Pred pätnástimi rokmi pribudli v Ríme tri diela slovenských výtvarníkov
Výrazy vďaky vierozvestcom
Text a foto: Rudolf ZELENAY
V čase dlhšej neprítomnosti slovenského veľvyslanca akreditovaného pri Svätej stolici ma často pozývali krajania z cirkevnej komunity do viacerých miest talianskeho regiónu Lazio. Raz išlo o púť, inokedy o bohoslužbu na počesť patróna či vysviacku kňaza alebo len o priateľskú návštevu.
Do tohto obdobia zapadla pracovná cesta ministra kultúry SR Ivana Hudeca. Prišiel v júni 1998 slávnostne odhaliť tri diela slovenských výtvarníkov na miestach spojených s pôsobením sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Do interiéru Baziliky Santa Maria Maggiore pribudlo súsošie vierozvestcov, na fasádu Baziliky svätej Praxedy pamätná tabuľa a na nádvorie Baziliky svätého Klimenta tomba – všetky ako výraz vďaky nášho národa. Akty boli dôstojné, ich efekt, dá sa povedať, prežije stáročia. Ťažko však pochopiť absenciu delegácie biskupov zo Slovenska na miestach, ktoré sa pokúsim priblížiť.
■ POLONSKÉHO PLASTIKY
Na námestí Esquilino je jedna zo štyroch hlavných rímskych bazilík Santa Maria Maggiore – Panna Mária Väčšia. Vyníma sa v centre metropoly Talianska od prvej polovice piateho storočia pripomínajúc koncil v Efeze z roku 431, na ktorom vyhlásili Pannu Máriu za Matku Božiu. Podľa tradície baziliku postavili na mieste, kde v lete po zjavení sa Madony napadol sneh. Návštevníka doslova omráči impozantný trojloďový interiér, ktorého stred neskôr vyzdobili krásnym kazetovým stropom, pozláteným prvým dovezeným zlatom z Ameriky. Keď v roku 867 prišli Cyril a Metod do Ríma, práve v tejto bazilike schválil pápež Hadrián II. zavedenie staroslovenskej reči do bohoslužieb a tu sa prvý raz slúžila svätá omša v jazyku našich predkov. V prvej kaplnke pravej lode baziliky máme súsošie Cyrila a Metoda. Autorom diela je Marián Polonský.
V susedstve najväčšieho chrámu zasväteného Panne Márii, v bočnej uličke vpravo, je starobylá Bazilika svätej Praxedy. Vybudovali ju v piatom storočí, neskôr prešla viacerými prestavbami. Vnútri sa zachovali vzácne mozaiky z deviateho storočia. Z toho istého obdobia je tiež kaplnka svätého Zenona v byzantskom slohu. V bazilike sa uchovávajú pozostatky kresťanských mučeníc Praxedy a jej sestry Pudenciány i veľa ďalších relikvií. Počas pobytu v Ríme v objekte spojenom s benediktínskym kláštorom bývali obaja vierozvestcovia, čo pripomína tabuľa na fasáde od Ľubomíra Ferka.
■ SILA ODKAZU
Medzi Koloseom a Lateránom sa nachádza Bazilika svätého Klimenta. Pre Slovákov a Slovanov vôbec je významná tým, že je v nej pochovaný sv. Cyril. Baziliku zasvätili Klimentovi, tretiemu pápežovi, ktorý zomrel koncom prvého storočia mučeníckou smrťou vo vyhnanstve na Kryme. Postavili ju začiatkom dvanásteho storočia v románskom štýle. Pozostáva z hornej a dolnej časti. Uprostred pravej lode hornej časti je kaplnka Cyrila a Metoda. Otvorili ju k tisícemu výročiu smrti Metoda. Po pravej strane je freska predstavujúca oboch vierozvestcov, ako bránia staroslovenskú liturgickú reč pred pápežom Hadriánom II. Freska na ľavej strane stvárňuje pohreb Cyrila, ktorý zomrel 14. februára 869 a bol pochovaný v dolnej bazilike. Každoročne v deň výročia jeho smrti sa v tejto časti baziliky konajú pietne akty Slovanov. Pred hlavným vchodom je štvorcové nádvorie, obkolesené zo všetkých strán stĺporadím a krytou chodbou. Na pravej strane chodby je umiestnená tomba, dielo Andreja Rudavského.
V Ríme som sa rok čo rok presviedčal, aký silný je odkaz vierozvestcov Cyrila a Metoda pre väčšinu slovanských národov. Pravidelná prítomnosť delegácií na najvyššej úrovni pri Cyrilovom hrobe jasne signalizovala, aká úcta sa očakáva aj od nás.
Autor je bývalý veľvyslanec SR v Taliansku.