpečnosti či schopnosti doterajších inštitúcií reflektovať na potreby a požiadavky občanov. Organizátori konferencie si kládli vysoké ciele: nájsť odpoveď na otázky, ktorý problém sa najviac podpísal pod aktuálny stav a akým spôsobom ho možno napraviť. Aké prostriedky prevencie a potláčania extrémistických prejavov vrátane trollingu, vedomého šírenia neprávd a poplašných správ, výziev k násiliu alebo popierania holokaustu sa ukázali účinné v boji s radikalizmom a intoleranciou ako takou. A aké iné opatrenia v oblasti spravodlivosti na úrovni EÚ by sa dali identifikovať, okrem tých, čo už boli prijaté, ktoré by mohli pomôcť riešiť problém s narastajúcim radikalizmom vo všetkých jeho podobách. Zástupca Švédska sa vyjadril, že nejestvuje jedno univerzálne riešenie súčasných problémov EÚ. Podľa neho by sa politici mali postarať o presadenie línie pozitívnej vízie budúcnosti. Aké jednoduché, najmä ak ide o možnosť uplatnenia sa mladých ľudí na trhu práce a cez trestné právo zabrániť šíreniu džihádizmu!
Každá krajina EÚ čelí svojim výzvam. Iná je situácia v západnej Európe, ktorá má problémy s radikalizáciou mladej moslimskej populácie, iná je v štátoch bývalého sovietskeho vplyvu, teda i na Slovensku. Podľa vyjadrení expertov nie je však o nič jednoduchšia. Obyvateľstvo vraj podlieha vplyvom internetovej propagandy extrémnej ľavice či pravice. Výsledky Eurobarometra o diskriminácii v EÚ z roku 2015 ukázali, že napríklad v prípade moslimov je najnižšia miera spoločenskej akceptácie v krajinách, kde predstavujú zanedbateľné percento populácie. Lenže rastúca absencia dôvery k demokratickým inštitúciám vytvára priestor na sympatie k radikálnym a okamžitým riešeniam. A to je priestor pre politické strany na extrémnych koncoch spektra. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská si myslí, že je nevyhnutné venovať pozornosť extrémizmu a marginalizovať ho v najväčšej miere. Dá sa docieliť potláčaním slobody slova a prejavu, no tým sa približuje k totalitnému režimu. Z konferencie vyplynulo, že veľkú úlohu v procese úsilí chrániť demokraciu, právny štát a ľudské práva by mala zohrávať prevencia. Jej súčasťou by malo byť aj šírenie informácií a vzdelávanie o téme radikalizácie vrátane vzdelávania sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov. Tí by mali citlivo a primerane aplikovať legislatívu súvisiacu s radikalizáciou. Agentúra EÚ pre základné práva vo svojej tohtoročnej výročnej správe upozorňuje, že opatrenia proti radikalizácii musia byť proporčné a legitímne. Inak hrozí neprimeraný zásah do individuálnych práv a potenciálne ešte väčšie odcudzenie komunít, ktoré sú zdrojom podpory radikálnych hnutí a politických strán, pretože sa stavajú do pozície obete štátnej represie a cenzúry.
Radikalizáciu však spôsobuje aj nedvižnosť kompetentných, ich váhavosť a pasivita. Neraz sme na stránkach SNN upozorňovali na nezmyselné presadzovanie agendy skupín LGBTI, ktorá ešte viac komplikuje situáciu na kontinente, vyvolanú utečeneckou krízou. V Španielsku od začiatku augusta platí zákon o fóbii z LGBTI, ktorý ide proti slobode vierovyznania a svedomia, proti slobode rodičov vychovávať svoje deti na základe vlastného vyznania a presvedčenia. Ďalej ide proti slobode vyučovať i proti samotným základným ľudským právam, ako zákon komentovali traja madridskí biskupi. O zákone povedali, že vychádza z neadekvátnej antropológie, popierajúcej sexuálnu rozdielnosť medzi mužmi a ženami, ako aj telesno-duchovnú integritu osoby. Legislatívu podobného charakteru diktuje krajinám EÚ Lisabonský dohovor, ktorý Slovensko zatiaľ neratifikovalo. Žiaľ, členské štáty EÚ sa vyhýbajú komplexnému pohľadu na situáciu v EÚ a neberú do úvahy, že Únia môže oveľa ťažšie čeliť problémom utečeneckej krízy a s ňou spojenej radikalizácie verejnosti, keď sa vyčerpáva riešením požiadaviek skupín LGBTI. Pretože aj požiadavky skupín LGBTI prispievajú k zvyšovaniu napätia v spoločnosti. Nijaké zákony neodstránia radikalizmus a extrémizmus, ak sa neodstránia príčiny ich vzniku. Zdá sa, že európska politická elita nechce takto vidieť problémy.
Eva ZELENAYOVÁ
