Vladimír Mináč je neoddeliteľne spojený s dejinami Matice slovenskej
Dušan D. KERNÝ
Na pôde Matice slovenskej si pripomenuli predsedu tejto inštitúcie z rokov 1974 – 1990; konali sa tu matičné spomienkové oslavy nedožitých deväťdesiatin významného Slováka Vladimíra Mináča. Ministerstvo kultúry SR, Spoločnosť A. Dubčeka a Zväz protifašistických bojovníkov zorganizovali spomienkovú výstavu.
„Mináčovskú“ Akadémiu v Jozefínskej knižnici pripravil Dom Matice slovenskej v Bratislave. Niesla sa v znamení „uchovať národné dejiny bez prikrášľovania a mytológie, uchovať pohyb slovenskej myšlienky“. Zdôraznila to poetka Dana Podracká z Literárno-informačného centra. Autorka sa dlhodobo venovala esejistike a literárnym dialógom s autorom.
■ LEN JEDEN KABÁT
„V národnej pamäti sa musí uchovať všetko to dobré, ale aj podlé, čo sme prežili, inak sa nedajú pochopiť, a ani V. Mináč sa nedá pochopiť, len keď my do hĺbky pochopíme hanbu, do ktorej ich a nás vrhol klérofašistický režim – a tak pochopíme veľkosť aj tých, čo proti nemu povstali,“ uviedla poetka. Vydala osobné svedectvo o tom, ako jej V. Mináč opísal príčiny udalosti, kvôli ktorej sa stal väzňom v Mauthausene a v Dachau a nepísal o tom, lebo sa nechcel opäť ponoriť do tej hrôzy. D. Podracká povedala: „Nosil košeľu zo žihľavy, ale len jeden kabát. Mináčov odkaz sa nám prihovára stále aj tým, že to bol celistvý, nenalomený – a tým je príbeh tohto muža v slovenských dejinách ojedinelý – nikdy sa nevzdal svojej pravdy.
■ BOJ ZA PRAVDU
Akadémiou sa nieslo ako motto Mináčovo poznanie, že slovenský štát vznikol z národného jazyka a kultúry a nie naopak. A práve pri tom všetkom, čo slovenský jazyk a kultúru previedlo cez nebezpečenstvá až po vznik štátu, bola neoddeliteľne Matica slovenská prítomná.
Autor ojedinelej encyklopedickej Slovenskej vlastivedy Drahoslav Machala pripomenul Mináča najmä ako polemika – jeho odkaz je: spor je presadzovaním pravdy, kto nebojuje za pravdu, stráca ju. A pokiaľ ide o slovenský jazyk – zápas oň je vždy politickým zápasom – a to aj v dnešnom slovenskom štáte.
Vedecký tajomník Matice slovenskej Imrich Sedlák vydal cenné svedectvo o Mináčovskom období na čele Matice slovenskej v období tvrdej, osobitne voči Matici bezohľadnej normalizácii, ktorá Martin pripravila o najschopnejších matičiarov. Svedectvo I. Sedláka je knižne prístupné v práci Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote. Z nej autor uvádzal: „Mináč bol výnimočný, nikdy nebol dogmatický, nikdy nebol za bezbrehý vzťah k sovietom, vedel rozoznať hodnoty a pseudohodnoty, nemal rád kamuflovanie a neznášal nečestnosť. Mináčove pôsobenie v Matici bolo nádejou na lepšie časy, V. Mináč má trvalú hodnotu a čestné miesto v dejinách Matice slovenskej, patrí v plnom rozsahu do dejín Matice slovenskej.“
■ POZORUHODNÝ POHĽAD
Pozoruhodným pohľadom na osobnosť V. Mináča prispel Roman Michelko z politologického odboru MS hľadaním odpovede na otázku, či V. Mináč bol politikom: nie nebol, bol intelektuálom a rebelom. Už jeho účasť v Slovenskom národnom povstaní bola aktom, ktorý ho determinoval až do konca života. Martinské pôsobenie hodnotil ako odsunutie Mináča, príslušníka vtedajších vrcholných orgánov, do akéhosi exilu, lenže V. Mináč dokázal tam zvýšiť vplyv a zástoj Matice. V roku 1987 sa zastal – a priamo – kritikov pomerov z publikácie Bratislava nahlas, proti ktorej režim a jeho propaganda brojili. Národne a sociálne cítiaca mladá generácia dnes silne pociťuje absenciu takého brilantného mysliteľa, autora, komentátora dejov. Mináčov odchod z Matice po roku 1989 nebol ani dôstojný a ani spravodlivý, konštatoval R. Michelko. „Doba ukázala, že taká osobnosť s vplyvom na národno-emancipačný proces dnes nie je.“
Prítomní osobitne ocenili účasť syna a vnučky Vladimíra Mináča. Šéfredaktor Slovenských pohľadov Bystrík Šikula pripomenul pôsobenie V. Mináča pri prelamovaní ideologickej cenzúry pri vydávaní hodnotnej slovenskej literatúry. Osobitne zaujal P. Dinka, ktorý pripomenul pozvanie V. Mináča do Vatikánu od vtedy tam pôsobiaceho kardinála Tomku. Pozvanie znelo pre „najväčšieho slovenského mysliteľa súčasnosti“ a súviselo aj s tým, že v historicky prvom vystúpení predstaviteľa cirkvi v slovenskom parlamente kardinál Tomko citoval V. Mináča. Bývalý riaditeľ Ekonomickej knižnice Boris Prochazka uviedol zásluhy V. Mináča o konanie svetového kongresu knihovníkov na Slovensku.
Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč vo vystúpení zdôraznil, že Matica ako vlastenecká a nadstranícka inštitúcia hľadá a upevňuje svoje korene, a hľadá a obhajuje osobnosti zakorenené v slovenských dejinách. Spomenul aj ďalšie dôležité aktivity v roku 2013. Jednou z nich bude dvestoročnica – výročie úmrtia prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka.