Hovoríme s doc. Ing. Petrom STANĚKOM, CSc., ekonomickým prognostikom SAV
Zhováral sa: Tibor B. HAČKO – Foto: autor
Veda, výskum a technologický rozvoj – to všetko pomáha vytvárať pracovné miesta, zvyšuje prosperitu a vplýva na kvalitu života. Kreuje vzdelanie národa a jeho spoločenské správanie. Výskum má podporiť spoluprácu a výmenu skúseností vedeckých tímov, ich myšlienok a vytvoriť tak základňu na konkurencieschopnosť vo vzťahu k zahraničiu.
Slovensko sa však podieľa na podpore vedy a výskumu necelým pol percentom hrubého domáceho produktu, čo je najmenší podiel v rámci Európskej únie...
● Sú veda a výskum prioritou slovenských vlád, ako to deklarujú vo svojich programových dokumentoch?
Bohužiaľ musím povedať, že od financovania až po tzv. zabezpečenie vedy to ide úplne opačne. Z hľadiska financovania je za nami len Albánsko. Podnikateľská sféra výskum nefinancuje ani zo zákona a dobrovoľne už vôbec nie. Tých pár šialencov, ktorí ešte pracujú vo vede alebo sú aktívni vo výskume, neviem, ako dlho vydržia. Druhá línia vo výskume je, že vláda síce pripravila dlhodobejšie rozvojové programy, ale súčasne prijala tzv. Smernicu 6 mesiacov, ktorou podmienila podporu len tých projektov, čo budú aplikované v polročnom období do praxe a budú ponúknuté podnikateľskej sfére. Pripomínam, že zahraničnej, čo je zase jeden z príkladov vyšachovania vedy zo Slovenska a znamenajú devastáciu našej vedy. A po tretie, je skutočne slovenský výskum pripravený plniť úlohu, ktorú mu prisudzujeme? Musím sa otvorene opýtať: Sme si naozaj istí, že veda a technologický rozvoj prinášajú zamestnanosť, pracovné miesta a podobné ukazovatele?
● Technický rozvoj podmieňuje nové vzťahy a pracovné miesta, ktoré ďalej generujú nové technológie. Prvé výskumné laboratóriá mimo planéty, pracovné miesta spojené s presídľovaním obyvateľstva a následné nové znalosti. Toto by malo byť motorom vedy a výskumu pre 21. storočie...
Dovolím si nesúhlasiť. My chceme ísť do vesmíru, a pritom stále nemáme vyriešené elementárne problémy našej planéty. Hovoríme síce o znalostnej ekonomike, o vedomostnej ekonomike, o technickom rozvoji, ale nechceme prijať to, čo nám dala príroda do vienka, a navyše nikto o tom nechce ani počuť. Len veľmi malá časť obyvateľstva je schopná pracovať v náročných vedomostných a vedeckých odboroch. Myslenie bolí a my sme si už vychovali generáciu, ktorá nemá trpezlivosť a ani ambície vedecky študovať. Chce všetko a hneď bez zhodnotenia následkov. A za týchto predpokladov máme odvahu hovoriť o tom, že budeme kolonizovať vesmír ? My chceme všetok ten chaos, ktorý tu je v spoločnosti, preniesť ešte do kozmu?
● A čo výskum morí? Sú tu na planéte, nepotrebujeme prekonávať ani vzdialenosti a prakticky všetky krajiny sa môžu do tejto oblasti zapojiť.
Výskum morí je krásna aj profitujúca vec. Príklad Nórska hovorí za všetko. Ako sa však máme zapojiť do výskumu morí, keď je aj ten v prímorských krajinách výsostne komerčne účelovou záležitosťou. Nevpustia nás doň a keď, tak po veľkom úsilí. Na to naše nátury nie sú dostatočne trpezlivé, chcú iba okamžité peniaze do vlastného vrecka. Výskum morí nie je dokonca zameraný ani na ochranu toho nesmierneho bohatstva skrytého vo svetových oceánoch. Tisíce kilometrov štvorcových morskej hladiny sú zaplavené odpadkami ľudskej civilizácie. Menia oceány zo živej vody na mŕtvu. Nie sme schopní zabrániť ani tomu, aby sa tieto obrovské splašky dostávali do svetových oceánov a devastovali ekofond, ktorý v týchto oceánoch existuje . Máte pravdu v tom, že poznáme povrch Mesiaca, ale nepoznáme väčšinu morského dna.
● Prečo výskum naráža na ekonomické bariéry? Čo spôsobilo ignorovanie agregátu budúcnosti v podmienkach SR všetkými vládami? Súvisí to s ich nevzdelanosťou alebo je v tom len a len chamtivosť a úsilie vydrancovať všetko a na každej úrovni?
Po dvadsiatich rokoch veľmi zlého hospodárenia som skeptik. Neverím na priamosť rovnice: veda = technický rozvoj = prosperita spoločnosti = šťastná budúcnosť. Vedecko-technický rozvoj nás dovedie k úvahe, že nie je plošnou vlnou zachytávajúcou celú spoločnosť. Veda je za posledných 60 rokov systematicky orientovaná len na výskum zbraňových systémov smerujúci k dokonalej eliminácii ľudského činiteľa, a samozrejme na farmaceutický výskum. Nikde tam však nevidím intenzívne riešenie problémov malárie, HIV, rakoviny, spoločenských oblastí a podobne. Prostriedky sa uvoľňujú len na choroby spojené s tzv. bohatou populáciou, ktorá je spracovaná a pripravená platiť za cielene určené lieky. Ak sa 90 miliárd USD spotrebuje vo farmácii, tak 80 miliárd USD sa stratí v účelových liekoch a zákrokoch spojených s chudnutím a „opravami“ telesnej schránky. Ich skutočný efekt je veľmi diskutabilný. Smeruje skôr na odstránenie psychickej lability nevzdelaného jedinca. Zvýšenou produkciou liekov na chudnutie alarmujúco narástla kriticky obézna populácia. Vyvarujme sa týchto omylov.
