Skip to content

Dnešný dátum:

streda, 12 februára, 2025
Menu

Slovensko zasahuje súbeh niekoľkých kríz

29 novembra, 2021
Menej ako minúta čítania minút čítania

Svet okolo nás je nielen nestabilný, ale aj nepredvídateľný. Slovensko zasahuje stále väčšmi narastajúce napätie hneď niekoľkých paralelných súbežných kríz. Ukazujú, v akom nestabilnom, ale aj nepredvídateľnom svete sa nachádzame. Súčasné pôsobenie týchto kríz potrebujeme v našej situácii čo najmenej. Pred niekoľkými rokmi vlastne padol systém otvorených hraníc medzi štátmi Európskej únie a masa migrantov sa valila balkánskou cestou do Nemecka. Vtedajšia nemecká kancelárka vyhlásila: My to zvládneme! V Európe pribudlo vyše milióna utečencov. Ale potom od pádu berlínskeho múra vznikli po prvý raz ploty z ostnatého drôtu. Maďarsko, ich staviteľ, bolo vystavené ostrej kritike. Pomoci, lebo ide o ochranu spoločnej hranice EÚ, sa nedočkalo. Zábrany postavilo aj Španielsko. Napätie i zábrany sme sledovali vlani tiež na tureckej hranici s Gréckom. Masy, tisíce utečencov Turecko prepúšťalo ku gréckej hranici. Ťarchu neprestávajúceho prúdu utečencov z Blízkeho východu a z Ázie, najmä z Afganistanu, vidíme dodnes. Je to následok vojen, do ktorých sa zapojilo aj Slovensko.          

■ DRÁMA U SUSEDOV

Drámy sa dodnes odohrávajú na pobreží stredomorských štátov Európskej únie. Denne sme svedkami nových a nových záchranných akcií ľudí, ktorí sa v nejednom prípade stali obeťami pašerákov. Teraz sme svedkami každodenne narastajúcich nepokojov na bielorusko-poľskej, ako aj litovskej hranici. Tisíce migrantov sa domáhajú, aby mohli ísť cez Poľsko do Nemecka, čo sa niektorým aj podarilo. Ale medzi nimi a Nemeckom stojí stále nepriechodnejší plot, po Maďarsku druhý na hraniciach EÚ, a tisíce poľských vojakov a policajtov. Z Nemecka sa neozýva nijaký vítajúci pokrik, ako to bolo v roku 2015. Naopak, Angela Merkelová telefonuje (a nie raz) ruskému prezidentovi Putinovi so žiadosťou, vlastne s prosbou, aby zakročil v Bielorusku, lebo situácia migrantov je neľudská a neprijateľná.           

■ MOSLIMSKÝ PRÚD

Keď turecká letecká spoločnosť po prvý raz 12. novembra zastavila dopravu migrantov do Minska, ukázalo sa, že ide o občanov Iraku, Kurdistanu, Jemenu a ďalších arabských štátov. Na letisku v Minsku pristávali desiatky lietadiel s pasažiermi z arabských štátov či Turecka. Na bielorusko-poľskej hranici sa dovtedy, do 12. novembra, sústredilo podľa rôznych zdrojov takmer pätnásťtisíc utečencov, väčšinou zo Sýrie či z Afganistanu, pričom všetci chcú do Nemecka. A všetci sú moslimovia. Otázka znie – naozaj má len Bielorusko takú kapacitu a schopnosť organizovať utečenecký exodus v arabskom svete? Naozaj jediní protivníci Európskej únie sú len v Minsku a chrbát im kryje Moskva? Čo hovoria skúsenosti štátov Európskej únie s moslimskými prisťahovalcami? Čo bolo za tie roky v pozadí mnohých teroristických aktov v štátoch EÚ?  Prečo sa dnes tak rozhodne bránime moslimským prisťahovalcom, ktorých ešte v roku 2015 s takým nadšením vítali v Nemecku? 

■ MIGRAČNÁ KARTA

Hra migračnou kartou ukazuje, ako sa stupňuje napätie v čase, keď nejestvujú nijaké komunikačné kanály ani medzi štátmi a ani medzi EÚ a Severoatlantickou alianciou NATO a Ruskou federáciou. A EÚ sa tak s Bieloruskom, ako aj s Ruskom zhovára najmä rečou sankcií a varovaní. To zatiaľ posledné, americké, sa týka výstrahy, aby Rusko terajšiu krízu nevyužilo proti Ukrajine. Prišlo vo chvíli, keď Poliaci získali prísľub, že sa bude hovoriť o priamej pomoci Bruselu pri ochrane hraníc. Pre Poľsko priniesla kríza aj rozhodnú možnosť posilniť pozície vládnej strany doma i v rozporoch s Bruselom, pokiaľ ide o miliónové pokuty, pokiaľ ide o uhoľné bane a zásadný spor týkajúci sa právneho štátu a rozhodnutia poľského ústavného súdu o neuznaní nadradenosti európskeho práva nad poľským. Veľmi málo si u nás uvedomujeme aj historické pozadie poľského sebavedomia. To sa napríklad týka Mieru z Rigy z roka 1921. Poľsko ho kladie významom pri usporiadaní Európy na rovnakú úroveň, ako napríklad my Trianon. Pravda s tým, že to zabránilo Poľsku vytvoriť a byť na čele federácie stredoeurópskych a východoeurópskych slovanských národov. 

■ NOVÁ ŽELEZNÁ OPONA

V spore s Bieloruskom ani Brusel a ani Varšava priamo s Lukašenkom nehovoria, keďže vlaňajšie prezidentské voľby neuznali za legitímne. Prezident Putin, naopak, vyzval Úniu, aby s Bieloruskom komunikovala priamo. Predseda poľskej vlády však obvinil z krízy priamo Kremeľ. Konfrontácia sa stupňuje a v politike i propagande sme vlastne svedkami vytvárania novej železnej opony. Rusko to strategicky bude nútiť posilňovať spoločný federálny štát s Bieloruskom. A EÚ bude podporovať bieloruskú opozíciu, ktorá za prezidentku považuje Svjatlanu Cichanovskú.

Dušan D. KERNÝ – Foto: Tehran times

 

.