ĽSNS: Štát má otvárať slovenské školy aj tam, kde sú Slováci v menšine

Na snímke poslanci NR SR za stranu ĽSNS zdola Ján Mora, Milan Mazurek, Ján Kecskés a Stanislav Drobný. Foto: TASR/Jakub Kotian

Bratislava 24. augusta (TASR) - Prístup detí žijúcich na národnostne zmiešaných územiach k vzdelávaniu v slovenskom jazyku by sa mal zlepšiť, a to zavedením povinnosti pre štát zriadiť v obci, v ktorej tvoria občania slovenskej národnosti menšinu, slovenskú základnú školu. Stať sa tak má v prípade, ak o jej zriadenie požiadajú zákonní zástupcovia starajúci sa spolu minimálne o päť školopovinných detí. V novele zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve to navrhujú poslanci ĽSNS.

Podmienkou pre zriadenie novej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským zároveň je, že takáto základná škola sa nenachádza v danej obci ani v jej blízkom okolí, teda do šiestich kilometrov cesty vlakom alebo autobusom.

Poslanec Ján Kecskés (ĽSNS) uznal, že na väčšine územia Slovenska nepredstavuje dostupnosť vzdelávania v slovenskom jazyku problém. "Situácia je však zložitejšia na národnostne zmiešaných územiach, najmä v južných oblastiach Slovenska, kde tvoria Slováci národnostnú menšinu. V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, keď sa slovenským rodičom na národnostne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy," povedal na tlačovej konferencii.

S takýmto problémom podľa poslancov zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. "Tu sa v poslednom období podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti. Prirodzene, že svoje deti chcú umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Stretávajú sa však s odporom miestnych samospráv tvorených prevažne predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktorí nechcú povoliť zriadenie nových slovenských základných škôl a ani vytváranie slovenských tried v školách s vyučovacím jazykom maďarským," uviedol Kecskés.

Predkladatelia tvrdia, že miestne samosprávy zastúpené najmä predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktoré zamietli žiadosti rodičov slovenských detí o zriadenie slovenských škôl a tried, argumentujú najmä nedostatkom peňazí a nerentabilnosťou otvárať nové školy, respektíve triedy, pre malý počet slovenských žiakov.

"Takáto argumentácia je však neprijateľná, pretože podľa údajov z ministerstva školstva bolo ku koncu júna 2018 na území SR zriadených až 27 menšinových základných škôl pre ročníky jeden až štyri s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých sa celkový počet žiakov v škole pohyboval v rozmedzí tri až 12. Na niektorých základných školách nebol v skúmanom období dokonca ani jeden žiak. Priemerný počet žiakov na týchto maďarských základných školách je len 7,2," dodali kotlebovci s tým, že je absurdné, ak Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národnostných menšín.

ĽSNS priznáva, že jej zákon bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Konkrétny dosah však nevyčíslila. "Kvantifikovať sa to nedá, lebo nevieme, koľko rodičov si bude nárokovať vznik takejto školy. Ale ak má Slovensko miliardy na nákup predražených stíhačiek či na vysielanie vojakov do misií, peniaze by sa našli aj na to," dodal spolupredkladateľ novely Milan Uhrík (ĽSNS).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR