Na Morave je Svätopluk Veľký, v Prahe je aj navštevovaným kráľom Slovanov
Vidieť slovanské dejiny na vlastné oči
Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN
Ak chcete vidieť kráľa Svätopluka na vlastné oči, treba navštíviť Veľtržný palác v Prahe. Tam je teraz umiestnená veľkolepá dvadsaťdielna Slovanská epopeja Alfonsa Muchu. Jeden z obrazov sa nazýva Zavedenie slovanskej liturgie: Chváľte Pána v rodnom jazyku. Svetoznámy secesný tvorca ho namaľoval v roku 1912 a práve na ňom je zobrazený kráľ Svätopluk.
Dlhé roky bola Muchova Slovanská epopeja tajným tipom, pretože bola v zámku v Moravskom Krumlove neďaleko Brna, lepšie povedané, neďaleko rodných Muchových Ivančíc. Vtedy za starého režimu tu sídlila Stredná poľnohospodárska škola – v pôsobivom prostredí, ale primerane ošarpaná; obrovské obrazy šesť krát osem metrov boli sčasti vo veľkých sálach, sčasti v zámockej kaplnke. Ťažko si predstaviť tú púť dejinami. Človek vpadol z prostredia reálneho socializmu s jeho výzdobou, plagátmi a propagáciami popri cestách – v čom bol vtedajší Juhomoravský kraj v rámci československej federácie na prvom mieste – celkom na začiatok dejín našich národov. To bol najsilnejší zážitok. Prehliadka moravskokrumlovského zámku bola ohromujúca. Celé dejiny boli poňaté cez príbehy Slovanov od Rujany, historické deje v Bulharsku, Srbsku či bitku pri Grunwalde až po dejiny kazateľov v Čechách.
■ VEĽKOLEPÉ DIELO
Silné scény. Medzi nimi obraz Chváľte Pána v rodnom jazyku, ktorý je nielen vynikajúce maliarske dielo, ale aj neznalý z neho vyčíta posolstvo scény, v ktorej sa číta pápežská bula v slovanskej pevnosti mužovi na prestole – Svätoplukovi. Na obraze sa vyníma starec ožiarený lúčmi slnka – arcibiskup Metod, je tam aj postava sv. Cyrila. Nad scénou Rastislav sprostredkúva čítanie pápežskej buly svojmu nasledovníkovi Svätoplukovi. Vtedy bolo návštevníkov na zámku poriedko. Ak s nimi šiel sprievodca, nezabudol pri obraze akosi mimochodom utrúsiť: A tu, hľa, náš kráľ Svätopluk. Po rokoch to už znelo nahlas a sebavedome od mladej dievčiny: A uprostred na tróne vidíte nášho kráľa Svätopluka.
Príbeh Muchovej Slovanskej epopeje je známy, namaľoval ho pre mesto Praha, to nenašlo vhodné priestory, počas vojny plátna v Prahe síce schovali, ale splesneli, až v päťdesiatych rokoch našli útočište na Morave. Tam boli do roku 2011. A opäť ich bolo možné vidieť, keď vypukla administratívna i mediálna vojna – spoločnosť Incheba, nový majiteľ zámku, chcela plátna premiestniť do Veľtržného paláca v Prahe – a to aj dosiahla. Moravský Krumlov sa bránil zo všetkých síl, až by sa to dalo nazvať moravsko-českým sporom. Mucha, práve tak ako Svätopluk a celá Slovanská epopeja, boli aj symbolom nezískaného, ale prežívaného moravanstva. Zároveň sa naplno rozpútal spor o tom, či majú Česi dostatok vlastenectva, či sú schopní len v mene falošného európanstva popierať svoj slovanský pôvod a prináležitosť. Viedol sa mediálny spor o tom, či sú Česi – nie však Moravania – vôbec schopní byť národovcami. A na druhej strane sa objavilo zavrhovanie Slovanskej epopeje ako po všetkých stránkach – vrátane umeleckej – niečoho dávno prekonaného. No že je Svätopluk Veľký kráľom, že bol kráľom veľkej časti Slovanov v strednej Európe, kráľom veľkej ríše, popredným panovníkom európskych dejín, to nepodliehalo spochybňovaniu. Pravda až na to, že časť vedcov a verejnosti na Morave kritizuje „anachronický pohľad nacionálneho českého a slovenského dejepisectva“, pretože Svätopluk, samozrejme Veľký a samozrejme kráľ, bol moravský. Tak či onak, Slovanská epopeja je dnes vo Veľtržnom paláci a je úchvatná, ak nie strhujúca.