KOMENTÁR
Ukrajina v sebazničujúcich plameňoch
Roman MICHELKO
Ukrajinská kríza je typickým príkladom, ako skreslene a povrchne naše médiá informujú o tom, čo sa tam deje, ako sa takmer vôbec nedozvedáme hlbšie pozadie sporu, ako málo vieme o skutočných motiváciách aktérov. Poďme však ku genéze celej kauzy. Aby sme mohli pochopiť to, čo sa dnes na Ukrajine deje, musíme poznať hlbší kontext. Tak predovšetkým, Ukrajina je vnútorne veľmi rozdelená krajina. Kým jej západ hovoriaci ukrajinsky mal vždy jasné ukrajinské povedomie a bol vždy baštou či už exprezidenta Viktora Juščenka alebo Julije Tymošenkovej, ruskojazyčný východ a Krym boli minimálne v posledných desiatich rokoch baštou Strany regiónov Viktora Janukovyča. Volebné mapy sú úplne jednoznačné. V parlamentných či prezidentských voľbách bola krajina preťatá na dve časti v podstate bez enkláv a raz jedna polovica krajiny vládla druhej, a potom naopak. Podstatné je, že vždy až do dnešných dní to bola voľba alternatívna, že nikdy nebol víťaz dopredu jasný (ako napríklad v Bielorusku) a výsledky volieb sa viac menej akceptovali.
Samozrejme, zopár chybičiek krásy sa našlo aj v minulosti. O predchádzajúcom prezidentovi Viktorovi Juščenkovi sa nerozhodlo, ako to býva zvykom v druhom, ale až v treťom kole prezidentskej voľby, keďže druhé kolo sa opakovalo. Rovnako tesnú porážku v prezidentských voľbách uznala Julija Tymošenková len po silnom nátlaku svojho okolia, pôvodne ju nechcela uznať a chcela ju zvrátiť ľudovými nepokojmi.
Ak chceme pochopiť dnešok, musíme sa pozrieť na vývoj Ukrajiny aspoň od oranžovej revolúcie. Vtedy po už spomenutom treťom (opakovanom druhom) kole prezidentských volieb začal vládnuť oranžový tandem Juščenko – Tymošenková. Nádeje vkladané do tohto dvojzáprahu však boli veľmi skoro sklamané. Nenastal nijaký vzostup životnej úrovne, práve naopak, miera korupcie ešte viac narástla, akurát jednu skupinu oligarchov vystriedala druhá, možno ešte hrabivejšia. Ľudia veľmi skoro pochopili, že za novej vlády ich nič dobré nečaká. Navyše veľmi skoro nastal mocenský spor medzi prezidentom a premiérkou.
Tu treba zdôrazniť, že Julija Tymošenková nie je a nikdy nebola nijaká svätica. V divokých deväťdesiatych rokoch pôsobila ako podpredsedníčka vlády pre plynárenský priemysel, zásluhou čoho extrémne zveľadila svoje imanie. Megapodvod, pri ktorom astronomicky zbohatla, však neostal bez odozvy. Jej komplica z ruskej strany trestne stíhali, aj preto jej vymenovanie spôsobilo veľké diplomatické problémy. V čase, keď sa stala premiérkou Ukrajiny, bol totiž na ňu vydaný ruský zatykač a len pre diplomatickú imunitu mohla vstúpiť na pôdu Ruska. Nehovoriac o tom, že dodnes sa vedie proti nej vyšetrovanie, keďže je veľmi dôvodné podozrenie, že stojí za vraždou opozičného poslanca Jevhena Ščerbana, ktorý upozorňoval na jej prechmaty v polovici deväťdesiatych rokov.
Po štyroch rokov sústavných hádok, veľkej korupcie, poklesu hospodárstva nakoniec v slobodných voľbách ukrajinskí voliči poslali garnitúru z oranžovej revolúcie do opozície a vlády sa ujala Strana regiónov prezidenta Viktora Janukovyča. Pravdaže, ani o tejto vláde nemožno mať ilúzie. Bola možno rovnako skorumpovaná ako jej oranžoví predchodcovia, ale až do decembra 2013 bola moc skonsolidovaná. Neboli nijaké spory medzi prezidentom a premiérom, v polovici funkčného obdobia sa uskutočnili parlamentné voľby, ktoré ešte potvrdili Stranu regiónov ako politického hegemóna Ukrajiny.
Situácia sa zmenila, až keď Viktor Janukovyč odmietol na Vilniuskom summite podpísať zmluvu o partnerstve medzi Ukrajinou a EÚ. Paradoxne však dôvodom nebola ani tak podmienka EÚ, aby prepustil právoplatne odsúdenú Juliju Tymošenkovú, ale skôr ekonomická nevyhnutnosť. EÚ nebola schopná poskytnúť Ukrajine ani zďaleka takú pomoc ako Rusko. Dnešná ukrajinská ekonomika je pred kolapsom. Na to, aby sa odvrátil štátny bankrot, potrebuje Ukrajina do konca februára tridsaťdeväť miliárd dolárov a je otázne, či je v možnostiach EÚ jej pomôcť. O „pomoci“ Ukrajine už hovorí aj šéfka MMF Christine Lagardeová. Cena bude jasná – zvýšenie daní pre najchudobnejších, zvýšenie cien a naopak zníženie dôchodkov a miezd.