Europoslanec Skupiny aliancie liberálov a demokratov za Európu

Sergej Kozlík: Slovensko je neoliberálny pupok sveta

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Bývalý podpredseda vlády SR, minister financií, dlhoročný podpredseda HZDS pre ekonomiku, člen rozpočtového výboru Európskeho parlamentu – to je v skratke doterajšia kariéra europoslanca Sergeja Kozlíka. V roku 1998 mu úradujúci prezident republiky prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Politik s originálnymi riešeniami pre fungovanie Európskeho parlamentu, no rovnako ho zaujíma i ďalší osud ĽS-HZDS.

 ● Na Európsku úniu sa v ostatnom čase valí kritika. V Nemecku vznikla strana Alternatíva pre Nemecko, ktorú tvorí elita národa. Zaumienili si zmeniť Úniu, najmä jej byrokratickú administratívu. Veľká Británia, ale aj susedná Česká republika sú známe svojím euroskepticizmom. Akú odozvu v štruktúrach Únie má takáto kritika?

            Napriek tomu, že EÚ už existuje niekoľko desiatok rokov, stále je mladá inštitúcia a určite mnoho vecí v nej možno zlepšovať. Najdôležitejšou podstatou EÚ zostáva jednotný trh. Samozrejme, aj v tomto smere je nad čím sa zamýšľať. Stále sa hľadá modus vivendi medzi tým, čo je možné a potrebné riadiť z vrcholového centra Únie a čo si majú riadiť jednotlivé štáty. Ten konflikt bude stály. Niekedy Brusel rieši aj to, čo by nemal, inokedy nám chýbajú niektoré spoločné predpisy.

Rozhovor so staronovým predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom

Otvoríme v Matici okná, aby sa poriadne vyvetralo

Zhováral sa Michal BADÍN – Foto: Maroš SMOLEC

Takmer 57 percent delegátov Matice slovenskej na jej valnom zhromaždení 18. a  19. októbra 2013 v Martine podporilo Mariána TKÁČA a zvolilo ho za staronového predsedu národnej ustanovizne na najbližšie štyri roky. Z celkového počtu platných 440 hlasov získal 254, čím porazil svojich súperov už v prvom kole voľby. Druhý skončil Igor Kovačovič, doterajší podpredseda s podporou 32 percent a tretí člen výboru MS Roman Michelko s 9,6 percenta. Po skončení valného zhromaždenia sme hneď využili priestor a pripravili sme rozhovor, v ktorom sme sa zamerali predovšetkým na najdôležitejšie témy, ktorými sa bude v najbližších týždňoch zaoberať.

Pred niekoľkými minútami sa skončilo valné zhromaždenie Matice slovenskej. Stali ste sa staronovým predsedom Matice. Aké sú vaše dojmy? Aké máte pocity z atmosféry, ktorá tu v Martine bola v uplynulých dvoch dňoch?

Ak priebeh a výsledky valného zhromaždenia Matice slovenskej odzrkadľujú momentálny stav slovenského národa, tak by som napokon bol aj rád, ak je to tak, lebo všetky tie zloby, ktoré sa vylievali hlava-nehlava na mňa a na mojich spolupracovníkov, napokon dostali KO. Teda tento národ, keď ho hodnotím podľa väčšiny tu v sále, je múdry národ, ktorý nepodľahne demagógii. To ma najviac teší zo všetkého. Zaiste išlo aj o moju kožu, podaril sa nám, dúfam, že prelomový krok v histórii MS. Verím, že tie nešťastné peniaze pôjdu do úzadia. Áno, potrebujeme veľa peňazí, aby sme podporili miestnu kultúru, aby sme prilákali mladých, ale už pôjde o peniaze, ktoré použijeme na niečo dobré, už nepôjde o také, ktoré akýmsi zvláštnym spôsobom zmiznú z povrchu sveta. Aj celý ten šum v úvode valného zhromaždenia súvisel s peniazmi – pretože išlo o to a ide aj o to, či sa Matici podarí vyrovnať sa s tou nepeknou históriou, keď sa vklady ľudí do zbierky na Národný poklad nejakým spôsobom vyparili. Myslím si, že sme zase ďalej od týchto neporiadností v Matici, od týchto riskantných chúťok a zase sme bližšie k tomu, že budeme uznávanou inštitúciou, tak ako sa na Maticu patrí. Odpadol mi kameň zo srdca, lebo som sa bál, či sa tento národ pod vplyvom peňazí nepokazí. Ale ukázalo sa, že sa nepokazil, a tento ľud je múdry. Útoky, ktoré som znášal v posledných týždňoch, neboli o ničom inom, iba o zachránení si vlastnej kože tých ľudí, ktorí majú niečo za nechtami a ktorí boli v čase, keď národ prichádzal o svoj poklad, tam, kde nemali byť. Som spokojný – i keď viem, že ma čaká ťažká práca. A moje bezprostredné pocity? Som aj šťastný, aj zachrípnutý, lebo sme tiež spievali.

