Slovensko je mostom medzi Západom a Východom

Zhovárali sa Maroš SMOLEC, Martin KOVAČ – Foto: MZV SR

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj BLANÁR vstúpil do politiky v roku 2002, keď bol prvýkrát zvolený za poslanca parlamentu za stranu Smer ‒ sociálna demokracia. V rokoch 2005 až 2017 bol trikrát zvolený za predsedu Žilinského samosprávneho kraja. V období od 21. októbra 2020 do 25. októbra 2023 pôsobil ako podpredseda parlamentu. Je známy konzervatívnymi postojmi a dôrazom na národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. Slovensko je podľa neho pevne ukotvené v Európskej únii i NATO, zdôrazňuje však potrebu suverénnej zahraničnej politiky „na všetky svetové strany“. Porozprávali sme sa s ním o zahranično-politickej orientácii Slovenska, vojne na Ukrajine i iných geopolitických témach.

Slovensko začiatkom mája oslávilo dvadsiate prvé výročie svojho vstupu do Európskej únie. Ako hodnotíte spoluprácu s európskymi partnermi v čase rastúcej nestability Európskej únie (EÚ), vyvolanej z dôvodu geopolitických udalostí?

Pred rozdelením Česko-Slovenska nám Slovákom mnohí politici nedávali veľkú šancu, že Slovenská republika prežije. Federalisti tvrdili, že naša ekonomika skolabuje. Čierne scenáre sme počúvali z mnohých strán. Ak by sa vtedy niekto spýtal, či bude Slovensko po roku 2004 členom Európskej únie, tak by možno viacerí pod tlakom týchto kuvičích hlasov o tom pochybovali. Realita je iná. Pôsobenie Slovenska v Európskej únii je úspešný príbeh. Sme v nej rešpektovanou krajinou.

Únia vznikla po druhej svetovej vojne ako mierová organizácia. Je to unikátny projekt spolupráce viacerých európskych národov na princípe rovného s rovným. Iná je reprezentácia Únie, ktorú tvorí Európska komisia.  A tá vytvára politikum. Súčasné vedenie komisie sa snaží presadzovať rozhodnutia, ktoré nie sú vždy v súlade s pôvodnou myšlienkou vzniku spoločenstva. Nemala by zasahovať do oblastí, ktoré sú suverénnou záležitosťou členských krajín. Slovensko nie je vazalom Únie. Sme rovnocenný člen s rovnakými hlasovacími právami. Preto tvrdo obhajujeme právo veta v Európskej únii, na ktorom je postavený základný princíp spolupráce.

Je priestor Európskej únie a NATO stále hlavným životným priestorom pre Slovenskú republiku? Niektorí opoziční lídri sa snažia presviedčať slovenskú verejnosť, že chcete Slovensko vyviesť z euroatlantických štruktúr.

Sme štát, ktorý buduje dobré vzťahy so všetkými krajinami. Komunikujeme to aj v rámci Organizácie Spojených národov (OSN). Slovenský diplomat Ján Papánek sa podieľal na príprave Základnej charty OSN. Boli sme teda pri začiatkoch, keď sa hovorilo o vzájomnej úcte, rešpekte a spolupráci národov.

Túto myšlienku musíme dnes opäť presadzovať. Sme totiž svedkami nebezpečnej erózie medzinárodného práva. Náš životný priestor je jednoznačne v euroatlantických štruktúrach, ale chceme mať korektné vzťahy aj s ďalšími národmi mimo EÚ. Európska únia zadefinovala pravidlá zahraničnej politiky a v tomto priestore sa pohybujeme. Pokiaľ však cítime, že sa niečo nevyvíja správne, čo by mohlo spôsobiť problémy, tak na to upozorníme.

Predchádzajúce vlády svoju zahraničnú politiku orientovali vyslovene na Západ. Vy komunikujete intenzívne i s ázijskými štátmi a Južnou Amerikou. Ako hodnotíte po dvoch rokoch výsledky vašej zahraničnej politiky „na štyri svetové strany“?

V programovom vyhlásení vlády sme zadefinovali, že chceme robiť pozitívnu politiku na všetky svetové strany. Preto rozvíjame vzťahy s Čínskou republikou, Brazíliou, africkými krajinami, Vietnamom… Naša zahraničná politika berie zodpovedne do úvahy aj naše členstvo v EÚ a Severoatlantickej aliancii. Môžeme byť mostom medzi krajinami Východu a Západu. Z hľadiska bilaterálnych vzťahov hodnotím našu zahraničnú politiku pozitívne.

Rozširujeme sieť ekonomických diplomatov smerom na východ i juh. Keď som prišiel na ministerstvo, mali sme sedemnásť ekonomických diplomatov, dnes ich oslovujeme, aby ich bolo štyridsaťtri. Intenzívne realizujeme i politickú diplomaciu. Ktorému lídrovi sa podarilo v priebehu pol roka stretnúť dvakrát s prezidentom Číny? Ani vplyvným západným krajinám sa to nepodarilo. Nám áno.

Svet vníma Slovensko ako štát, ktorý v medzinárodnej politike môže byť pragmatickým hlasom.  V súčasnej napätej geopolitickej situácii pod tlakom vojny na Ukrajine, krízy na Blízkom východe, konfliktov v Sudáne, Kongu i v Sýrii je veľmi dôležité, aby sme so všetkými svetovými hráčmi viedli dialóg. Niektorí európski lídri kritizujú Čínu, ako ohrozuje svet, ako sa tam porušujú ľudské práva, ale pokrytecky tam chodia rokovať o ekonomickej spolupráci. Odmietame toto pokrytectvo. Na druhej strane uvádzam, že  jedna z prvých návštev nového generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho bola práve na Slovensku.

Slovenský premiér R. Fico sa zúčastnil na oslavách osemdesiateho výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Slovenská opozícia, ale aj niektorí predstavitelia Európskej únie ho za to kritizovali. V Moskve bol ako jediný zástupca krajiny EÚ.

Robert Fico nebol v Moskve ako zástupca Európskej únie, ale ako suverénny predseda vlády samostatnej Slovenskej republiky, ktorá má úctu k antifašistickému odkazu. Je to základný pilier našej politiky. Slovenské národné povstanie bolo bojom proti nacizmu, ktorý pripravoval likvidáciu slovanských národov.

V Moskve si pripomenul vojakov Červenej armády, ktorí padli počas oslobodzovania Slovenska. Premiér bol tiež v Normandii, kde sme si uctili americké obete otvorenia západného frontu počas druhej svetovej vojny. Na Arlingtonskom národnom cintoríne sme si pripomenuli legendárneho vojaka so slovenskými koreňmi Michala Stranka. Plánujeme vycestovať do Veľkej Británie a pripomenúť si obete z radov letcov RAF.

Odmietate tvrdenie, že premiér Robert Fico svojou účasťou podporil vojenskú intervenciu na Ukrajine?

Prísne oddeľujeme históriu od súčasnosti. Súčasné vedenie Ruskej federácie nereprezentuje tých, ktorí pred osemdesiatimi rokmi oslobodzovali Slovensko. Náš postoj voči kríze na Ukrajine je jasný: Je to porušenie medzinárodného práva a nikdy sa to nemalo stať. Ale zároveň otvorene hovoríme o príčinách, prečo sa to deje.

Nikto akosi neberie do úvahy fakty, ktoré sa na Ukrajine odohrávali už od roka 2014. Európska únia získala v roku 2012 Nobelovu cenu mieru a mala by podporovať najmä mierový dialóg. Aktuálne existujú v Únii trecie plochy práve v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Slovensko sa radí medzi európske štáty, ktoré odmietajú tento vojnový konflikt.

