Ak máme donekonečna pomáhať iným, čo nám zostane na pomoc sebe samým?
Trpezlivosť Slovákov je asi nekonečná
Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Scéna z legendárneho Jarošovho Pacha, v ktorej poddaný sám strká drábovi do ruky bičík, len aby ho naozaj poriadne zbičoval, akoby predznamenala správanie sa mnohých z nás po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Už sa takmer ani len nedá vymenovať, komu všetkému už Európska únia poslala štedré finančné injekcie a inú pomoc, aby si vyriešili svoje domáce ekonomické problémy.
Tá istá Únia, ktorej sme členmi, a tá istá Únia, ktorá nijako výrazne, okrem bežného podielu z eurofondov, nepomáha tým svojim členským krajinám, ktoré nenatŕčajú prázdne ruky, aj keď sú v rovnakom ekonomickom i regionálnom prostredí hospodárskej a finančnej krízy. Do histórie patrí napríklad už problém Írska, ktoré sa po pomoci opäť postavilo na nohy, zdá sa, že aj problémy Cypru sú zažehnané, samotní Portugalci hádam ani len netušia, že ich vláda na európskych rokovaniach varuje pred akousi krízou a akýmisi problémami.
■ NEKRIČÍŠ, NEDOSTANEŠ
„Slovenská národná strana s nevôľou prijala rozhodnutie ministrov financií eurozóny o uvoľnení ďalších miliárd pomoci pre Grécko, Cyprus a Portugalsko,“ hovorí sa vo vyhlásení, podpísanom jej predsedom Andrejom Dankom. Pritom, „viacerým krajinám, vrátane Slovenska, hrozí, že cyperská banková kríza sa preleje do ich finančných systémov“. Uviedol to nedávno portál International Business Times. Lenže, tie – viaceré – krajiny, konkrétne aj Slovensko, nikoho nezaujímajú. Veď my si už roky pomáhame sami a určite si aj pomôžeme sami.
„Slovenskí občania majú oveľa nižšiu úroveň životného štandardu ako občania v ,,starých“ krajinách EÚ, ktorým pomáhame. Slovenskí občania prispievajú zo svojej nízkej životnej úrovne na udržanie životnej úrovne bohatších občanov krachujúcich štátov,“ tvrdí Andrej Danko. A to sa dá naozaj len s využitím maximálnej slovnej demagógie vyvrátiť. Každý u nás vie, aké majú zárobky tí, ktorí majú šťastie mať vôbec prácu, každý vie, aké máme dôchodky a čo si z nich môžeme dovoliť. Každý vie, aká štedrá sociálna sieť je povedzme len v susednom Rakúsku, kde sa občan s mesačným príjmom nižším ako tisíc eur považuje za chudáka, žijúceho v existenčnom ohrození pod oficiálnou hranicou chudoby.
■ ŽE BY PREDSA?
„Je nezmyslom, že hospodársky rast v krajine bude vyšší, ak sa bude len škrtať a za každú cenu sa budú obmedzovať verejné výdavky.“ Po rokovaní vlády to vyhlásil premiér Robert Fico. Bolo to 24. apríla. „Som rád, že prichádza aj na moje slová, pretože z krízy sa dá iba preinvestovať,“ konštatoval pred necelým mesiacom predseda vlády. SNN takmer doslova uverejnili to isté vo viacerých článkoch oveľa skôr počas minulého roka, dokonca už vtedy, keď sa téma škrtov stala povinnou modlitbou na tlačových besedách ktorejkoľvek našej vlády. Stačí si iba zalistovať v našich archívnych číslach, prípadne na webe. Lenže, nestačí iba konštatovanie dávno známeho faktu. Do našej ekonomiky musíme v pude sebazáchovy pustiť obrovské sumy a na to ani my občania, ani náš štát nemá. Lenže – „spravodlivá“ Únia nám tiež nič nedá – veď nekričíme.
■ ZNIČUJÚCE ŠETRENIE
Škrtá a šetrí sa všade. Chceme vyzerať pekní a poslušní. Na druhej strane, živnostníci prerušujú alebo rušia živnosti, úspory domácností sa blížia k najnižším číslam za posledné roky, dlhy štátu, ale aj jednotlivcov dosahujú astronomické výšky. Pravdepodobne bude podľa Roberta Fica potrebné hovoriť o nových pravidlách tempa konsolidácie v Európskej únii. Rokovanie v Španielsku totiž ukázalo, že už nie iba Francúzsko chce výnimku v roku 2013 z podmienky dosiahnutia deficitu. Rovnako tak žiada aj Španielsko. A čo Slovensko? Aj keby naozaj už do povestných úst nebolo, škrtáme a škrtáme.
Nikto nemusí byť povinne obdivovateľom SNS alebo jej predsedu Andreja Danka. Nikto nemusí byť obdivovateľom akejkoľvek politickej strany. To je demokratické. Tak isto demokratické však je povedať dosť, keď už naozaj nie je z čoho žiť.
„To je jednoducho doslova a do písmena totálna kontrola nad financiami tohto štátu. Tento štát musí prijať také tvrdé opatrenia, o ktorých sa v iných krajinách ani nesníva, pokiaľ ide o sociálny systém, pokiaľ ide o oblasť privatizácie, pokiaľ ide o oblasť bánk,“ uviedol v súvislosti s podmienkami pomoci Robert Fico. Ibaže nehovoril o Slovensku, ako by hneď každému mohlo zísť na um, ale o Cypre. Tak teda aspoň my občania hovorme takto o nás, o našom Slovensku!