Lobing nemá miesto na prvej scéne
Máme ideálne klimatické predpoklady, len osohu málo
Medzinárodné právo nepoužíva termín „vojna“
Príbehy o zakázaných drotároch
Sergej KOZLÍK: Založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu
Zo scény po dvadsiatich rokoch odišlo Hnutie za demokratické Slovensko
Založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto-zdroj: internet
Hnutie za demokratické Slovensko výrazným spôsobom určovalo vývoj slovenskej spoločnosti v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Nezmazateľne sa zapísalo do dejín zavŕšením emancipačného úsilia Slovákov založením štátu. Možno povedať, že jeho členovia založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu. V januári 2014 HZDS definitívne odišlo z politickej scény. O tom, čo tomu predchádzalo, sa zhovárame s dlhoročným podpredsedom hnutia, europoslancom Sergejom KOZLÍKOM.
● Bol zánik HZDS po odchode Vladimíra Mečiara nevyhnutný?
HZDS zanikalo pozvoľna, postupne a neodvratne. Vladimír Mečiar bol na čele strany od začiatku a viedol ju aj do ostatných predčasných volieb v roku 2012, v ktorých strana dosiahla 0,93 percenta hlasov voličov a prehrala aj so stranou pani Mojsejovej, čo Mečiar bral od občanov ako urážku. Mečiar bol stále natoľko silný v štruktúre HZDS, že si dokázal svoje miesto vydobyť a stále ho reprodukovať.
Imrich SEDLÁK: Matica je jedinečná a nenahraditeľná ustanovizeň slovenskej spoločnosti
Imrich SEDLÁK uprostred literárno-vedného, kultúrno-národného a matičného života
Matica je jedinečná a nenahraditeľná ustanovizeň slovenskej spoločnosti
Zhováral sa Pavol PARENIČKA – Foto: SNN
Univ. prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc., (1933, Červenica pri Prešove) patrí medzi významné osobnosti slovenského literárneho, kultúrneho i matičného života. Ako organizátor a vedec sa sústreďoval na literárnohistorickú, kulturologickú a literárno-muzeologickú činnosť. Bohaté sú aj jeho vedecko-pedagogické aktivity spojené s prešovskou a banskobystrickou univerzitou. Srdcovou záležitosťou a celoživotnou láskou sa mu stalo pôsobenie v Matici slovenskej. V roku 2013 si pripomenul významné životné jubileum – osemdesiatiny – a zároveň uplynulo štyridsaťpäť rokov od vstupu do služieb v Matici.
● Po absolvovaní Filologickej fakulty UPJŠ v Prešove si viac rokov pôsobil v tomto meste. Ako hodnotíš toto obdobie?
Sú s ním spojené začiatky mojich kultúrno-spoločenských, publikačných, redakčných a vedeckovýskumných aktivít. Spočiatku som bol ako spoluautor a oponent zainteresovaný na tvorbe učebníc pre ukrajinské školy (Slovenský jazyk pre 5. ročník, Literárna výchova pre 9. a 10. ročník). Početnými novinovými článkami s literárno-regionálnou tematikou som prispieval do dennej tlače, ale už aj do zborníkov. Publikoval som v almanachu Dukla (1959) a v Almanachu Zemplína (1958). Z môjho pohľadu, najvýznamnejším činom v tomto období bolo vydávanie spoločensko-vedného zborníka Nové obzory (1959).