Zúčastnili ste sa na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Turecku. Aktuálna otázka v rusko-ukrajinskej vojne je nastolenie mieru. Nemohlo by aj Slovensko ako slovanský štát pomôcť zorganizovať mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou? S oboma krajinami máme korektné vzťahy.

Politici, ktorí postavili svoju politiku na tom, že dodávaním zbraní Ukrajinci porazia Ruskú federáciu, sa mýlili. Tento konflikt nemá vojenské riešenie. Vplyvní európski lídri sa musia správať realisticky a urobiť všetko pre to, aby sa zastavilo zabíjanie Slovanov na Ukrajine. Lebo to niekomu vyhovuje.

Americký prezident Donald Trump otvoril dvere pre mierové rokovania. Niektorí európski politici sa snažia do nich natlačiť. Prečo tak nekonali predtým, ako to začal Trump? Ťažko si priznávajú chybu, že ich stratégia zlyhala. Slovensko je pripravené na určitých úrovniach vytvoriť priestor na mierové rokovania. Ponúkol som to na medzinárodnom fóre ja i predseda vlády. Vedia o tom obe strany konfliktu i Spojené štáty americké. Slovensko podporuje mierové iniciatívy, ktoré naštartovala americká administratíva.

Slovenská opozícia i mimovládna organizácia Mier na Ukrajine kritizuje vládu z jej prístupu a postojov k ukrajinskej kríze. Tvrdia, že vláda je „proruská“. Je slovenská vláda skutočne „proruská“?

Nie je to pravda. Je to ich zbožné prianie. Falošne sa snažia z nás vytvoriť pro-kremeľskú vládu. My sme v prvom rade proslovenskí a obhajujeme slovenské národné záujmy. Aj ministrovi zahraničných vecí Ruska S. Lavrovovi som jasne povedal, že to, čo urobilo Rusko, je porušením medzinárodného práva.

Pre Slovensko ako menšiu krajinu je dodržiavanie medzinárodného práva a Charty OSN kľúčové. Naše vyjadrenia k všetkým podobným konfliktom boli konzistentné. Hovorili sme to vzhľadom na krízu v Kosove. Narušili vtedy integritu Srbska, a preto sme Kosovo neuznali. Ani ho neuznáme, pokiaľ nepríde k dohode medzi Prištinou a Belehradom.

Odsúdili sme aj útok na Irak ako flagrantné porušenie medzinárodného práva našimi aliančnými partnermi. Výsledok tejto invázie sú státisíce mŕtvych. V roku 2006 sme preto stiahli vojakov z Iraku. Je to principiálny prístup a prezentujeme ho aj predstaviteľom Ruskej federácie. Vnímane však realitu, že konflikt na Ukrajine sa nezačal 24. februára 2022, ale v roku 2014. A v tejto súvislosti si dovolím citovať bývalého českého prezidenta Václava Klausa, ktorý povedal, že bez seriózneho posúdenia príčin tejto vojny nikdy nedospejeme k jej ukončeniu.

Prvé prezidentské voľby v Rumunsku súd zrušil pre údajné ruské zásahy v kampani na sociálnych sieťach. Konali sa opakované voľby, kde zvíťazil napokon proeurópsky kandidát. Ako hodnotíte zrušenie volieb a fakt, že Európa neprotestovala proti tomuto aktu?

Ako minister zahraničných vecí to rešpektujem. Rumunsko je suverénna krajina. Ako politik a podpredseda vládnej strany Smer ‒ SSD to vnímam ako vážny zásah do demokracie, ktorý nemá historickú obdobu. Ak zakazujú kandidovať niekomu zato, že ho vraj podporovali cudzie sily na sociálnych sieťach, je to naozaj na zamyslenie. A Európska únia to mlčky akceptovala.

