Dušan JARJABEK: Poslanie SND nemožno spájať s politikou a ideológiou. Slovenské národné divadlo počas svojho vyše storočného pôsobenia pozitívnym spôsobom ovplyvnilo rozvoj slovenskej kultúry a divadelníctva. Vedno s činohrou je dodnes jeho pevnou súčasťou aj balet a opera. Súčasné vedenie však núti časť členov opery, aby sa stali zamestnancami rôznych sprostredkovateľských agentúr. Nielen o tomto probléme sme sa rozprávali s poslancom Národnej rady SR a podpredsedom Výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušanom JARJABKOM (Smer ‒ SD).
- Súčasné vedenie Slovenského národného divadla (SND) sa niektorým členom opery rozhodlo upraviť pracovnoprávny pomer. Podľa plánu sa majú stať zamestnancami rôznych sprostredkovateľských agentúr. Je podľa vás možné takýto postup uplatniť v takejto reprezentatívnej štátnej inštitúcii?
Určite nie. SND ako slovenská erbová inštitúcia má za úlohu podporovať rozvoj slovenskej kultúry a divadelníctva. Patrí pod Ministerstvo kultúry SR a zo všetkých slovenských divadiel je pod najväčším drobnohľadom verejnosti. Nie je to teda nijaká súkromná agentúra. Tým, že nesie názov slovenské a národné, má v divadelnej hierarchii svoje špecifické postavenie. Samozrejme, má aj svoju históriu. Prvého marca 1920 vzniklo v Bratislave SND z pôvodnej divadelnej spoločnosti, ktorá pôsobila v Bratislave ako mestské divadlo pod vedením Bedřicha Jeřábka ‒ krátko po založení prvej Československej republiky. Vieme, za akých podmienok vznikal spoločný štát Slovákov a Čechov. Na území Slovenska bolo zvlášť potrebné prinavrátiť späť do života slovenské národné povedomie, ktoré bolo za bývalého uhorského štátu absolútne potláčané. Kľúčovú úlohu v tomto smere v oblasti kultúry zohralo práve SND. Pre porovnanie: Národné divadlo v Česku nesie iba názov národné. Má to svoj význam. Preto aj tá slovenskosť bola v tejto štátnej erbovej inštitúcii vždy plne podporovaná. Bol by som preto veľmi rád, ak by to ostalo takto aj naďalej.
- Akým spôsobom je kreované SND?
Je to trojzložkové divadlo. Spolu s činohrou v ňom pôsobí aj balet a opera. Neodmysliteľnou súčasťou opery je, samozrejme, aj orchester. Veľké množstvo ľudí sa stará o chod tejto inštitúcie. Slovenská opera, o ktorej teraz ideme hovoriť, je do určitej miery špecifická oproti iným operám vo svete v tom zmysle, že je v istej súčinnosti s činohrou. Vo veľkej väčšine prípadov pôsobí opera samostatne spolu s baletom. Preto jej súžitie s činohrou je istým spôsobom neprirodzené, pretože prevádzka činohry je diametrálne odlišná ako prevádzka opery. Sú to vlastne dva samostatne existujúce súbory s jednou ekonomikou, o ktorú sa musia, ľudovo povedané, deliť.
- Prečo práve na Slovensku pôsobí opera spolu s činohrou v rámci jednej štátnej inštitúcie?
Ako som už na začiatku spomínal, SND bolo založené krátko po vzniku československej štátnosti. Iste dobre viete, že dnešná Bratislava bola pred rokom 1918 väčšinovo obývaná nemeckým a maďarským obyvateľstvom. Slováci boli v totálnej menšine. V týchto náročných podmienkach sa zrodilo SND. Pre zabezpečenie jeho plnohodnotnej prevádzky súčinnosť činohry spolu s operou sa stala nevyhnutnosťou. Takým spôsobom funguje dodnes. Lenže súčasné problémy v opere nútia sa zamyslieť aj nad tým, či jednoducho netreba oddeliť ekonomiku, a tak vytvoriť dva samostatné súbory SND ‒ operu a činohru ‒ bez spoločného generálneho riaditeľstva. Často sa teraz začína porovnávať prevádzka opery a činohry. Je to neporovnateľné, a ak sa hovorí o veľkých operách vo svete, porovnáva sa s nimi naša opera. Treba veľmi pravdivo poznamenať, že zvyčajne sú tieto operné domy samostatné. Aj toto je cesta riešenia súčasných problémov a treba si pomenovať výhody a nevýhody takéhoto kroku. No a zvlášť vtedy, ak niekto príde s hlúpymi názormi porovnávania týchto súborov z hľadiska výhodnosti a nevýhodnosti alebo porovnávať ich komerčnú úspešnosť, resp. neúspešnosť, čo sa práve začína diať.
- Aké konkrétne názory máte na mysli?
Pokiaľ niekto začne porovnávať operu s činohrou, napríklad z hľadiska návštevnosti, absolútne nevie, čo hovorí. Ak áno, tak zavádza politickú i laickú verejnosť. Áno, opera má oveľa menej predstavení ako činohra, ale to je úplne normálne. Všade vo svete to takto funguje. Problém, ktorý v štátnej opere nastal, má niekoľko častí, ktoré medzi sebou vzájomne súvisia. Vy ste na začiatku nášho rozhovoru spomínali problémy sólistov, ale to je iba vrchol ľadovca. Aktuálne najväčší problém súčasného vedenia SND je jeho filozofia, s ktorou vyhralo výberové konanie. Po dvoch rokoch nehrania následkom pandémie ochorenia COVID-19 sa prevádzka SND nejakým spôsobom naštartovala a prišlo k nejakej konfrontácii medzi vedením divadla a sólistami. A začali sa problémy.
- V čom spočíva spor medzi generálnym riaditeľom SND a sólistami?
Veľmi som bol prekvapený, že ani jeden z nespokojných sólistov, ktorí spolu s generálnym riaditeľom vystúpili na Výbore NR SR pre kultúru a médiá, nehovoril o sebe, o výške svojich platov, ale o poslaní SND a o strachu, aby sa z neho nestalo agentúrne divadlo. A aby nezaniklo. O žáner operety a komornej opery sme už za ministrovania Milana Kňažka prišli. Všade vo svete sa divadlá rozdeľujú na dve základné časti. Veľmi voľne povedané ‒ je to skupina agentúrnych a repertoárových divadiel. Opakujem, veľmi voľne povedané. Ich spôsob fungovania je založený na tom, že máte konkrétny repertoár s istými pravidlami. To znamená, že napríklad sólisti sú vo väčšine prípadov výlučne externými agentúrnymi „zamestnancami“. Druhá skupina sú klasické štátne divadlá, v ktorých sú všetci členovia ich umeleckých súborov kmeňovými zamestnancami. Plus v malej, nutnej miere externisti. Systém agentúrneho zamestnávania sa v súčasnosti, bohužiaľ, začal uplatňovať v opere SND. Generálny riaditeľ začal odrazu prepúšťať sólistov, ktorí boli doteraz kmeňovými zamestnancami. Na oplátku sú im ponúkané externé zmluvy. Ich náplň práce však ostala zachovaná. Robia to isté, čo robili predtým. Nastal preto oprávnený strach, čo bude ďalej. Právom sa pýtajú, akým spôsobom bude štátne divadlo ďalej fungovať a prečo vedenie divadla ich núti, aby sa stali externistami a eventuálne boli zastúpení nejakou agentúrou? Toto je však len jeden z problémov, na ktoré ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá poukazujem.
- V čom ešte kritizujete súčasné vedenie SND?
