Ilustračná snímka. Foto: TASR/Daniel Veselský
Moskva 5. decembra (TASR) – Rusko nebude Azerbajdžanu predávať pobrežný raketový systém Bal-E, ako ani podzvukovú protilodnú strelu s plochou dráhou letu Ch-35 v obave, že by mohla byť ohrozená ruská kaspická flotila alebo ciele v Náhornom Karabachu. Informoval o tom v stredu denník Kommersant s odvolaním sa na svoje zdroje v štátnej správe.
Podľa zdrojov Kommersantu bolo už pripravené konečné znenie dohody, ktorá by Azerbajdžanu umožnila nakúpiť predmetný raketový komplex, avšak k jej podpisu nakoniec nedošlo.
Denník vo svojom článku uviedol, že dôvodom odstúpenia od podpísania zmluvy bol údajne odpor ruského ministerstva obrany. To sa malo obávať toho, že by pokročilý raketový systém, aj v slabšej exportnej verzii, mohol ohroziť ruskú flotilu v Kaspickom mori.
Podľa ďalšieho zdroja Kommersantu bránil podpisu dohody ešte jeden „veľmi delikátny geopolitický detail“ a to skutočnosť, že raketový komplex by potenciálne mohol byť namierený aj proti pozemným cieľom. Ako pre denník povedal nemenovaný zdroj, že v Moskve „by neboli radi, ak by bol raketový komplex použitý na Náhornom Karabachu“.
Konflikt v Náhornom Karabachu, ktorý je de jure autonómnou republikou Azerbajdžanu, sa začal v roku 1988 po tom, ako miestne arménske obyvateľstvo povstalo proti ústrednej vláde v Baku a vytvorilo vlastnú separatistickú republiku podporovanú Jerevanom.
Azerbajdžan predstavuje pre Moskvu dôležitého obchodného partnera z hľadiska nákupu zbraní a zbraňových systémov, zatiaľ čo chudobnejšie Arménsko je zase jediným spojencom Kremľa v regióne južného Kaukazu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
