Publicistika | Slovenské národné noviny

Hugolín GAVLOVIČ: Valaská škola mravov stodola

13. novembra 2013 in Osobnosti Slovenska Slovenské národné noviny

Hoci malý, stal sa velikánom – Martin Hugolín Gavlovič a jeho posolstvo súčasníkom

Docere et delectare

Ivan BROŽÍK – Foto: Emil SEMANCO

Poučiť i zabaviť. Mních plný skromnosti – ako to františkánom prináleží. Mních, ktorý citlivo vnímal a oslavoval dobro a kladné hodnoty života, a popri tom odsudzoval zlo a viditeľne záporné životné javy. Mních, ktorý bol chudobný z chudobných, vyjadroval antipatiu voči pánom a boháčom. Taký bol a takým navždy zostal Hugolín Gavlovič. „Vitaj, sused,“ vravím si cestou do obchodu takmer každé sobotné ráno. V Pruskom, v okrese Ilava, vedie chodník povedľa kláštora, nádherného kláštorného kostola a napokon aj krypty s pozostatkami františkána, ktorý tam pôsobil a umrel v chudobe, aby napokon vstúpil do siene slávy slovenskej literatúry.

Dlhý čas zmien a hľadania optimálneho modelu

13. novembra 2013 in Publicistika Slovenské národné noviny

Územnosprávne členenie Slovenska má už takmer tisícročnú históriu

Dlhý čas zmien a hľadania optimálneho modelu

Ivan BROŽÍK – Sken historickej mapy Uhorska,1513, archív SNN

História zaznamenala na našom území už štyri základné modely územno-správnej organizácie a jej dve štátne podoby. Dnes už málokto vie, že sme žili postupne v hradských španstvách či komitátoch, v župách a v krajoch, v dištriktoch, prežili sme aj systém krajinského usporiadania. Už v období 5. – 6. storočia sa začali na území terajšieho Slovenska vytvárať sídelné centrá, ku ktorým inklinovalo (organizačne i správne) širšie okolie. V 9. storočí sa začala formovať sústava miest – hradov, ako správnych stredísk jednotlivých regiónov na našom území.

Pre Uhorsko chcel slobodu, Slovákom ju nedoprial

12. novembra 2013 in Publicistika Slovenské národné noviny

Pamätná tabuľa L. Košútovi, revolucionárovi, ktorý neuznával slovenský národ

Pre Uhorsko chcel slobodu, Slovákom ju nedoprial

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: hu.wikipedia.org

Plán maďarského veľvyslanectva v Bratislave osadiť pamätnú tabuľu politikovi, ktorý bojoval proti habsburskej monarchii, by možno bol pochopiteľný v prípade osobnosti, ktorá by bola priaznivo prijímaná aj slovenskými historikmi. Tí však poukazujú na to, že revolucionár Košút vo svojich snahách o slobodu Uhorska vždy negoval slovenské snahy o slobodu. Možno to bolo preto, lebo Košút sám mal slovenský pôvod, no zámerne ho popieral a radšej si zvolil osud maďarského nacionalistu.

Autonómia ako vyvrcholenie slovenského národnoštátneho programu

12. novembra 2013 in Reportáž Slovenské národné noviny

Najradikálnejšími odporcami idey autonómie sa stali komunisti

Autonómia ako vyvrcholenie slovenského národnoštátneho programu

PhDr. Peter MULÍK, PhD. - Ilustrácie a foto: SNN

Matica slovenská a Spoločnosť Andreja Hlinku v spolupráci s Ústavom pamäti národa usporiadala 4. októbra 2013 v Žiline spomienkovú akadémiu pri príležitosti 75. výročia autonómie Slovenska. Podujatie sa začalo položením vencov k pamätnej tabuli, pripomínajúcej túto udalosť na budove Katolíckeho domu (dnes Gymnázium sv. Františka). Historik Martin Lacko konštatoval, že na 6. október 1938 mal národ zámerne zabudnúť. Či už cieleným zabúdaním, vytieraním z pamäte, alebo diskreditáciou. Najradikálnejšími odporcami idey autonómie sa stali komunisti, ktorí – podľa boľševickej propagandy – svojich odporcov nazývali „fašistami“.

Anonymné vyššie územné celky

12. novembra 2013 in Názory Slovenské národné noviny

POZNÁMKA

Anonymné vyššie územné celky

Eva ZELENAYOVÁ

Trojstupňový systém verejnej správy, ktorý sa v roku 2001 premietol do vzniku samosprávnych krajov, vzišiel z odporúčaní Európskej únie. Samosprávne orgány na každej úrovni pôsobia autonómne. Až tak, že niektoré rozhodnutia zastupiteľstiev vyvolávajú rozpaky, ba až otvorený nesúhlas. Najmä vtedy, keď majú charakter celoštátneho významu. Nevyhnutne sa vnucuje otázka, aká je motivácia volených zástupcov, keď konajú v rozpore so záujmami občanov? Dlhodobo nízka volebná účasť okolo dvadsiatich percent oprávnene otvára aj otázku o potrebe samosprávnych krajov vôbec.

Prečo chcem radšej Blahu ako Hríba

12. novembra 2013 in Názory Slovenské národné noviny

SPOZA OPONY

Prečo chcem radšej Blahu ako Hríba

Dušan D. KERNÝ

Verejnoprávna televízia vystúpila začiatkom novembra s novými zásadami ako dodržať verejnoprávnosť. Volá sa Misia verejnoprávnosti. Našinec veľmi dobre vie, že misionárov verejnoprávnosti tu bolo dosť a ak by sa boli ich zámery, neraz veľkohubo oznamované, zdarili, tak dnes by neostalo pole neorané pre terajšiu Misiu verejnoprávnosti. Jej ciele: o. i. kvalita, rozmanitosť či zodpovednosť. Pritom, drzo by som povedal, mnohé z rozhlasovej i z televíznej kvality sa dosiahlo aj v minulosti, a to tak vďaka, ako aj napriek rôznym režimom v uplynulých desaťročiach. Je na čom stavať, ale dnes i nestavať misie či Misie verejnoprávnosti.

Tragikomická akože veľká politika

12. novembra 2013 in Názory Slovenské národné noviny

KOMENTÁR

Tragikomická akože veľká politika

Ivan BROŽÍK

Čím skôr to pochopia všetci, tým skôr bude nám bežným občanom štátu lepšie. Žiaľ, mnohí, ak aj nie všetci slovenskí politici ešte stále ideovo odmietajú prekročiť pre nás historicky dôležitú hranicu medzi ich postrevolučnou euforickou pubertou a demokraciou zrelého veku. Doteraz sú mnohí z tých našich „veľkých“ v jednom kole starostí a vynaloženého obrovského úsilia, len aby si zachovali svoje politické pozície na tak či tak iba dočasnom výslní „slávy“ a najmä moci. Nuž a nezakrývajme si, byť vo „vysokej“ politike na Slovensku je popri nadvláde nad podsvetím tým najlepším privátnym biznisom, v akom len môže u nás človek „podnikať“. Sami sme si tých akože predstaviteľov vychovali na to, že jediné, na čo sú nám dobrí, je, keď nás svojimi hádkami bavia pár minút pri televíznej obrazovke. Ani len neodpovedajú na neprofesionálne kladené otázky, nereagujú na neznalosť novinárov, jediné, na čo sa sústreďujú, je slovné a pomaly aj naozajstné pästiarstvo s častými podpásovými údermi. Mimochodom, práve z prostredia tohto športu je známe a neodškriepiteľné, že spôsobuje na mozgu nenapraviteľné škody.

Martin RÁZUS - Osudové osmičky v živote Martina Rázusa

5. novembra 2013 in Osobnosti Slovenska Slovenské národné noviny

Od Matice chcel, aby bola rozhodnou a odhodlanou strážou našich záujmov

Osudové osmičky v živote Martina Rázusa

Text a foto: Igor VÁLEK

Neprehliadnuteľné miesto v našej literatúre a kultúre medzi dvomi svetovými vojnami patrí evanjelickému kňazovi, talentovanému básnikovi, prozaikovi, dramatikovi a esejistovi Martinovi Rázusovi, ktorý bol nekompromisný obhajca národných i sociálnych práv a predstaviteľ slovenskej literárnej moderny. Vo svojich esejach, uložených do knihy vlastnej životnej filozofie s názvom Argumenty, si povzdychol: „Mojím osudovým číslom je osmička... Osmička nie je najnižším, ani najvyšším číslom a taká je i pečať na dosť podivnej púti môjho života.“

Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly

5. novembra 2013 in Odporúčame, Reportáž Slovenské národné noviny

Poznámky k 85. výročiu odhalenia pomníka Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly

Ferdinand VRÁBEL – Foto: archív

Prvú iniciatívu na postavenie mohyly M. R. Štefánika na Bradle vyvinula bratislavská organizácia Sokola už v roku 1919; o vybudovanie mohyly sa zaslúžil celý slovenský aj český národ, ale i príslušníci národností – zbierka sa organizovala aj na Podkarpatskej Rusi – na čele so Spolkom pre zbudovanie mohyly, založeným 28. februára 1920 pod predsedníctvom Dr. Emila Stodolu, ktorého neskôr nahradil Dr. Samuel Štefan Osuský, ev. a. v. biskup. Tajomníkom Spolku bol najprv myjavský rodák a francúzsky legionár Pavel Varsik, neskôr Oravec a ruský legionár Anton Granatier.

Zvaliť symboly českej kolonizácie Slovenska

5. novembra 2013 in Esej Slovenské národné noviny

ESEJ

Prečo nedať jednému mäsiarikovi batôžtek na cestu

Zvaliť symboly českej kolonizácie Slovenska

Ján LITECKÝ ŠVEDA – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Pokiaľ my sme už dlhé desaťročia naučení brániť svoju identitu – najprv proti Maďarom, neskôr proti Čechom, väčšina západnej Európy mala v tomto ohľade život oveľa jednoduchší. Aj preto ľudia zo Západu veľmi často nerozumejú takým organizáciám, ako je Matica slovenská. Všeličo sa už však začína meniť. Najmä pričinením ľavičiarskych intelektuálov, ktorí po roku 1968 ovládli verejný diskurz a svoje globalistické ciele už začínajú presadzovať nielen chytráckou propagandou, ale už aj nezakryto totalitne.