Nepáči sa mi tiež to, akým spôsobom generálny riaditeľ riešil, respektíve neriešil prevádzku starej budovy SND na Hviezdoslavovom námestí. Vraj z hygienických a bezpečnostných dôvodov v nej „dočasne“ pozastavilo všetky vystúpenia v gescii SND. Ale na druhej strane ten istý generálny riaditeľ tú istú budovu ponúkal na prevádzku rôznym súkromným firmám. Jeho stále dookola opakujúce sa argumenty sú, že je to stará budova, nespĺňajúca hygienické a bezpečnostné štandardy, preto musí ísť čím skôr do rekonštrukcie a dovtedy bude jej prevádzka zatvorená. Moja otázka spolu s koaličnými i opozičnými kolegami smerovala v tomto smere k tomu, ako je možné, že prevádzka SND je v nej zakázaná, ale súkromné firmy tam naďalej môžu hrať a produkovať rôzne celovečerné spoločenské programy? Pýtam sa, ako je možné, že súkromná prevádzka tam môže, respektíve mohla naďalej pôsobiť a vystúpenia SND nie? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prerastanie vplyvu súkromného sektora SND počas tohto vedenia je čoraz viditeľnejšie nielen v oblasti prevádzky, ale aj v oblasti samotného výkonu sólistov. Tento problém však sa po zasadnutí výboru zázračne vyriešil. Budova je už zatvorená pre všetkých.
- Do akej miery táto „reforma“ ovplyvnila chod činohry?
Nijako. Všetky tieto veci sa dejú len v opere. Absolútne sa táto „reforma“ nedotkla činohry. V tejto súvislosti sú aj iné, doteraz nezodpovedané otázky od vedenia SND, napríklad v oblasti participácie financovania inscenácií cez isté zastúpenie sprostredkovateľských agentúr. Alebo, aká je ich participácia na prevádzke divadla? Nie je tiež jasné, do akej miery majú tieto agentúry, agentúra, ovplyvňovať dramaturgické plány. Na toto všetko by sme mali dostať odpovede po kontrole NKÚ, k čomu výbor prijal patričné uznesenie, a opäť jednohlasne. Skutočne sme sa o tom veľmi otvorene bavili.
- Nespráva sa podľa vás súčasné vedenie SND podľa svojho hodnotového a politického presvedčenia?
To si nemyslím. A politiku by som sem vôbec neplietol. Som presvedčený, že pokiaľ človek je normálne orientovaný občan Slovenskej republiky, či už je pravičiar, alebo ľavičiar, musí sa pozerať na činnosť a poslanie SND bez ekonomického a ideologického hľadiska. Normálny občan zdieľa hodnoty demokratickej Slovenskej republiky či už v oblasti kultúry, školstva, hospodárstva a pod. V prípade SND vnímam kroky jeho súčasného vedenia ako istú formu lobingu. Na jednej strane rozumiem, že každá súkromná i štátna spoločnosť chce vytvárať zisk. Ide o to, ale za akú cenu. V tomto prípade však ide o to, aby „zarobila“ inštitúcia, ktorá sa volá SND, a s ňou my všetci ‒ duchovne. A aby všetky finančné toky boli transparentne a ekonomicky čo najvýhodnejšie pre divadlo využité.
- Počas druhej Dzurindovej vlády (2002 ‒ 2006) ste ako opozičný poslanec vaším pričinením zabránili predaju rozostavanej novej budovy SND. Kto mal záujem získať túto lukratívnu lokalitu vo svoj prospech?
