Občiansky kandidát Jozef BEHÝL: Prvoradý je verejný záujem!

Zákony a politici musia slúžiť ľuďom, nie naopak

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív JB

Občianskeho aktivistu a kandidáta na prezidenta Jozefa BEHÝLA (56) najlepšie charakterizuje jeho volebné heslo: Občan je štát, štát je občan. Je absolvent Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Pracoval v Okresnom osvetovom stredisku v Trnave, bol profesionálny mládežník a po roku 1989 podnikateľ a aktivista v záujmových združeniach. Založil Občiansky parlament a nechal sa presvedčiť, aby kandidoval za prezidenta SR. S manželkou a dcérou žije v Bratislave. Na podporu svojej kandidatúry vyzbieral tridsaťštyritisíc podpisov.

● Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli kandidovať za prezidenta SR?

Boli to viaceré dôvody. Počas uplynulých rokov som hľadal rôzne cesty a možnosti, prostredníctvom ktorých by som mohol zasiahnuť do politiky. Či už cez politickú stranu alebo výraznými občianskymi aktivitami. Najmä posledné desaťročie vývoja na Slovensku ma presvedčilo, že po roku 1989 nebol záujem politických garnitúr, aby Slovensko bolo krajinou slobodných a spokojných ľudí. Činnosť každej doterajšej vlády vykazovala obrovskú mieru korupcie, sprenevery, výpredaja národného majetku a podceňovania intelektuálnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Hazardovanie s ich životmi i budúcnosťou. Toto boli skutočné dôvody, prečo som po troch rokoch vystúpil zo strany SMER a dal som sa na cestu občianskeho aktivistu.

Významný podiel Historického odboru Matice slovenskej pre televízny dokument

Na obrazovky RTVS príde ojedinelé dielo

Dušan D. KERNÝ – Foto: archív

V RTVS sa nedávno uskutočnila mimoriadna prehliadka výnimočného diela – prišlo na ňu stoštyridsať pozvaných hostí, traja biskupi, historici, teológovia, kňazi kresťanských náboženstiev, televízni profesionáli a dokumentaristi. Takáto prezentácia sa stala v podmienkach terajšieho vedenia RTVS úplne výnimočnou tak zameraním, ako aj počtom zúčastnených. Okrem iného stojí za ňou jeden zo spoluautorov prvého dokumentu, o ktorom SNN už informovali, dokumentarista a dlhoročná výrazná postava redakcie duchovného života Kristián Bezák, ktorý poskytol SNN pohľad za kulisy príprav ojedinelého projektu Misia bratov zo Solúna. Projekt bude mať zrejme niekoľko pokračovaní. Štáb precestoval vyše deväťtisíc kilometrov, nakrúcal v deviatich štátoch, v dvadsiatich troch chrámoch – a to za devätnásť dní určených na snímanie. Prvý diel sa bude vysielať pod názvom Misia bratov zo Solúna.

•  Ste spoluautorom projektu Misia bratov zo Solúna, ako dlho vznikal projekt a kde všade vznikal?
  

Tento projekt vznikal postupne približne šesť rokov. Predchádzal mu môj samostatný projekt s pôvodným názvom Staroslovenské kultúrne centrá v období stredoveku, ktorého názov bez súhlasu autora zmenili na Staroslovanské kultúrne centrá a projekt zastavili. Po nástupe nového vedenia RTVS pod vedením generálneho riaditeľa Václava Miku sme projekt s pracovným názvom Solúnska misia, ale v definitívnom znení, v ktorom sa bude vysielať, Misa bratov zo Solúna, o ktorý predchádzajúce vedenie nemalo záujem, ponúkli programovému riaditeľovi Tiborovi Búzovi, ktorý ho prijal a podporil. Autorkou scenára je Bernadeta Tokárová. Od začiatku som rešpektoval obsah scenára a snažil sa ho doplniť aj o vedomosti, ktoré som získal dlhoročným štúdiom historických prameňov, a najmä skúsenosťami a nadobudnutými vedomosťami dosiahnutými pri realizácii predchádzajúceho projektu Staroslovenské kultúrne centrá.

