Osud O. Dobrovodského je ukážka alibizmu samosprávy a štátu v rómskej kriminalite
Už vyše štyri roky mu Cigáni v susedstve robia zo života peklo
Zhováral sa Ivan BROŽÍK
Oskar Dobrovodský dáva mestu Malacky tri mesiace na vyriešenie situácie, ktorú mu spôsobujú susedia. Ak sa nedočká nápravy alebo aspoň snahy o ňu, obráti sa so sťažnosťou na Ústavný súd SR. O. Dobrovodský napísal Mestskému úradu Malacky sťažnosť pre porušenie Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žiadosť o náhradu spôsobenej škody. V sťažnosti uvádza, že jeho právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na pokojné užívanie svojho majetku boli a sú porušované Mestským úradom Malacky.
Ten je podľa neho priamo zodpovedný za znehodnotenie ceny ním obývaného rodinného domu. Stalo sa tak „nečinnosťou vo veci nezákonného konania skupiny asociálov umiestnených v tesnom susedstve ...“ Dobrovodský preto žiada o ochranu svojich základných práv najskôr na Slovensku. Ak nepochodí, obráti sa so žiadosťou o pomoc na príslušné inštitúcie Európskej Únie.
● Zdá sa, že váš problém je vybavený – mesto Malacky vám ponúklo náhradné bývanie...
Áno, poskytli mi náhradné bývanie, ale na dobu určitú (11 mesiacov), a ide o nebytový priestor, ktorý je na konci polyfunkčnej budovy. Tá nie je zateplená a je na severnej strane, čiže je tam značne chladno. Namiesto sporáka mi dali elektrickú dvojplatničku, „náhradný byt“ má staré drevené okná ešte z komunistickej éry, také tam zostali, pravdepodobne aby mi pripomínali socialistickú epochu...
● Takéto niečo asi len ťažko možno nazvať riešením, alebo ak riešením naruby.
Považujete za normálne, keď problém s neprispôsobivými občanmi sa rieši tak, že sa odsťahuje ten prispôsobivý, a pôvodcovia zla a problémov zostanú pokojne tam, kde sú?
Viete, to sú Malacky, tu sa všetko rieši proti zdravému rozumu. Stačí sa pozrieť na „prekrásne“ centrum hlavného mesta Záhoria a všetko vám bude ihneď jasné. Nuž a v tomto prípade aj samotní neprispôsobiví Rómovia sa nestačili čudovať, že ja sa mám odsťahovať z vlastného domu napriek tomu, že v ňom mám k dispozícii štyri izby. Pričom oni majú len jednu malú plesnivú izbičku v ich dvestoročnej chatrči z hlinených tehál s celkovou rozlohou 47 štvorcových metrov... S otcom spolu vlastníme rodinný dom, otec poberá dôchodok a ja mám pravidelný zárobok vyšší ako trojnásobok životného minima. (Všeobecne záväzné nariadenia, vychádzajúce z platnej legislatívy, pritom nariaďujú, že do poradovníka na pridelenie sociálneho bytu môže byť zaradený iba uchádzač, ktorý nemá vlastné bývanie, ak si takýto stav sám nezavinil, a ktorého mesačný príjem a príjem osôb s ním bývajúcich neprevyšuje trojnásobok životného minima – pozn. red.)
● Vo verejnosti sa málo vie, že vaši „susedia“ vyštvali z dvora aj svoju spoluobyvateľku – tiež Rómku, ktorá sa však usilovala žiť podľa noriem spolužitia.
Áno, pani Rafaelovú, ktorá tu vlastní pozemok s rozlohou 600 štvorcových metrov a má tu dom (teda mala, pretože už sa vďaka spôsobu života neprispôsobivých rozpadá). Musela odísť bývať k mame do susednej obce Kostolište a do vlastného domu sa dostane iba v sprievode polície. Tri razy počas štyroch rokov žiadala o prijatie u primátora Malaciek, no zbytočne.
