Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Londýn 20. februára (TASR) – V súvislosti s odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie pripravila TASR denný seriál materiálov, ktorý sa venuje tejto problematike. Okrem aktualít prinesie taktiež informácie o politických a spoločenských aspektoch brexitu a praktické informácie pre verejnosť.
Spojené kráľovstvo sa pripojilo k vtedajšiemu Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) - dnes EÚ - v roku 1973.
Referendum s otázkou "Malo by Spojené kráľovstvo zostať členom Európskej únie, alebo by malo Európsku úniu opustiť?" sa konalo 23. júna 2016. Za vystúpenie hlasovalo 51,9 percenta voličov, 48,1 percenta si želalo zotrvanie v Únii. Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta zo všetkých oprávnených voličov, teda približne 33,5 milióna zo 46,5 milióna registrovaných voličov.
Prívrženci zotrvania v EÚ prevládali v Škótsku (62 percent) a v Severnom Írsku (55,8 percenta). Na britskom území Gibraltár bolo za zotrvanie v EÚ až 95,9 percenta obyvateľov. Naopak, zástancov odchodu z Únie bolo viac v Anglicku (53,4 percenta) a vo Walese (52,5 percenta). V Londýne hlasovalo za zotrvanie v EÚ 59,9 percenta voličov, v Škótskom Edinburghu až 74,4 percenta.
Od tohto referenda, v ktorom väčšina zúčastnených voličov odhlasovala vystúpenie Británie z EÚ, sa pojem brexit stal jedným z najfrekventovanejších slov vo svetových médiách, ale aj v slovníku európskych či svetových politických lídrov.
Pojem brexit je neformálny termín, ktorým sa označuje proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Termín je vytvorený zo slov Británia a exit (vystúpenie).
Nebolo to prvé referendum v dejinách Spojeného kráľovstva. Po prvý raz britskí voliči hlasovali o zotrvaní v EHS 5. júna 1975, pričom za zotrvanie bolo 67,2 percenta voličov. Otázka vtedy znela: "Myslíte si, že Spojené kráľovstvo by malo zostať v Európskom spoločenstve (Spoločný trh)?".
Definitívny termín odchodu Británie z EÚ je 29. marec 2019. Podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy majú pri odchode z EÚ obe strany dva roky na to, aby odsúhlasili podmienky oddelenia. Britská premiérka Theresa Mayová tento proces odštartovala 29. marca 2017, keď o odchod na základe výsledkov referenda požiadala listom, ktorý prevzal z rúk britského veľvyslanca predseda Európskej rady Donald Tusk.
Spojené kráľovstvo opustí EÚ 29. marca 2019 bez ohľadu na to, či sa tak stane po vzájomnej dohode, alebo k dohode nedôjde.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ECJ) môže Británia jednostranne prerušiť odchod z EÚ, ktorý sa riadi článkom 50 Lisabonskej zmluvy, a to bez toho, aby bol potrebný súhlas všetkých štátov Únie. Predseda Európskej rady Donald Tusk však prostredníctvom svojho hovorcu tlmočil stanovisko, že žiadosť Spojeného kráľovstva opustiť EÚ po 29. marci 2019 by si vyžadovala súhlas všetkých členských štátov EÚ.
Možnosť nového referenda odmietla premiérka Theresa Mayová s argumentom, že by išlo o spochybnenie demokratickej vôle voličov, ktorí sa jasne vyslovili za brexit.
Ak sa medzi Britániou a Európskou úniou nepodarí uzavrieť dohoda, nedôjde ani k prechodnému obdobiu, ktoré by trvalo od 29. marca 2019 do 31. decembra 2020.
V súvislosti s procesom odchodu Veľkej Británie z EÚ sa hovorí aj o tzv. tvrdom či mäkkom brexite. Tieto termíny sa zaviedli počas rokovaní o odchode, pričom tvrdý brexit by znamenal, že by sa Británia s Úniou nedohodla na voľnom pohybe osôb alebo na jednotnom trhu. Mäkký brexit predstavuje podobnú úpravu vzťahov, aké má EÚ a napríklad Nórsko, ktoré má s Úniou dohodu o spoločnom trhu i o voľnom pohybe osôb.
Pri rokovaniach o dohode medzi Britániou a EÚ sa hovorí aj írskej poistke. Tá má garantovať, že medzi Severným Írskom a Írskou republikou, ktorá je v Únii, nevznikne tzv. tvrdá hranica, a to ani v prípade, že sa Británia a EÚ nedohodnú na režime po skončení prechodného obdobia. V krajnom prípade vznikne po 2020 spoločný colný priestor medzi EÚ a Britániou. Na druhej strane to v Británii vyvoláva obavu, že krajina ostane pripútaná k colnej únii na neobmedzený čas.
Ak by sa nepodarilo uzavrieť dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, tak by Británia obchodovala s Úniou podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO). To by znamenalo hraničné kontroly, clá a dane medzi Britániou a členskými štátmi EÚ.
Občanom EÚ, ktorých je v Británii 3,2 milióna by - podobne ako miliónu britských občanov v EÚ - mali aj po 29. marci 2019 zostať rovnaké práva (vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie) ako v súčasnosti. Týka sa to všetkých občanov, ktorí prídu pred koncom prechodného obdobia. Zachovajú si právo na zdravotnú starostlivosť, dôchodky a sociálne výhody.
Britská vláda odhaduje finančné vyrovnanie s EÚ v súvislosti s brexitom na 44 miliárd eur.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR