Šľachtiteľka slovenského umeleckého slova
Pred piatimi rokmi odišla vo veku deväťdesiatjeden rokov do hereckého neba stálica Činohry Slovenského národného divadla Eva Kristinová. Narodila sa v Trenčíne 5. augusta 1928 do rodiny profesionálneho vojaka, legionára, ktorý velil vojenskému okruhu. Z tohto postu po rozdelení Československej republiky odmietol vydať vojenské sklady Nemcom, ktorí mu hrozili smrťou. Hoci sa v roku 1947 stal brigádnym generálom, po prevrate vo februári 1948 odmietol vstúpiť do komunistickej strany, za čo ho degradovali a poslali do civilu.
Po absolvovaní Odborného divadelného kurzu v Bratislave sa Eva Kristinová postavila na javisko Činohry SND a za skoro štyri desaťročia stvárnila takmer stovku postáv zväčša dievčat a žien s dramatickým osudom. Najradšej vraj mala úlohu Evy v Stodolovej Bačovej žene. Všeobecne známa sa stala vďaka rozhlasu a televízii, kde s prirodzeným precítením recitovala najmä slovenské balady.
Pred filmovú kameru sa postavila prvý raz v roku 1955 v komédii Rohy a nasledujúci rok si zahrala v komédii Paľa Bielika Nie je Adam ako Adam. Z ďalších celovečerných alebo televíznych filmov, ktorých režiséri jej zverili niektorú z postáv, spomeňme Štyridsaťštyri, Smrť sa volá Engelchen, Rysavá jalovica, Bičianka z doliny, Puto najsilnejšie, Cesta ženy…
Eva Kristinová bola aktívna členka Matice slovenskej, ktorej podujatia moderovala. Počas svojej dlhoročnej hereckej kariéry získala viaceré ocenenia. Medzi nimi je Cena mesta Bratislavy a titul Zaslúžilá umelkyňa. V roku 2008 si z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Matica slovenská si jej prínos nielen k herectvu, ale i k šíreniu čistej slovenčiny uctila in memoriam mimoriadnou cenou.
Posledné dni života prežila Eva Kristinová v seniorskom dome pripútaná na lôžko. „Aj keď bolo mnoho ráz zle, predsa bolo krásne. Stálo to za to,“ zhodnotila svoju životnú cestu v rozhovore pre médiá. „Nemôžem povedať, že ma to tu už nebaví, skôr že tu už nemám čo robiť. Nevládzem. Ak už nemám čím prispievať, aký má význam, že tu ešte stále som? Len majú sestričky so mnou kopu roboty…“
Do hereckého neba odišla pred piatimi rokmi 14. júna 2020.
Jozef SLIACKY – FOTO: SNN