Na začiatok poviem, že celá táto kauza vznikla za ministra kultúry Rudolfa Chmela. Počas tejto vlády sa vedenie rezortu kultúry zo dňa na deň rozhodlo, že SND sa dostalo preč spod ministerstva kultúry pod ministerstvo hospodárstva. Na čele rezortu hospodárstva bol vtedy Pavol Rusko, ktorý bol okrem iného zaangažovaný aj v súkromnej televízii Markíza. Rozostavanú novú budovu SND začal účelovým spôsobom nazývať „biely slon“. Podľa jeho názoru bolo zbytočné, aby štát naďalej vlastnil túto budovu. Jedným z jeho argumentov bolo, že sa jej prevádzka neuživí a je potrebné ju čo najskôr predať. Pôvodne sa mala predať jednému gréckemu podnikateľovi, ktorý mal v tom čase zhodou okolností kúpený aj Hotel Carlton. Rozostavaná nová budova SND sa mala prestavať. Jej súčasťou malo byť aj jedno obrovské štúdio televízie Markíza, a aby to akože naoko spĺňalo verejnoprávny charakter, aj jedna malá knižnica. Proste jeden podvod nad podvod. Veľmi pekne ďakujem všetkým mojim vtedajším koaličným i opozičným kolegom, že sa nám to celé v Národnej rade SR podarilo zastaviť. Ja som bol iniciátorom tej mimoriadnej schôdze. A som nesmierne hrdý, že sa nám poslancom väčšinovým hlasovaním už to uznesenie o uznesení, v ktorom sa druhá vláda Mikuláša Dzurindu mala tohto „bieleho slona“ zbaviť, podarilo prelomiť. Vláda rozhodnutie Národnej rady SR musela rešpektovať a všetko zobrať späť. Plán dokončenia novej budovy SND ostal tak v pôvodnom znení pre ciele štátu. Počas prvej vlády Roberta Fica sa ju podarilo po dlhých rokoch čakania konečne dokončiť. Ministrom kultúry bol vtedy Marek Maďarič.
- V súčasnosti je tradičná slovenská kultúra do určitej miery nahradzovaná moderným kultúrno-kreatívnym priemyslom. Akým spôsobom môže štát zastaviť tento proces? Máme dostatočné zákonné ukotvenie v tomto smere?
Áno. Pravidlá sú nadstavené rôznymi zákonmi. Na jednej strane máme vytvorené slovenské erbové inštitúcie, ako sú SND, SNG, SNM atď. Na strane druhej na Slovensku pôsobia rôzne kunsthalle, experimentálne divadlá a pod., ktoré sú v súkromných rukách. Takže určité zákonné nadstavenie tu existuje. Pýtam sa však, či je to aj finančne dobre nadstavené. Máme tu tiež rôzne fondy. Opäť sa môžeme rozprávať o tom, či tieto fondy pracujú kvalitne ,alebo nekvalitne, kto v týchto fondoch pôsobí a v akom zastúpení. Za toto všetko je zodpovedné Ministerstvo kultúry SR.
- Matica slovenská ako najstaršia celonárodná ustanovizeň Slovákov sa zaslúžila o vznik samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky. Aké by malo byť podľa vás jej poslanie v súčasnom globalizovanom svete?
Myslím si, že Matica slovenská musí naďalej udržiavať slovenskú kultúru a byť akosi hrádzou proti liberalizácii našej spoločnosti. Okrem toho by mala najmä v mladých ľuďoch formovať zdravé národné povedomie a pozitívny vzťah k štátu. Na druhej strane hovorím, že by sa mala viac zamerať aj na slovenský juh. Toto mi úprimne chýba. Počas existencie bývalej Československej republiky bola ďaleko intenzívnejšia vo vzťahu k Slovákom na jazykovo zmiešaných územiach. Isté problémy na juhu našej krajiny pritom trvajú dodnes. Preto si myslím, že Matica slovenská by mala sústrediť väčšiu pozornosť na slovenský juh a byť tam podľa môjho názoru oveľa silnejšie a akčnejšie zastúpená.
- Piateho mája 2022 ste Národnej rade SR podporili návrh koaličného poslanca Miloša Svrčeka (SME RODINA), ktorým sa zákonným spôsobom zafixovala výška účelovej štátnej dotácie pre Maticu slovenskú na 1,5 milióna eura ‒ 122 koaličných a opozičných poslancov bolo za...
Poslanecký klub Smer ‒ SD považoval za potrebné, aby sa výška účelovej štátnej dotácie ustálila v navrhovanej výške 1,5 milióna eura. Verím, že časť peňazí pôjde aj podporu kultúry štátotvorného národa na slovenskom juhu.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: SND, archív D. J.