3 otázky pre: prof. Ivana LALUHU, prvého predsedu Zahraničného výboru NR SR

Výrečnosť fotografických dokumentov

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ

● V Primaciálnom paláci v Bratislave je výstava fotodokumentov k dvadsiatemu výročiu vzniku SR, ale aj nadviazania diplomatických stykov medzi USA a SR, kde ste zachytený ako priamy aktér udalostí...

Pred dvomi desaťročiami to bolo obdobie veľkej eufórie, po skúsenostiach najmä z roku 1968 bol obrat, strategické presmerovanie z Východu na Západ pre rozvoj a bezpečnosť Slovenska nevyhnutné. Lenže v ten deň veľkej nádeje nad nastúpenou cestou k demokracii, k Európe sme naivne nepredpokladali, že tá cesta bude a vlastne ešte stále je, hrboľatá a plná výtlkov.

3 otázky pre: Gabrielu Rothmayerovú, spisovateľku, publicistku, poradkyňu premiéra

Keď tvorcu bolí duša...

Zhováral sa Maroš M. BANČEJ

● Pravidelne sa objavujú „trhové“ názory, že kultúra si má na seba zarobiť. Čo vy ako spisovateľka na to?

A u nás je nejaký trh? Napísať knihu, vydať ju a potom zabaliť do kufra auta a chodiť s ňou po Slovensku medzi chudobných čitateľov – to je trh? Čo sa človek o kultúre dozvie z najlepšie inzerciou dotovaných médií? Aj obyčajná informácia je poznačená módnou ideológiou. Jednostrannou. V tom sa zase oproti minulosti tak veľa nezmenilo, iba znamienka sa vymenili. Kultúra nemá zarábať, ale odkrývať toto pokrivené niveau. To je jej najlepší zisk.

3 OTÁZKY pre: Jevgenija Bereznera, organizátora jedinečnej prezentácie

Výstava, na ktorej sa plače

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ

● Ako námestník generálneho riaditeľa organizácie ministerstva kultúry Ruskej federácie  prinášate originálne podujatia na Slovensko, kde ste veľmi dobre známy. Čím je výnimočná terajšia výstava, na ktorú upozorňujú vývesky v Národnom osvetovom centre v Bratislave?

Tentoraz je to výstava Partizánske hnutie na území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v rokoch druhej svetovej vojny. Štátny tajomník MK SR I. Sečík to ocenil ako originálny dobový materiál prezentovaný v novom poňatí, ako prínos k pochopeniu utrpenia a násilia, ktorému boli vystavené miliónové zástupy civilného obyvateľstva na obrovskom území Európy, ako dokumentárny materiál mimoriadnej hodnoty aj pre slovenské publikum.

3 otázky pre: Štefana HARABINA, predsedu Najvyššieho súdu SR

Politici si zo zväzkov ŠtB urobili dobrý obchod

Text a foto: (rr)

V Matici slovenskej aktuálne rezonujú otázky o spolupráci niektorých funkcionárov s ŠtB v minulosti. Výbor presadil, aby spolupracovníci nemohli bez očistenia od súdu kandidovať. Obrátili sme sa preto na predsedu NS Štefana HARABINA.

• Od zmeny režimu už uplynulo viac ako 20 rokov. Skončila sa aj účinnosť lustračného zákona. Naďalej sa v našej spoločnosti živí kauza spolupráce s ŠtB.

Považujem za správne, ak sa objektívni historici zaoberajú dejinami. Samotná téma tajných služieb je veľmi atraktívna v každom období. Z hľadiska dokazovania, aj historického, je veľmi náročná. Na viac ako 95 percent  činnosť tajných služieb sa odohráva v prísnom utajení, majú možnosti vymýšľať a aj realizovať rôzne krycie operácie. Preto je tu veľmi malá pravdepodobnosť overiť si ich dokumenty. Téma spolupráce s ŠTB je legitímnou témou pre seriózny výskum, ale zamiešali sa do toho politici, ktorí si z nej urobili výhodný obchod. Začali sa strácať spisy, objavovať sa senzačné informácie, na základe ktorých sa z disidentov stali spolupracovníci tajných služieb. Hodnovernosť tejto témy sa veľmi znížila. Hoci ak by sa k tomu pristupovalo seriózne, mňa by tiež zaujímalo, ktorý kolega ma sledoval a udával. Ale dnes by som tomu už neveril. Všetko zaujímavé skartovali. Do čoho sa v histórii pustia politici, to sa skončí obchodovaním, kšeftami a klamstvom. ÚPN by mal byť súčasťou SAV – historického ústavu bez možností zasahovania politikov cez voľbu predsedu a funkcionárov.

3 OTÁZKY PRE: RNDr. Ladislava HRAŠKA, bývalého šéfredaktora časopisu

23:55 alebo totalita verzus demokracia

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ - Foto: SNN

● Váš časopis 23:55 prinášal citlivé národné témy už po novembri 1989. S akým ohlasom?

Národné témy a vôbec národné veci by nemali mať žiadne ďalšie adjektívum. Jednoducho už jedno majú, sú národné a mali by byť nám všetkým vlastné. Citlivé sú len pre tých, ktorí ich nechcú akceptovať v ich celosti, v pravdivej podobe, v kontexte dejín okolitých území. A čo je najbolestnejšie, nie sú zahrnuté do výchovy nášho národa, predovšetkým do výchovy mládeže. Zlé poznanie svojej histórie dáva len zlé vyhliadky pre budúcnosť. Postupnou stratou identity jednotlivca, ale aj národa, dávame šancu iným, ktorí si ju naopak programovo pestujú. A aký ohlas mal titul 23:55? Domnievam sa, že na tú dobu to bola šoková terapia. Niekto s tým začať musel.

3 OTÁZKY PRE: prof. Ľudovíta Petranského, držiteľa Veľkej medaily sv. Gorazda

Umelecké druhy sa prelínajú i vznikajú nové

Zhováral sa Tibor B. HAČKO

Nedávno vás minister školstva ocenil za celoživotné dielo v oblasti teórie a dejín slovenskej moderny...

Počas môjho dvadsaťročného pôsobenia či už na pôde Vysokej školy výtvarných umení alebo takmer desaťročnom na Fakulte architektúry som mal česť viackrát prevziať ocenenia vyjadrujúce odmenu za námahu pri popularizovaní slovenského moderného umenia a dizajnu. Všetky som bral ako uznanie práce celých kolektívov, našich umelcov a teoretikov umenia. Toto ocenenie z rúk Dušana Čaploviča si hlboko a mimoriadne vážim. Je to vyjadrenie, že slovenská moderna zanechala nezmazateľnú stopu v stredoeurópskom regióne.

3 otázky pre: PhDr. Petra Suska,  riaditeľa tlačového odboru MZVaEZ SR

Slovensko je pri silnom jadre Únie

Zhováral sa Ivan BROŽÍK

● Pripomíname si výročie vstupu SR do EÚ – s odstupom rokov – čo to pre našu republiku znamená?

Členstvo v Únii bolo a je pre Slovensko prínosom. Občania Slovenskej republiky môžu slobodne cestovať po Európe, študovať aj podnikať v ostatných členských štátoch. Členstvo v Únii tiež znamená niesť zodpovednosť. Hoci hodnotiť nás musia naši európski partneri, nazdávame sa, že Slovensko sa zhostilo aj tejto úlohy veľmi poctivo. Splnili sme záväzky z prístupovej zmluvy, nebojíme sa vysloviť svoj názor a môžeme konštatovať, že dnes sa Slovensko pohybuje bližšie pri jadre Únie než mnohé „staré“ členské krajiny.