Vo vlastných rukách máme nielen svoj život, kvalitu svedomia, atmosféru v rodine a okolí

Porušenia etiky a morálky nestačí evidovať

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: archív B. ŠKRIPEKA

Poslanec slovenského parlamentu Branislav ŠKRIPEK (OľaNO) to nemá jednoduché. Zápasí s nemorálnosťou, vulgárnosťou a apeluje za návrat k tradičným hodnotám – zdôrazňuje príkladnosť a nenahraditeľnosť rodiny vo výchovnom procese mladých ľudí a dáva návody, ako žiť v súlade so svedomím, zásadami slušnosti, spravodlivosti, vzájomnej úcty a s kritériami ľudskosti.

● Na Slovensku začíname hovoriť o novom fenoméne – o morálnej negramotnosti.

Opísal by som to ako všeobecnú hrubosť. Ľahostajnosť k negatívam v jednotlivých drobných situáciách života, k prejaveniu a účinnému uplatneniu hodnotovo správnych vecí, reakcií slušnosti a zásad spravodlivosti a úcty. Nadmieru sa zvýrazňuje telesnosť a sexualizácia bez hraníc. Do veľkej miery to rovnako platí aj vo verejných prejavoch, aj v osobnom správaní verejne činných osôb, ako sú politici a predstavitelia vlády a štátnej správy. Na Slovensku panuje mizivá autorita učiteľa, vychovávateľa, sociálneho pracovníka či zdravotnej sestry.

Zo scény po dvadsiatich rokoch odišlo Hnutie za demokratické Slovensko

Založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto-zdroj: internet

Hnutie za demokratické Slovensko výrazným spôsobom určovalo vývoj slovenskej spoločnosti v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Nezmazateľne sa zapísalo do dejín zavŕšením emancipačného úsilia Slovákov založením štátu. Možno povedať, že jeho členovia založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu. V januári 2014 HZDS definitívne odišlo z politickej scény. O tom, čo tomu predchádzalo, sa zhovárame s dlhoročným podpredsedom hnutia, europoslancom Sergejom KOZLÍKOM.

● Bol zánik HZDS po odchode Vladimíra Mečiara nevyhnutný?

HZDS zanikalo pozvoľna, postupne a neodvratne. Vladimír Mečiar bol na čele strany od začiatku a viedol ju aj do ostatných predčasných volieb v roku 2012, v ktorých strana dosiahla 0,93 percenta hlasov voličov a prehrala aj so stranou pani Mojsejovej, čo Mečiar bral od občanov ako urážku. Mečiar bol stále natoľko silný v štruktúre HZDS, že si dokázal svoje miesto vydobyť a stále ho reprodukovať.

Imrich SEDLÁK uprostred literárno-vedného, kultúrno-národného a matičného života

Matica je jedinečná a nenahraditeľná ustanovizeň slovenskej spoločnosti

Zhováral sa Pavol PARENIČKA – Foto: SNN

Univ. prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc., (1933, Červenica pri Prešove) patrí medzi významné osobnosti slovenského literárneho, kultúrneho i matičného života. Ako organizátor a vedec sa sústreďoval na literárnohistorickú, kulturologickú a literárno-muzeologickú činnosť. Bohaté sú aj jeho vedecko-pedagogické aktivity spojené s prešovskou a banskobystrickou univerzitou. Srdcovou záležitosťou a celoživotnou láskou sa mu stalo pôsobenie v Matici slovenskej. V roku 2013 si pripomenul významné životné jubileum – osemdesiatiny – a zároveň uplynulo štyridsaťpäť rokov od vstupu do služieb v Matici.

● Po absolvovaní Filologickej fakulty UPJŠ v Prešove si viac rokov pôsobil v tomto meste. Ako hodnotíš toto obdobie?

Sú s ním spojené začiatky mojich kultúrno-spoločenských, publikačných, redakčných a vedeckovýskumných aktivít. Spočiatku som bol ako spoluautor a oponent zainteresovaný na tvorbe učebníc pre ukrajinské školy (Slovenský jazyk pre 5. ročník, Literárna výchova pre 9. a 10. ročník). Početnými novinovými článkami s literárno-regionálnou tematikou som prispieval do dennej tlače, ale už aj do zborníkov. Publikoval som v almanachu Dukla (1959) a v Almanachu Zemplína (1958). Z môjho pohľadu, najvýznamnejším činom v tomto období bolo vydávanie spoločensko-vedného zborníka Nové obzory (1959).