Širokorozchodná trať z Ruska k brehom Dunaja je realita; vyfúknu nám ju Maďari?
Ivan BROŽÍK
Necelých sto kilometrov železničnej trate so širokým rozchodom na Slovensku znamená pre Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) priemernú ročnú prepravu tovaru v objeme takmer deväť miliónov ton (rok 2006) a čistý zisk (dostupný údaj je ešte v slovenských korunách a pochádza z roku 2001) pohybujúci sa v sumách stoviek miliónov korún. Široký rozchod dáva stabilnú prácu takmer tisícke zamestnancov Železníc.
O zámeroch postaviť v Európe širokorozchodnú trať od hraníc s Ukrajinou až po dunajské prístavy sa v Spojených štátoch amerických nediskutuje len v odborných kruhoch. Táto téma mimoriadne zaujíma aj tamojšie tajné služby. Jedným z argumentov je, že možnosť prepravovať tovary bez prekládky po železnici z ďalekej Ázie až do srdca Európy by znamenala zánik svetového – rozumej amerického obchodného loďstva, ale aj kontrolu nad strategickými prieplavmi počas tovarovej blokády.
■ TRESTUHODNÁ SLEPOTA
Bývalá premiérka I. Radičová zrušila vo februári 2012 úlohu pre ministra dopravy – zaoberať sa prípadnou výstavbou širokorozchodnej trate (ŠRT). Stihla to. Na vysvetlenie: ešte v novembri 2010 pred cestou do Moskvy avizovala, že jedným z bodov rokovaní bude aj definitívne nie pre ŠRT zo strany Slovenska. „Širokorozchodná nebude. Prekládka zostane v Čiernej nad Tisou,“ zdôraznila Radičová. Na čí pokyn sa tak rozhodla a v záujme akej mocnosti, zostáva na úvahu.
Rusko však na stavbe trate naďalej trvá a postaví ju – v prípade nezáujmu Slovenska – cez Maďarsko. Tamojšia Orbánova vláda má už teraz zrátané, čo tým získa.
■ UTAJOVANÉ FAKTY
Rakúšania sú tiež jednoznačne za stavbu ŠRT. Na projekt žiadajú eurovýnimku – aby sa časť stavby
financovala z eurofondov. Na pôde Rakúskej obchodnej komory už majú alternatívne projekty o širokorozchodnej trati z Ukrajiny cez Maďarsko do Viedne, respektíve z poľských Katovíc cez Česko do Rakúska. Cieľovou stanicou má byť Bratislave blízky Pandorf...
Ruský odborník Oleg Kazankov tvrdí: „Projekt vylúči prekládku nákladov na slovensko-ukrajinskej hranici zo širokej 1 520-milimetrovej ruskej koľaje na úzku 1 435-milimetrovú európsku. Vďaka tomu sa doprava nákladov z Európy do východnej Ázie skráti z 30 dní po mori na 14 dní po železnici. Prekladiskový terminál pre západnú Európu bude pri Viedni. Pri Bratislave bude postavený prekladiskový terminál, ktorý bude obsluhovať toky tovaru z/do južnej Európy. Železničná preprava po novej širokej koľaji bude oveľa lacnejšia ako námorná či kamiónová. Kapacita 40´-lodného kontajnera je 26 ton alebo 67 metrov kubických, tzn. podobá sa kapacite bežného 20-tonového kamióna. Podľa prezidenta RŽD Vladimíra Jakunina len na preprave železnicou jedného morského kontajnera z Európy do Ázie dodávatelia ušetria od 100 do 1 000 dolárov.“
■ STRATEGICKÁ INVESTÍCIA
Za takú považuje ŠRT profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Investícia by umožnila vznik 10 až 20 tisíc pracovných miest minimálne počas štyroch až piatich rokov. Financovanie stavby širokorozchodnej železnice z Košíc do Bratislavy alebo Viedne by pravdepodobne mohli zabezpečiť väčšinou zahraničné firmy, keďže slovenský štátny rozpočet by to nezvládol. Projekt by podľa neho zároveň ovplyvnil rast domácej ekonomiky o 1 až 1,5 percenta. Ekonóm si myslí, že ak širokorozchodná železnica nepovedie cez Slovensko, tak ju postavia cez Poľsko alebo Maďarsko.
Spomínaný ruský expert Kazankov otvorene pomenoval aj „nepochopiteľné“ politické aspekty v rýdzo ekonomickom zámere výstavby ŠRT: „Z diplomatických a strategických dôvodov slovenská vláda nemohla rovno a hneď povedať do očí Rusom jednoznačne NIE širokorozchodnej. Dlho zdôvodňovala potrebou počkať na výsledky analýzy. Poradenské spoločnosti však nekonajú celkom nezávisle, výsledky ovplyvňujú aj nálady v krajine, pre ktorú robia analýzu. Keď slovenská vláda dopredu cez verné médiá oznamovala svoj negatívny postoj k projektu, poradca mohol odporučiť robiť širokorozchodnú trať cez Maďarsko. Za toto odporúčanie mohol dostať aj primeranú odmenu.“
Odmietnutie projektu naštrbí vzťahy Slovenska s hlavnými podporovateľmi projektu – Ruskom a Rakúskom. ŠRT prenesie ruské investície a pracovné príležitosti nie na Slovensko, ale do Maďarska. V súčasnosti na Slovensku nie sú veľké investície z Ruska. Ruskí top manažéri a investori Slovensko nepoznajú a nemajú oň záujem. Slovensko ako jediné v Európe slepo ignoruje potenciál ruského trhu. Je šanca zmeniť to v náš prospech.