POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK
Keď moderátorka niekdajšieho Dobrého rána Slovenského rozhlasu Hana Michalčíková prvý raz vo vysielaní použila dovtedy neznáme slovo „hostka“, urobila tak v prítomnosti odborníčky z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a v relácii Jazykové okienko. Nuž a slovo hostka po náležitých vysvetleniach jeho slovotvorby, vychádzajúcej od základu „hosť“, bolo neskôr kodifikované ako spisovné.
To je malý príklad toho, ako citlivo treba narábať s našou spisovnou slovenčinou a za akých okolností možno otvárať jej náruč pre ďalšie slová. Dnes sa však, žiaľ, aj v hlavných spravodajských reláciách elektronických médií môžeme dopočuť, ako „niekoho strčili do chládku“, prípadne „do basy“..., ako niekto bol na „žúrke“, ako zlodej „zhrabol“ a mnohé iné, nepatričné slovné spojenia a výrazy. Je to totiž „in“, ľudia to „lajkujú“ a prečo nie, keď je to „trendy“. Áno, aj takéto výrazy môžeme nájsť v Slovníku súčasného jazyka. Jedna z jeho dvoch redaktoriek Alexandra Jarošová dávno upozorňuje (Pravda, 2011), že má obavy, či niektorí používatelia takto zostaveného slovníka s ním dokážu správne pracovať. „Niektorí ten slovník nevedia čítať. Myslia si, že ak je raz slovo v slovníku, tak ho možno použiť vždy a všade.“ Ilustruje to na príklade slangového slova hysák. „Predsa ho nebudem používať vo verejnom prejave, a keď už, tak musím mať na to veľmi vážne dôvody. Ak mám pri slove napísané ‚subštandardné‘ alebo ‚slangové‘, tak viem, že ho môžem použiť v súkromnej komunikačnej sfére.“ Na Slovensku sa stalo hitom byť neslovenským. Obliekať sa trendovo, to je pochopiteľné. Prijať niektoré zvyky anglosaskej kultúry za svoje je síce nanajvýš diskutabilné, ale tiež sa to dá chápať. Začať používať cudzí jazyk na kostre trosiek vlastného materinského je však buď hlúposť, alebo diagnóza. Veď aj väčšie národy, ako napríklad Francúzi a Angličania, prikladajú obrovskú vážnosť nárečiam a odtienkom ich jazykov. Študujú ich, vážia si ich, nedajú na ne dopustiť... Tak by to malo byť. Kultúrne a historické dedičstvo našich predkov sa k nám prenieslo práve vďaka nášmu jazyku. Tak prečo si ho ničíme? Skúsme sa nad tým spolu zamyslieť a uvedomme si, ako sa chceme prezentovať pred ostatnými štátmi. Ako niktoši, ktorým nezáleží na našom národnom jazyku a kultúre, alebo ako hrdý národ s vznešeným a dôstojným jazykom hodným rešpektu.