(Pani Anežka, ako ju doteraz s úctou oslovujú obyvatelia tejto ulice, žila v domčeku so svojou rodinou od roku 1979. Sama hrdo tvrdí, že so susedmi mala len priateľské vzťahy. „Naše vzťahy so susedmi boli vynikajúce, aj sme sa navštevovali. Na záhradkách sme pestovali zeleninu. Pomáhali sme si. Manžel staval u suseda aj bazén.“ Pravdivosť týchto viet potvrdil aj Oskar Dobrovodský st. a dodal: „Dokonca aj na zabíjačke u Rafaelových sme boli. Dobre sme vychádzali a nikdy sme s nimi nemali nijaký konflikt.“ Anežka pokračuje: „Odsťahovala som sa k mame do Kostolišťa. Žijeme s dcérou z príjmu 389 eur. Opatrujem tam aj moju chorú sestru. Neviem, čo bude. Do domu na Družstevnej sa mi nechce ani vstúpiť, nikdy sa tam nevrátim,“ hovorí smutne. Rómovia zo susedstva Dobrovodských si však už našli aj iné obete. Začali útočiť na susedov vo vedľajších domoch. Nemajú ani zbla úcty k starším či dôchodcom. „Držím sa v ústraní, no aj tam mi ubližujú. Keď sedím na ulici, tak mi vulgárne nadávajú a hádžu po mne kamene. Pokrikujú na mňa, aby som im ...(perverzný vulgarizmus)... a dožadujú sa sexu. Nedávno mi kopali do brány, myslela som, že ju rozbijú. Bývam tu sama a veľmi sa ich bojím,“ povedala s plačom dôchodkyňa Cecília Hudáková (81) z Družstevnej ulice. Primátorovi Malaciek Jozefovi Ondrejkovi napísala list, ale ten podľa jej slov naň nereagoval. (Text v zátvorke – redakcia)
● Pán Dobrovodský, ste rasista? Čelíte totiž kritike neziskových mimovládnych organizácií pre ľudské práva, že sa spájate s extrémistami. Aký názor by na túto otázku mali vaši spolupracovníci v práci, medzi ktorými je niekoľko desiatok Rómov?
Žil a pracoval som spoločne s ďalšími dvadsiatimi Slovákmi v Južnej Afrike s černochmi, Arabmi, neskôr v Španielsku, kde žijú ľudia takmer z celého sveta, teda takéto otázky mi pripadajú už takmer smiešne. Teraz pracujem vo firme v Malackách, kde pracujú Rómovia, ale človeka ani nenapadne nejaký rozdiel, veď je to smiešne, proste sú to normálni, bežní ľudia... Ale niektorí z nich mi vraveli, že sa hanbia za tých, čo bývajú vedľa nášho domu. Hovorím im, preboha, čo vy máte s nimi spoločné? Vôbec nič! Takže nehovorte hlúposti, vy ste slušní, pracovití ľudia, makáte na tri či štyri zmeny, nemáte sa za čo hanbiť! Mimovládky ma nenávidia, pretože chcem, aby platili zákony pre všetkých rovnako, pretože chcem, aby mal každý právo na dôstojný a slušný život, aby platili ľudské práva aj na Slovensku. Proste, aby to tu fungovalo ako v iných krajinách EÚ. Ak by to tu všetko fungovalo, tak by neziskovky či mimovládky stratili agendu a nemali by na čom stavať svoju štvavú, falošnú kampaň.
● Aký vzťah máte vy k Rómom – kolegom?
Normálny, nezovšeobecňujem a nepozerám sa na farbu pleti. Iný pohlaď mám na neprispôsobivých asociálov a je jedno, či sú žltí, čierni alebo bieli...
● Kto vám vo vašej životnej anabáze skutočne pomohol?
Pokiaľ ide o riešenie situácie s neprispôsobivými asociálmi, z MsU v Malackách mi nikto nepomohol, práve naopak, mňa obvinili ako „chronického sťažovateľa“, ktorý by si mal – podľa nich – radšej privyknúť na mentalitu a spôsob života nových susedov, ktorí okupujú aj cudzie pozemky vedľa nás. Z poslancov v mestskom zastupiteľstve nám dosť pomohli v tejto katastrofálnej situácii Zuzana Baligová a Juraj Říha. Z politikov sa usiloval vyriešiť situáciu Alojz Hlina, exminister Daniel Lipšic dal sem namontovať kamery, príchodom Mariana Kotlebu do Malaciek sa začal prípad značne medializovať, no jednoznačne najviac nám pomohla pani Anna Belousovová. Inak tu bolo už asi 30 politikov a poslancov NR SR z viacerých politických strán – nateraz bezvýsledne.
● V médiách sa prezentovalo množstvo politikov, ktorí priamo u vás pred domom pred kamerami a mikrofónmi riešili a „vyriešili situáciu“. Čo však skutočne zariadili vo váš prospech?