V Bruseli bolo až prehlušujúce ticho. Voliči na Slovensku si demokraticky zvolili našu vládu. Dostali sme mandát, aby sme mohli v zmysle Ústavy SR meniť legislatívu, ako sme voličom sľúbili. Zmenili sme preto trestný zákon a zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry. A čo sa dialo? To už nebolo demokratické? Európska komisia sa začala o tieto naše kroky vehementne zaujímať. Stálo nás to veľa síl, aby sme partnerov presvedčili, že to bolo v súlade s európskymi pravidlami. Zásobovaní boli nenávistnými článkami z Denníka N, zo SME a z portálu Aktuality. Odmietam tento dvojitý meter a vnímam to ako nebezpečenstvo pre budúcnosť Európy.

Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie Kaja Kallasová otvorene kritizovala premiéra Roberta Fica za jeho cestu do Moskvy. Ako hodnotíte jej politický štýl a potenciálne následky na dôveru občanov vo vedenie európskych inštitúcií?

Kaja Kallasová nie je nikým volená. Je to európska úradníčka ako celá Európska komisia. Konať môže len na základe kompetencií, ktoré má, a dohôd ministrov zahraničných vecí členských krajín. Odmietam, aby vysoká predstaviteľka komisie zasahovala do vyjadrení a rozhodnutí predsedu vlády, ktorý je vo svojej funkcii na základe volieb. Upozorňovali sme, že nominácia Kaje Kallasovej, ktorá pochádza z  pobaltskej krajiny, nie je šťastná, pretože sa nevie v téme ukrajinskej vojny odosobniť.

V mnohých európskych krajinách veľakrát legitímna zvolená vláda nedovládne a konajú sa predčasné voľby.  Aj u nás je spoločnosť rozdelená. Lídrami sú strany Smer ‒ SSD a Progresívne Slovensko, ktoré však nemusia mať dostatok hlasov na vytvorenie koalície. Aké opatrenia plánuje Slovensko na posilnenie stability svojho demokratického systému, aby sa predišlo destabilizácii?

Destabilizácia politických systémov v európskych krajinách má svoje príčiny. Spomenul som, že sa medzinárodné právo flagrantne porušuje. Vznikajú preto vojenské konflikty. Systém nahlodáva aj silové presadzovanie liberálno-progresívnych ideológií. Nepomohla ani nezvládnutá migračná vlna. Slovensko a krajiny V4 nekompromisne odmietli migračnú politiku silných európskych štátov, ktorá narušila európsky systém a spoločenské hodnoty.

Európski politici nepočúvali svojich voličov. Občania v mnohých európskych krajinách zareagovali a vo voľbách odmietli tieto elity najmä za podporu migračnej politiky. Dôkazom sú výsledky volieb vo Švédsku, v Rakúsku, vo Fínsku, v Holandsku, v Nemecku aj inde, kde nové vlády zavádzajú opatrenia na ochranu pred migráciou. A ak sa deje niečo nesprávne, upozorníme nato, aj keď ideme proti prúdu. Slovensko takto koná aj v rámci Únie. Aj keď nás zato kritizujú.

Ako sa podľa vás zmenila a ešte sa bude meniť dynamika komunikácie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými po nástupe súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie? Stane sa Európska únia konečne suverénnejšia?

Európska únia nie je federálny štát, ktorý má za nás rozhodovať. Podporujeme mierovú politiku USA na Ukrajine aj ich vplyv v Gaze. Diplomacia musí nahradiť zabíjanie. Na obchodnú politiku Donalda Trumpa nahliadame iným spôsobom. Colná vojna neprospeje ani Európskej únii, ani Číne, ale ani Spojeným štátom americkým.

Sme za pragmatický prístup eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý na základe jasných dát vysvetľuje americkej strane, že takýto postup nikomu nepomáha. Dialóg pokračuje a budeme sa ho snažiť podporovať aj na bilaterálnej úrovni. Mimochodom, neprijatie Kaje Kallasovej americkým ministrom zahraničných vecí počas jej návštevy USA tiež o niečom svedčí. Európska komisia by sa mala zamyslieť, ako má ďalej vystupovať na geopolitickej scéne.