Kultúra bez politických aktivistov
Zhováral sa Maroš SMOLEC, Milan ČASNOCHA-MIKŠ – Foto: autor, TASR
Martina ŠIMKOVIČOVÁ je ministerkou kultúry, ktorá to nemá vo svojej funkcii ľahké. Vlna nevôle sa voči nej spustila hneď po jej nástupe do ministerského kresla. Časť umeleckej obce jej vyčíta nekompetentnosť v oblasti manažovania slovenskej kultúry. Vytvorili protestné hnutie pod názvom Kultúrny štrajk. Zorganizovali dokonca online petíciu na jej odvolanie, ktorú podpísalo vyše 150-tisíc ľudí. Jej dôveryhodnosť ministerka spochybnila. Nie všetci umelci jej činnosť kritizujú. Sú aj takí, ktorí jej program, že na prvom mieste je slovenská tradičná kultúra, podporujú. Mimochodom, patrí k tým ministrom vlády, ktorí postupne plnia programové vyhlásenie Ficovho kabinetu. V oblasti kultúry bolo pripravených a prijatých viacero dôležitých legislatívnych krokov. Menili sa zákony o verejnoprávnej televízii, Fonde na podporu umenia a iných verejnoprávnych fondoch. Z pozície ministerky vymenila viacerých riaditeľov a štatutárov v organizáciách v priamej zriaďovateľskej kultúre, ako sú Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Národné osvetové centrum, Bibiana a iné. Po mnohých v nich zostali viaceré nevyriešené problémy. Pod jej riadením zažíva slovenská kultúra skutočné zmeny. Budú na jej osoh alebo naopak? Na túto tému sme sa porozprávali priamo s ministerkou kultúry.
Pani ministerka kultúry, máte za sebou úspešnú kariéru moderátorky, počas ktorej ste spoznali množstvo ľudí z kultúrnej obce i politiky. Mali ste predstavu, s čím sa stretnete po príchode na ministerstvo kultúry? Hneď po nástupe do funkcie sa proti Vám spustila vlna kritiky a nedôvery od časti slovenskej kultúrnej scény.
Vedela som, že to nebude jednoduché, ale realita ma aj tak prekvapila. Mnohé inštitúcie fungovali ako uzavreté kluby, kde si niektorí „vyvolení“ delili verejné zdroje medzi sebou a vytvárali prostredie, kde nebola vítaná žiadna zmena. Ja som neprišla na ministerstvo kultúry, aby som udržiavala status quo, ale aby som do inštitúcií priniesla transparentnosť, efektivitu a rešpekt k slovenskému kultúrnemu dedičstvu. A hneď som narazila na veľký odpor.
Od nástupu na ministerstvo ste boli okamžite atakovaná časťou kultúrnej obce, ktorá Vám nedala ani obligátnych sto dní na aklimatizáciu vo funkcii. Ako si vysvetľujte takú nevraživosť voči Vám?
Narušila som ich komfort. Niektorí si totiž privykli, že ministerstvo kultúry je bankomat pre ich ideologické projekty. Okrem toho, isté kruhy si za roky svojho fungovania zvykli, že kultúra patrí iba im. Stačilo. Začali sme preverovať efektívnosť, transparentnosť a skutočný dosah financovaných projektov. A to sa im, samozrejme, nepáči. Z ich strany nejde o žiadnu odbornú kritiku, ale o hysterickú reakciu na stratu vplyvu.
Momentálne to aspoň podľa médií vyzerá, že ministerstvo kultúry, a najmä Vy osobne ste hlavní nepriatelia kultúry…
To je presne ten mediálny konštrukt, ktorý tu niekto umelo udržiava. Nie som nepriateľkou kultúry. Práve naopak, pod mojím vedením a pod vedením našich nominantov sa kultúrnym inštitúciám preukázateľne darí. Ja chcem podporiť slovenskú kultúru ako celok, chcem kultúru rôznorodú, kvalitnú a otvorenú pre všetkých, nielen pre vybranú skupinu. Osobitne mi záleží na podpore tradičnej ľudovej kultúry, ktorá je jednou z priorít našej vlády. Viem, že ľudia to vnímajú a napriek vlne nenávisti, ktorú sa snažia šíriť ideologické červené denníčky, a ich naratívom, cítime aj silnú podporu. Vážim si, že sa aspoň niektorí umelci konečne neboja povedať aj iný názor.
Napriek antikampani proti Vám i niektorým predstaviteľom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Vaše ministerstvo plní záväzky z Programového vyhlásenia vlády. Vníma túto Vašu prácu predseda vlády Robert Fico? Máte stále jeho podporu?
Áno, myslím si, že vníma, a som mu za to vďačná. Pán premiér veľmi dobre vidí, čo robíme, pozná fakty. Vie, že naše kroky majú oporu v zákone a že sú v záujme verejnosti. Podpora predsedu vlády mi dáva silu čeliť tlaku, ktorý je často osobný a neoprávnený.
Vaša doterajšia činnosť pripomína prechádzku po mínovom poli. Kde ste vymenili štatutára alebo riaditeľa, objavili sa mnohé vážne problémy či výbuchy, ako napríklad v Slovenskom národnom divadle (SND), Slovenskej národnej galérii (SNG), Betliari, vo Fonde na podporu umenia (FPU)…
To nie sú „náhodné výbuchy“. To sú dlhodobo pod koberec zametené problémy, ktoré sme začali riešiť. V SND aj v SNG došlo k zlyhaniam, ktoré sa už nedali ďalej prehliadať. Vo FPU sme zas videli zámerné blokovanie práce zo strany vedenia fondu. Všetky tieto zásahy boli nevyhnutné a odborne podložené. My nelikvidujeme kultúru – my ju ozdravujeme. Druhou stránkou tejto prechádzky po mínovom poli sú naratívy, ktoré pri každej výmene šíria médiá a niektorí aktivisti.
Každý, koho vymenujeme, je v úvodzovkách nevzdelaný, nekompetentný, neschopný. Na každého začnú už po niekoľkých dňoch zamestnanci písať listy s úplne rovnakými formuláciami a s rovnakým obsahom o tom, ako ich náš nominant šikanuje, ako sa pod jeho vedením nedá pracovať. Toto nie sú náhodné aktivity. Samozrejme, všetko je koordinované aj s „mediálnou úderkou“, články vychádzajú na počkanie. Otvorený list ešte nedorazí ani na ministerstvo, ale novinári ho už majú a článok je vonku. Pravda je, samozrejme, niekde inde. My na MK SR si za našimi nomináciami stojíme a tam, kde sa ukážu problémy, tam ich riešime. Vo všeobecnosti však tvrdím, že naši nominanti si svoju prácu robia dobre a svedomito a dobré výsledky v našich inštitúciách to potvrdzujú.
Bývalí pracovníci dostávajú priestor v médiách, Vás obchádzajú. Nemáte dojem, že sa obávajú Vašich verejných vystúpení?
Je zjavné, že niektorým novinárom nevyhovuje, keď vecne a fakticky pomenúvam problémy. Médiá, ktoré sa tvária ako nezávislé, pritom vedú jednoznačne ideologicky motivovanú kampaň. Ja sa nebojím verejne vystupovať, len sa na to musí nájsť férový a profesionálny priestor. Na otázku, či sa oni boja mojich verejných vystúpení, je azda najlepšou odpoveďou to, že sa ich snažia ignorovať. Nech urobíme čokoľvek prospešné, nech na tlačovke odznejú akékoľvek pozitívne informácie, nech predložíme koľkokoľvek dôkazov, oni vždy vytrhnú z kontextu jednu vetu alebo nejaký brbt. A keď už nemajú čo, začnú riešiť moje fotky. Toto ja nepovažujem za skutočnú novinársku prácu.
Krátko po Vašom vymenovaní vznikli proti Vám viaceré kampane. Spomínali sme Kultúrny štrajk. Ako vnímate aktivity kampane Otvorená kultúra?
Vidím to ako pokus udržať status quo. Otvorená kultúra sú politickí aktivisti, ktorí roky profitovali zo systému, kde nebolo miesta pre iný názor. Ich snaha „brániť kultúru“ je len zastieraním pre ochranu vlastných výhod. Transparentnosť a odbornosť im zjavne prekážajú. Títo ľudia sa často neštítia ani urážok, osočovania a klamstiev na moju adresu. Je absurdné, aby som bola beztrestne terčom vulgarizmov a označovali ma za fašistku alebo nacistku. Lenže to sú bežné praktiky týchto „majiteľov kultúry“. Takzvané argumenty, ktorými operujú aktivisti v Otvorenej kultúre a v takzvanom Kultúrnom štrajku, sme opakovane a fakticky vyvrátili. To im, samozrejme, nebráni sa nimi ďalej oháňať a vedome klamať verejnosť.
Niektorí herci SND organizujú po predstaveniach politické debaty. Je podľa Vás v poriadku, že sa tak deje v priestoroch štátnej inštitúcie? Ako zasiahlo vedenie SND alebo Ministerstvo kultúry SR?
Kultúrne inštitúcie majú slúžiť kultúre, nie politickému aktivizmu. Je neprijateľné, aby sa po predstaveniach konali akékoľvek politické výlevy. Zneužívanie priestoru SND na politickú agitáciu je porušením etického kódexu a aj dôkazom absencie rešpektu voči divákom. Očakávame, že vedenie SND, ale aj akejkoľvek inej inštitúcie proti takýmto praktikám zaujme jasný postoj. Herci tvrdia, že ich každý, kto príde do divadla, podporuje a nikomu ich politické predslovy neprekážajú. Pravda je taká, že mnoho ľudí už úplne odradili od toho prísť do divadla a tí, ktorým ich politická agitácia prekáža, už jednoducho do SND nechodia. A to je veľká škoda.
Opera Slovenského národného divadla nedávno privítala svetoznámu hviezdu opery Annu Netrebko. Ako reagujete na protesty proti jej vystúpeniu?
Je smutné, že na Slovensku niektorí ľudia nedokážu oddeliť umenie od politiky. Anna Netrebko je medzinárodne uznávaná umelkyňa, ktorá vystupuje po celom svete, a ľudia za možnosť ju vidieť platia stovky eur. Bola česť mať ju na Slovensku. Demonštrovať proti nej je urážkou umenia a dôkazom ideologickej zaslepenosti niektorých samozvaných „kultúrnych elít“.
Plač mimovládnych organizácií z kultúrnej obce prechádza do podaní na Generálnu prokuratúru SR. Cítite podporu vlády?
Cítim. A chcem sa poďakovať kolegom z vlády, že stoja za faktmi a nenechajú sa oklamať hystériou. My nič neničíme, my sa len snažíme dostať z rezortu kultúry dlhodobo zaužívané praktiky, ktoré slúžili úzkej skupine progresívne naladených umelcov. A ak niekto podáva trestné oznámenie preto, že chceme transparentnosť, tak to veľa hovorí o jeho „hodnotách“.
Kritika na Vašu adresu zaznieva aj preto, že preferujete tradičnú slovenskú kultúru pred umeleckou modernou. Môžu vedľa seba existovať progresívne a tradičné formy kultúry?
Môžu a majú. Ale len vtedy, keď existuje férové a rovné prostredie. Ak niekto roky pretláča len jednu ideologickú líniu a všetko iné vylučuje, nie je to pluralita. Ministerstvo kultúry nebude rozhodovať o tom, čo je a čo nie je umenie ‒ tak ako to robili doteraz oni. Ale chceme, aby všetci mali rovnaký prístup k verejným zdrojom a nikto nebol diskriminovaný len preto, že nemá toho správneho kamaráta a ten správny názor.
Aké úlohy si ešte kladiete do konca funkčného obdobia?
Chceme dokončiť proces ozdravenia inštitúcií, nastaviť spravodlivé a transparentné podmienky prideľovania verejných zdrojov, podporovať slovenské umenie doma i v zahraničí a ukázať, že kultúra vie byť dôstojná, hrdá a profesionálne riadená – bez politických aktivistov a mediálneho cirkusu.