V predošlej otázke som už na túto odpovedal.
● Kto z politikov prejavil záujem o vašu rodinnú tragédiu aj mimo pozornosti médií?
Mimo médií jedine A. Belousovová. Keď sem prišla prvý raz, pozrela si situáciu, a keď odchádzala, tak Rómovia po nej niečo oplzlo vyrevovali. Prikázala vodičovi zaradiť spiatočku, vrátiť sa a vyzvala Rómov, aby sa priznal ten, čo jej adresoval vulgárnosti. Proste nemala z nich strach ako mnohí politici – chlapi! Neskôr aj policajtom z Malaciek vysvetlila, aké sú ich povinnosti, a že musia konať a zakročiť, nielen keď sa deje krivda neprispôsobivým, ale aj vtedy, keď Rómovia útočia na mňa či na iných „bielych” susedov... Ďalej nám tiež pomohla či už v priamych intervenciách u ministrov, na policajnom prezídiu alebo v NR SR.
● Ako hodnotíte z pohľadu viacerých rokov snahu samosprávy Malaciek nastoliť vo vašej ulici poriadok bežný inde?
Samospráva Malaciek nemá evidentnú snahu nastoliť poriadok, správa sa tak, akoby tu nijaký problém ani nebol, akoby tých štyridsať neprispôsobivých Rómov bol len problém rodiny Dobrovodských. Zaujali pštrosiu politiku. Myslím si, že im ide o to, aby nás vyštvali z vlastného domu, aby sme ho hlboko, niekoľkonásobne pod cenu predali, proste nedokážem si ten neskutočne bezohľadný, neľudský postoj dodnes vysvetliť.
● Máte, jemne povedané, svojráznych susedov. Vám sa vyčíta, že zrejme pre neznášanlivosť k rómskemu etniku neustále vírite pozornosť. Ale – existuje aj petícia samotných Rómov z kolónie v Malackách, v ktorej odmietajú možnosť, že by k nim presťahovali týchto vašich susedov.
Nielen v tej rómskej kolónii si ich neželajú za susedov (predtým bývali spoločne v bytovke v centre mesta a neustále mali medzi sebou konflikty), jednoducho aj inde ich odmieta ich vlastné etnikum. A čo sa týka mojej osoby, najlepšie je spýtať sa ľudí, čo ma dlhodobo poznajú, oni vám vysvetlia, aký som ja „rasista či fašista“.
● Tvrdíte, že ste na pokraji duševných síl, čo je logické, že trpíte depresiami. Ako situáciu znáša váš otec, ktorý zostáva na svojom?
Môj otec má problémy s dýchaním, teda najväčšie problémy mu robí ten neustály štipľavý, smradľavý dym z pálenia namoreného dreva a iného odpadu. Najmä pre neho je to dosť kruté, že nám náš dom, ktorý otec postavil, devastujú, ničia, podmáčajú základy, močia naň, následkom čoho sa narušila statika a steny pukajú, plesnivejú..., museli sme vyhodiť nábytok z obývačky, všetko splesnivelo. A ja? Ja už viac ako štyri roky ani nežijem, stále behám na políciu, na obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, podávam sťažnosti na všetky možné úrady, ministerstvá, proste toto nie je život, ale peklo. Pomohli mi antidepresíva, bez liekov by som asi ani nemohol pracovať, som na tom už dosť zle...
● To, čo prežívate, je iba psychický teror zo strany susedov alebo je to už aj v rovine fyzických útokov?
Nie, fyzicky ma zatiaľ nenapadli, ak nerátam hádzanie kameňov, tehál alebo drevených polien po mne a do nášho domu.
● Koľko takýchto „príjemných občanov“ žije vo vašom susedstve?
Aj s deťmi by ich malo byt okolo štyridsať, no chodia k nim mnohí im podobní, aj bieli asociáli, čiže presne sa nedá určiť, koľko ich tam vlastne býva či momentálne je.
● Je nejaký rozdiel medzi správaním sa i dospelých a ich detí?
Ani nie.
● Zaznamenali ste niekedy, že by rodičia občas zahriakli vlastné deti, resp. maloletých v ich „aktivitách“, ktoré vám v konečnom dôsledku ničia život?
Áno, často ich zahriakli, ale niekedy ich naopak nabádali, aby hádzali po mne kamene...