Historik Peter Mulík o zakladaní, vývoji i budúcnosti prvej národnej ustanovizne

Matica slovenská vzišla z národa pre národ

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív SNN

Tajomník Matice slovenskej PhDr. Mgr. Peter MULÍK, PhD., (1957) je slovenský historik aj s teologickým vzdelaním. Profesionálne sa venuje problematike vzťahov štátu a cirkví. Bol prvým riaditeľom Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví, o ktorého vznik sa v roku 1997 zaslúžil. Zo slovenských dejín sa venuje najmä cyrilo-metodskej problematike a slovenským dejinám 20. storočia. Svojou intenzívnou publicistickou činnosťou objasňuje mnohé, dosiaľ málo známe historické udalosti z dejín slovenského národa.

● Skôr než začneme hovoriť o Matici slovenskej, povedzme si niečo o význame kultúry v živote národa.

Kultúra a národ sú dva pojmy, ktoré vyjadrujú dva javy navzájom neoddeliteľne spojené. Kultúra vytvára národ a národ kultúru. Spojivom medzi nimi je aj vnímanie dejín. Spoločná historická skúsenosť je jedným z podstatných vymedzujúcich znakov národa. Národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí, vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a podobne, a má spravidla vôľu tieto spoločné faktory brániť či rozvíjať. Pojem „národ“ sa v detailoch väčšinou inak chápe v etnografii, v politológii a inak v historických vedách. Moderný slovenský národ sa definoval najmä jazykom. Tento dôraz na literatúru je zreteľný aj pri vzniku Matice slovenskej. Lenže v čase, keď Slováci nemali ani náznak politickej suverenity, táto inštitúcia majúca za vzor najmä Maticu srbskú a Maticu českú, prirodzene, hoci nie oficiálne preberala aj úlohu vodkyne národa.

Tlačiareň Neografia vstupuje do novej etapy ekonomického života

Obvinenia z tunelovania sú lži

Zhovárali sa Ivan BROŽÍK a Maroš SMOLEC – Foto: Maroš SMOLEC

Služby a poradenstvo v oblasti polygrafie, tlačiarenské služby, tlač kníh, časopisov, grafická úprava, spracovanie textu, predaj vybraných polygrafických materiálov, kníhviazačstvá. To je úvodná informácia, ktorú si sama Neografia, a. s., v Martine dala na svoju webovú stránku. Redakcia Slovenských národných novín sa však zaujímala aj o iné fakty. Oslovili sme preto generálneho riaditeľa tejto, vo svete i u nás známej tlačiarne Ing. Emanuela BALÁŽIU.

Pavol Barabáš: Pre človeka je nesmierne šťastie, keď vie, kam na tejto zemi patrí

Takých, čo chceli pokoriť hory, sú plné cintoríny

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: autor

Byť horským nosičom, horolezcom a cestovateľom, prežiť časť života v extrémnych podmienkach a všetko to zachytiť filmovou kamerou, aby sa aj diváci mohli pozrieť za hranice každodennosti, to si vyžaduje nemálo schopností. Športových, organizačných, technických i umeleckých. Pavol Barabáš ich v sebe má, čo dokazuje každým svojím novým filmom.

● Motivácia mladého človeka vybrať sa kamsi ďaleko za hranice rodného chotára býva rôznorodá. Ako to bolo vo vašom prípade?

U mňa to bola túžba vidieť vysoké ázijské hory Himaláje, Karakoram, Hindukúš či Pamír. Chcel som prežiť s priateľmi tú silu a krásu vysokých hôr a potom i zdokumentovať často nadľudské výkony, ktoré môžu osloviť aj iných ľudí, aby v sebe našli silu urobiť viac, než si sami mysleli, že dokážu. Každá naša cesta do hôr viedla aj cez horské osady plné domorodých ľudí, ktorých ťažký život v extrémnych podmienkach upútal aj moju kameru. Tí ľudia sú silní najmä svojou budhistickou filozofiou života. Vďaka nej veria, že sa môžu stať lepšími. Veria, že človek prekoná zlobu iného človeka láskou. To sú ich hlavné zbrane na ceste k osvieteniu. V tomto duchu už vychovávajú aj malé deti. Napríklad správanie medzi súrodencami naznačuje, že ich duchovná úroveň je v mnohom oveľa vyššia ako tá naša. Odmalička im je vštepovaná obrovská úcta nielen ku každej ľudskej bytosti, ale i ku všetkému živému.