Prof. Richard Marsina jubiluje – významná osobnosť dejín a Matice má deväťdesiat!
Stál pri základoch slovenskej historiografie
Dušan D. KERNÝ
V komornom matičnom a akademickom prostredí prijal prof. Richard Marsina vrcholné matičné ocenenie – zlatú medailu pri príležitosti svojich deväťdesiatin. Jubilant patrí medzi zakladateľov slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických a je vysokoškolský pedagóg.
Vysoké ocenenie za prítomnosti vedeckého tajomníka MS P. Pareničku, predsedu prezídia MS J. Šimonoviča, predsedu Historického odboru MS prof. J. Lukačku, predstaviteľa katedry dejín Trnavskej univerzity prof. R. Letza odovzdal predseda MS M. Tkáč. Katedra histórie Trnavskej univerzity zasa usporiadala slávnostnú akadémiu, okrem rektora a vrcholných predstaviteľov TU na nej prehovorili aj študenti prof. Marsinu z jednotlivých ročníkov za posledné viac ako desaťročie. Akademická pôda univerzity, symbolicky nadväzujúca na starobylú trnavskú univerzitnú tradíciu, podčiarkla v takmer trojhodinových laudáciách výnimočnosť osobnosti a diela prof. R. Marsinu, druhého najstaršieho historika na Slovensku. (Vôbec najstarším je košický prof. J. Tajták, nositeľ prestížnej Ceny Daniela Rapanta – práve tak ako R. Marsina.)
■ VEDECKÁ AUTORITA
Nespochybniteľne vedecká práca a vedecké metódy prof. Marsinu sa úplne nechcene dostali do búrlivého verejného a mediálneho popredia, keď šlo o prudký politický a spoločenský spor o znenie nápisu na podstavci sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Profesor Marsina totiž ako nespochybniteľná vedecká autorita konštatoval, že termín starí Slováci je primeraný nielen pre slovenských, ale aj pre serióznych maďarských medievalistov, odborníkov na stredovek, ako výsledok predchádzajúceho dlhoročného bádania. Svätopluk bol jednoznačne najvýznamnejším suverénom ríše, ktorá siahala od dnes nemeckých Lužíc až do Potisia. Za jeho života i po jeho smrti sa o ňom hovorilo ako o kráľovi, čo sa nedá povedať o iných predstaviteľoch Veľkej Moravy, a je na to dostatok opory v pramenných písomných materiáloch. Takisto nevedecká metóda komisie zostavenej na účelovú politickú objednávku aparátnickým štýlom vtedajšieho vedenia parlamentu, ktorej cieľom bolo vlastne odstránenie sochy a nápisu na podstavci, je v zásadnom protirečení s metódami európskeho vedeckého výskumu vo všeobecnosti a je v príkrom rozpore s celoživotným vedeckým, odborným prístupom prof. Marsinu osobitne. Ide o vedca uznávajúceho najmä fakty; mediálne zjednodušené aktualizácie sú v priamom protirečení s vedeckým i osobnostným profilom R. Marsinu.
■ KOŠATÉ DIELO
Cenu D. Rapanta získal tento rok aj profesor R. Marsina. Zaslúžene !
Tajomník MS P. Mulík pri tejto príležitosti poukázal na štyri okruhy vedeckého diela prof. Marsinu – kritické vydávanie stredovekých prameňov, práce o dejinách stredovekých miest na Slovensku, o dejinách kresťanstva na Slovensku a o dejinách slovenskej historiografie. Je autorom dvoch zväzkov edície stredovekých písomností a ich prekladov vzťahujúcich sa k územiu Slovenska a k dejinám Slovákov. P. Mulík označil Slovenský diplomatár (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae) za „dielo, ktoré možno považovať za najvýznamnejšie v oblasti vydávania prameňov – výsledok prekvapil celú odbornú verejnosť, ktorá sa zaoberala uhorským stredovekom“. Tajomník MS je dlhoročným spolupracovníkom R. Marsinu, ako aj jeho spoluautorom pri diele Etnogenéza Slovákov. Pripomenul o. i. „pohľad vysoko erudovaného znalca slovenských dejín a všeobecných európskych dejín pri fundovanom zábere práce o dejinách slovenskej historiografie“, vyzdvihol „neobyčajne plodnú činnosť pri syntézach Slovenských dejín – monografia Slovensko I. vzbudila veľký ohlas vo vedeckej verejnosti poňatím látky, precíznym spracovaním a usporiadaným faktografickým podaním, čím autor vniesol potrebný poriadok do faktografie, a tým aj nové hodnotenia mnohých udalostí“.
Týmto hodnotením tajomník MS a historik P. Mulík vystihol podstatu vedeckej metódy a výnimočnej vedeckej osobnosti prof. Marsinu. Významná osobnosť slovenskej vedy má aj organizátorské zásluhy – po roku 1989 bol iniciátorom obnovenia Historického odboru Matice slovenskej a obnovy pamiatky vedca D. Rapanta. Deje sa to udeľovaním prestížnej Ceny Daniela Rapanta osobitne tým vedcom, ktorí významne obohatili slovenskú historickú vedu a poznanie, ale boli aj v rôznych obdobiach priamo či nepriamo obeťami perzekúcií alebo nemohli výsledky svojej vedeckej práce zväčša až do roku 1989 publikovať.