Vojenskú silu Uhrov zdecimovala porážka od Frankov na rieke Lech v roku 955
Zora LAZAROVÁ
Slovenské národné noviny v posledných vydaniach uverejňovali seriál článkov zaoberajúcich sa terminologickými nepresnosťami a nejasnosťami pri pomenovaniach Uhor, Maďar – Maďarsko a Uhorsko. Tvorili ho príspevky, ktoré odzneli na odbornom fóre, ktoré zorganizovala Matica slovenská. V záveroch kolokvia sa konštatovalo, že mnohé tieto názvy majú slovanský pôvod.
Na články zareagovala aj bývalá poslankyňa NR SR Zora Lazarová. Jej príspevok uverejňujeme v plnom znení. Nad označením divokých bojovníkov, ktorí vtrhli v 9. storočí z Ázie do Európy, názvom Ugri, Uhri sa vznáša až do dnešných čias veľa nejasností. Anonymus, najstarší maďarský historik, v diele Gesta Hungarorum interpretuje toto pomenovanie tak, že meno Uhri dostal zväz turko-mongolských bojovníkov až po roku 889 a to v čase ich prechodu cez Karpaty do Potisia v oblasti povodia rieky Uh, prípadne po dobytí hradu Užgorod.
■ Z FRANSKÝCH LETOPISOV
Túto hypotézu si v rôznych obmenách osvojili aj niektorí z našich historikov. Treba sa však zamyslieť nad skutočnosťou, že už v roku 862 používajú franskí letopisci pre pomenovanie menších skupín, dovtedy im neznámych divokých bojovníkov, názov Ugri – Uhri. V Bertiniánskych letopisoch k roku 862, ktoré opisujú ťaženie Ľudovíta Nemca proti Rastislavovi, sa hovorí : „... Ľudovít ... napadol Vinídov (Moravských Slovákov )...(a zatiaľ) Dáni vyplienili veľkú časť jeho kráľovstva ... ale aj, oným národom predtým neznámi nepriatelia, ktorí sa nazývali Ugri (Uhri).“
Zaujímavý je tu údaj, že oni sami seba nazývali Ugrami už v čase, keď ich kmene obývali ešte priestory v okolí rieky Don. O postupe Ugrov do našich končín píše v roku 889 aj franský letopisec Regino z Prümu: „Roku DCCCDLXXXIX od vtelenia Pána vytiahol najdivokejší národ Ugrov – (Uhrov) ... zo skýtskych močiarov, ktoré svojím tokom do nedozerna zatápa Don.“ Dovolím si pochybovať, že by v tých časoch franskí letopisci vedeli o tom, že v najvýchodnejšom cípe Veľkomoravskej ríše preteká dajaká riečka menom Uh, a najmä keď tam v tom čase Uhri ešte ani nesídlili. Názov Uhri používali franskí letopisci aj v neskorších rokoch: „Uhri boli pobití Moravanmi.“ (Švábska svetová kronika k roku 902); „Uhri napadli Moravanov a porazení v bitke dali sa na útek.“ (Fuldské letopisy k roku 902); „Uhri boli porazení Moravanmi. Uhri spustošili v júli, v VIII. kalendách, končiny Saska a mnoho (ľudí ) pobili.“ (Saský letopisec k roku 906)
■ NOVÉ DOMIENKY
Na základe údajov v týchto letopisoch, v ktorých sa už v roku 862 hovorí o doteraz neznámych nepriateľoch Ugroch – Uhroch, dalo by sa usúdiť, že tento názov nevytvorili Slovania odvodením či už od rieky Uh, prípadne mesta Užhorodu, ale najpravdepodobnejšie Uyguri – Ugri – Uhri bol pôvodný názov kočovných bojových turko-mongolských kmeňov. Ešte aj dnes sa na severozápade Číny v autonómnej oblasti Sin-ťiang nachádza územie nazvané Uygur, hraničiace na východe s Mongolskom, a ďalšie územie priamo na hraniciach Mongolska Junggar, ktorého obyvatelia sa nazývajú Uyguri. Ich vzdialení príbuzní pred dvomi tisícročiami boli Turci a ešte aj dnes sú bojovným národom. Pod nadvládu čínskeho cisára sa dostali až koncom devätnásteho storočia. Majú vlastný jazyk odlišný od čínskeho, písmo arabské, sú moslimovia a dlhodobo vyvíjajú separatistické úsilie. Ich prízvuk je vraj veľmi podobný prízvuku maďarskému a majú aj podobné, prípadne také isté pomenovanie niektorých vecí. Napríklad mongolsky sa žltá farba povie „šárga“, po maďarsky „sárga“, „tenger“ je po mongolsky obloha a po maďarsky more atď. Bolo by veľmi zaujímavé uskutočniť do týchto končín jazykovednú expedíciu a ak by sa potvrdili uvedené domnienky, mohol by to byť aj veľký posun v poznaní staromaďarskej histórie. Treba si však uvedomiť, že dnešní Maďari majú s pôvodnými Uhrami – starými Maďarmi – z etnického hľadiska už len máločo spoločné, pretože pôvodní Uhri, ktorí sa usídlili najmä v Zadunajsku v podstate v dvoch časových etapách, vymreli. Prvú ťažkú stratu na životoch utrpeli Uhri v roku 955 pri bojoch s Frankami na rieke Lech a na severe s Čechmi, keď zahynula ich hlavná úderná vojenská sila a pri rieke Inn bol obesený ich vojvodca (kráľ?) Lele.
■ PO VOJENSKÝCH PORÁŽKACH
Na hlavu porazení a kruto zdecimovaní Uhri sa museli už usadiť a prispôsobiť roľníckemu životu. Takto, v podstate už v symbióze s domácim obyvateľstvom – Slovenmi a Frankami, žili až do roku 1241, keď napadli Uhorsko Tatári. Tatári vyvraždili skoro celé obyvateľstvo najmä v Zadunajsku a po ich náhlom odchode v roku 1242 vypukol v krajine ešte aj nevídaný hladomor. Vyplienenú a vyľudnenú krajinu sa Kráľ Belo IV. usiloval znova osídliť ľuďmi z okolitých krajín, takže dnešní Maďari sú vlastne potomkovia Slovákov, Rusínov, Bulharov, Rumunov, Nemcov a po 150-ročnej okupácii Zadunajska Osmanmi aj Turkov. Z príslušníkov starých etnických Uhrov tu zostalo už iba nepatrné, zanedbateľné torzo. Takže po roku 1242 sa pod pomenovaním Uhor môže rozumieť už iba obyvateľ Uhorska rôznej národnosti. Ako je známe, až od 18. storočia začali vládni predstavitelia Uhorska najmä v oblasti Zadunajska stotožňovať etnonymum Uhor s etnonymom Maďar.
Na hlavu porazení a kruto zdecimovaní Uhri sa museli už usadiť a prispôsobiť roľníckemu životu. Takto, v podstate už v symbióze s domácim obyvateľstvom – Slovenmi a Frankami, žili až do roku 1241, keď napadli Uhorsko Tatári. Tatári vyvraždili skoro celé obyvateľstvo najmä v Zadunajsku a po ich náhlom odchode v roku 1242 vypukol v krajine ešte aj nevídaný hladomor. Vyplienenú a vyľudnenú krajinu sa Kráľ Belo IV. usiloval znova osídliť ľuďmi z okolitých krajín, takže dnešní Maďari sú vlastne potomkovia Slovákov, Rusínov, Bulharov, Rumunov, Nemcov a po 150-ročnej okupácii Zadunajska Osmanmi aj Turkov. Z príslušníkov starých etnických Uhrov tu zostalo už iba nepatrné, zanedbateľné torzo. Takže po roku 1242 sa pod pomenovaním Uhor môže rozumieť už iba obyvateľ Uhorska rôznej národnosti. Ako je známe, až od 18. storočia začali vládni predstavitelia Uhorska najmä v oblasti Zadunajska stotožňovať etnonymum Uhor s etnonymom Maďar.