Fíla: Komunistov uznávali v roku 1968 ako modly, reformovať nechceli

Prvomájové oslavy v Bratislave 1. mája 1964. Pred tribúnou defilujú desaťtisíce pracujúcich. Na archívnej snímke člen predsedníctva ÚV KSČ prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček predniesol slávnostný prejav. Foto: TASR - Štefan Petráš

Bratislava 14. decembra (TASR) - František Kriegel bol jediným členom československej delegácie rokujúcej po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 v Moskve, ktorý nepodpísal záverečný protokol. Sovietski predstavitelia sa vtedajšieho šéfa Národného frontu báli, lebo bol vzdelaný, rozhľadený a patril k mozgom celého obrodného procesu. Navyše vedeli, že ho nedokážu zlomiť, ako napríklad Alexandra Dubčeka. V rozhovore pre TASR to povedal filmár a spisovateľ Ivan Fíla, ktorý o Krieglovi napísal knihu Muž, ktorý stál v ceste.

"Kriegel bol veľký realista a uvedomoval si, že Sovieti môžu kedykoľvek zasiahnuť. Preto sa snažil, aby boli jednotlivé kroky pomalšie, no účinnejšie. Celkovo si však myslím, že komunisti nechceli v roku 1968 veľké reformy. Nedokázali si predstaviť, že by Komunistická strana Československa (KSČ) nemala vedúcu úlohu v spoločnosti. Novinári však začali mobilizovať širokú verejnosť, k čomu im pomohlo aj zrušenie cenzúry. Potom sa to už nedalo zastaviť. Dubček na jednej tajnej schôdzke hovoril, že už nemôžu ísť späť, pretože by to národ neprijal. Zároveň sa im páčil kult ich osobností, ktorý vytvárali médiá. Dubček, Svoboda, Smrkovský, Černík, to boli skoro až modly. Až tak ich ľudia oslavovali a takéto postavenie sa len veľmi ťažko opúšťa," vysvetlil Fíla, podľa ktorého sa práve vtedy začala pre nich dilema, ako to uhrajú so Sovietskym zväzom.

"Kriegel chcel, aby sa presadili reformy, no vedel, že spôsobom, aký sa nastolil, sa to nedá. Varoval, že Sovieti nám rýchle kroky neodpustia, že sa s nimi nemožno zahrávať a je potrebné reformovať pomaly. Na to už však nebol čas a udalosti vyvrcholili augustovou inváziou. Pražská jar bola veľmi pôsobivá, ale krátka," konštatoval Fíla.

Po invázii bol Kriegel medzi československými politikmi, ktorých odvliekli do Ruska. Izolovali ho od ostatných a nepustili ho na rokovania. "Sovieti vedeli veľmi dobre, kto je ich najväčší nepriateľ a správne ho označili. Pohyboval sa v pozadí obrodného procesu, bol jeho hlavou i šedou eminenciou. Navyše bol Žid a antisemitizmus ich dohnal k tomu, že mu verejne začali nadávať na rokovaniach v Čiernej nad Tisou, že čo tam chce ten haličský Žid. Leonid Iljič Brežnev vtedy svojim súdruhom povedal zaujímavú vetu: Všetkých dostaneme do kolien, Dubčeka, Smrkovského, Svobodu, jedine Kriegla nie, toho musíme zničiť inak," uviedol Fíla.

V Moskve na Kriegla vyvíjali nátlak, aby podpísal protokol, nesúhlasil s nimi a nikto ho nedokázal zlomiť. "Kriegel vedel, že mu v Moskve ide o život, rovnako ako jeho žene. Keď spolu telefonovali a mala za úlohu ho presvedčiť, no kládla mu na srdce, aby nič nepodpisoval a konal v súlade so svojim svedomím, lebo inak ju sklame. V Moskve mu tvrdili, že pokiaľ nepodpíše, do Československa sa už nevráti. Napriek tomu nepodpísal," doplnil Fíla.

Československá delegácia si napokon vyvzdorovala návrat Kriegla a napokon s ňou odletel späť do Prahy. Kriegel však po invázii zažil pád. "V parlamente sa síce udržal, no v októbri 1968 patril k štyrom statočným, hlasujúcim proti zmluve o pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na našom území. O rok neskôr prišiel o mandát a vylúčili ho z KSČ. Smutné je, že proti nemu hlasovali jeho bývalí spojenci Dubček, Smrkovský a mnohí ďalší," uzavrel Fíla.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR