Politici zabúdajú na národ a Slovensko nazývajú „krajinou“
Spracoval: (mrs) – Foto: archív
Pri príležitosti 146. výročia vzniku Slovenskej národnej rady (SNR) 1848 a jej vyhlásenia nezávislosti slovenského národa od uhorskej štátnej moci ako ideového základu Slovenského povstania uskutočnili v nedeľu 23. septembra 2012 Združenia slovenskej inteligencie KORENE, Slovakia plus a obnovená SNR spomienkovú slávnosť v Múzeu SNR na Myjave, na ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia OZ Slovenský juh, SHO a Štúrovej spoločnosti.
Po slávnostnej časti, prejave predsedu Združení akad. mal. Viliama Hornáčka Konajme v zmysle odkazu slovenských dejín!, kultúrnom programe, kde zarecitoval báseň Janka Kráľa Jozef Husár, a položení kvetov k Pamätníku SNR, prijali účastníci záverečný dokument ako výzvu predstaviteľom SR Vráťme nášmu štátu zmysel!. Na záver slávnosti odovzdali výročné dokumenty Združení slovenskej inteligencie do archívu Múzea SNR a už tradične sa uskutočnila prehliadka expozície múzea spojená s každoročným slávnostným zápisom do Pamätnej knihy – potvrdeným odtlačkom autentickej pečate s nápisom Slovenská národnia rada 1848 spolu s dvojpečaťou Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR a s podpismi účastníkov. Po slávnosti sa zúčastnení spoločne odobrali na Bradlo, kde vzdali úctu jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín – M. R. Štefánikovi. Stalo sa tak presne na 84. výročie odhalenia mohyly gen. Dr. M. R. Štefánika, ktoré sa uskutočnilo v ten deň, teda 23. septembra 1928.
- STRATA SUVERENITY
Účastníci tohto spomienkového podujatia vo svojom vyhlásení pre širokú slovenskú verejnosť poukázali na stratu národnej identity slovenského národa. Vo vyhlásení uviedli: „Možno hovoriť o zvrchovanom štáte, ktorého veľká – a v mnohých prípadoch aj rozhodujúca – časť suverenity je odstúpená rôznym nadnárodným orgánom a inštitúciám, ktorého zákony sú (napr. čl. 11 Ústavy SR) podriadené medzinárodnej legislatíve, ktorého armáda – ako pojem zosobňujúci základnú súčasť štátnej suverenity – bola zrušená, ktorého strategické podniky a celé odvetvia – telekomunikácie, energetika, bankovníctvo... sú v cudzom vlastníctve, ktorý nemá ani len potravinovú bezpečnosť, nieto sebestačnosť, a je doslova odkázaný na cudzie zásobovacie a obchodné reťazce a ktorý chystá výpredaj pôdy cudzincom... ? Možno hovoriť o demokratickom štáte, kde prakticky vôbec neexistuje komunikácia – nehovoriac už o spolupráci – medzi odbornými elitami a politickou výkonnou mocou, kde sa s radovým občanom komunikuje iba prostredníctvom predvolebných sľubov, aj to spravidla iba raz sa štyri roky, ale inak jeho názory, vôľu a potreby predstavitelia štátu povýšenecky ignorujú...?!“ Za vinníka z takéhoto vývoja však nepovažujú slovenský štát. Kritiku smerujú skôr na politických predstaviteľov: „Rozhorčenie v nás vzbudzuje aj vyjadrovanie sa vrcholných predstaviteľov SR, ktorí stereotypne nazývajú náš štát ‚krajinou‘ a ktorí zjavne a otvorene uprednostňujú cudzie záujmy pred povinnosťami voči vlastnému národu a štátu, ktorý ich zamestnáva, platí a poskytuje im pocty aj ochranu. Výnimku tvoria politickí predstavitelia neslovenskej národnosti, ktorí už vinou neschopnosti slovenských politikov presadili a aj zabezpečili – najmä pre občanov SR maďarskej národnosti – toľko ‚nadpráv‘, že sa príslušníci štátotvorného slovenského národa pravidelne a čoraz častejšie dostávajú do pozície „druhoradých“ občanov vo vlastnej vlasti a v štáte, keď sú doslova donucovaní naučiť sa a používať jazyk menšinového etnika, aby sa mohli na slovenskom juhu zamestnať či vôbec dohovoriť!“ Tiež vyzvali Maticu slovenskú, aby bola aktívnejšia a najmä nápomocná Slovákom na juhu a aby bola skutočne matkou, ktorá sa stará o svoje deti.
- NÁVRAT KOMPETENCIÍ
Na záver vyzvali verejných činiteľov, aby „Slovenskej republike vrátili kompetencie – najmä suverenitu – ktorá jej podľa Ústavy SR patrí. Štát bez suverenity nemôže plniť svoju úlohu ani svoje povinnosti voči vlastným občanom a stáva sa ľahko ovládanou korisťou v rukách cudzích záujmov! Vrátenie stavu nášho štátu do súladu s Ústavou SR považujeme za základnú povinnosť každého štátneho zamestnanca a funkcionára, ako aj za prirodzený prejav vďaky a úcty k nenahraditeľnej hodnote, akú vlastný a samostatný štát pre každý národ predstavuje. Sme si vedomí našej draho zaplatenej historickej skúsenosti, keď sme stáročia žili bez vlastného štátu v cudzom područí na území vlastnej vlasti, a preto dobre chápeme odkaz našich dejín, ktorý jednoznačne hovorí, že – zmysel svojej existencie, podstatu vlastných dejín a zároveň svoje historické poslanie môže národ naplniť iba vo vlastnom samostatnom a suverénnom štáte“,