● Energetické zdroje boli nástrojom moci a nezávislosti. Zdroje sa vyčerpávajú, resp. objavujú v neprístupných lokalitách. Tí, čo ich strácajú, hľadajú alternatívne možnosti získavania pozícií cez vývoj...
Nové energetické zdroje sú síce krásna vec, ale nijaké alternatívne zdroje nenahradia dnešnú kultúru fosílnych palív alebo jadra. Výskum energetických alternatív je síce v centre pozornosti, ale len médií. Mohli by ste mi síce oponovať, že fúzne reaktory sú cestou k novým zdrojom energie. Určite aj budú, no v ich vývoji sme na úplnom začiatku. Riešenie vo väzbe na studenú fúziu sa od roku 1989 nikomu nepodarilo zopakovať, a tak je aj otázne, či vôbec prebehla alebo či bola dobre zdokladovaná. Nie je cesta niekde úplne inde? Nemáte pocit, že plytváme energiou? Reklamy, vysvietené záhradky a energeticky nedokonalé netesné prevádzky. A na toto plytvanie máme rabovať energetické zdroje tejto planéty? Áno, veda vytvára nové priestory v energetike, dnes máme už pasívne domy, na základe toho môžeme zmeniť štruktúru bývania, štruktúru medzi osídleniami, obyvateľstvom a jeho rozložením na planéte, ale to všetko niečo stojí. Slovensko sa touto cestou nevydalo.
● Nemala by byť jedna z ciest distribúcie energetiky v 21. storočí cez riadené odbery, a tak nútene zabezpečiť absolútne úspory a efektívne zvýšiť ochranu životného prostredia?
To už však nediskutujeme o slobode rozvoja, ale prechádzame na diskusiu, kam smeruje dnešná spoločnosť. Dostávame sa na platformu účelovo kontrolovanej a riadenej spoločnosti. Vlastníci finančných zdrojov majú záujem všetko a z každého uhla kontrolovať. Aj z obavy o svoj majetok. Samozrejme aj z obavy odhalenia. Kumulovanie zdrojov v krátkom čase v jedných rukách nemôže byť úplne legálne. Dovolili sme úplne chybné prerozdelenie bohatstva; 6 – 9 percent populácie ovláda 95 percent bohatstva všetkých krajín planéty. Na americkom kontinente je tento podiel ešte väčší. Ako chcete prinútiť chudobných ľudí, aby prešli na ekologicky prijateľné zdroje energie? Aby sa správali energeticky kvalitne. Uvedomujeme si, že aby boli alternatívne zdroje návratné, museli by sme šialene zvýšiť výkupnú cenu dodávanej energie a následne aj pre koncového užívateľa. Ako chcete prinútiť 70 – 80 percent chudobných obyvateľov, ktorí prechádzajú alebo sa nachádzajú v záchovnom modeli života, aby pristúpili na zvýšenie cien energií o 80 – 100 percent? To nie je otázka psychologickej výchovy a školstva. To je otázka prerozdelenia bohatstva spoločnosti?
● Nové technológie nemajú ambíciu riešiť humanitné a sociologické problémy. Rozvoj technológií slúži na to, aby priniesol nástroje, ktoré uľahčia spoločenský vývoj, jeho sledovanie a má dostatočne včas upozorniť na jeho zmeny, najmä negatívne a degeneratívne. Je na spoločenských elitách, aby ich prospešne využili. Nevedia ovplyvniť psychologické správanie sa jedinca ani spoločnosti. Čo sa v 20. storočí nestalo.
S tým úplne súhlasím. Elity spoločnosti naďalej robia tie isté chyby a naďalej chcú ovládnuť jeden druhého za akúkoľvek cenu. Preto je toľko chudoby a nikto nemá záujem ju riešiť. Môžeme však očakávať zlom v správaní sa nižších vrstiev s nastúpením deštrukcie. Alžírsko, Rwanda, Sýria sú príkladom masívneho vyvražďovania. A čo spravili svetové elity, aby im zabránili? Nič. Nepoužili ani tie najnovšie technológie na ich zmiernenie. Nikoho nepostavili pred trestný súd a dokonca nikoho ani morálne neodsúdili. Pokiaľ neohrozujú priamo ich, nemajú nijaký dôvod ich riešiť.
● Na Slovensku sa po zániku federácie úplne zabudlo na rozvoj vodných ciest. Ukončením Gabčíkova, čo bol síce socialistický, federálny, ale vrcholne odborný projekt, sa nepostavil ani meter novej plavebnej dráhy, ani jedno vzdúvadlo. V roku 2010 mali fungovať prístavy Žilina, Sereď, malo byť dokončené splavnenie Moravy po Brodské a Lanžhot, samozrejme s prekladnými kapacitami pre celý priemysel. Obnovia sa projekty na využívanie vodných a geotermálnych zdrojov? Nebolo by vhodnejšie smerovať vedu a výskum na Slovensku smerom, ktorý nám ako na dlani ponúka naša krajina?
Automobilový investor luskne prstami a my budujeme autostrádu, samozrejme predražene, namiesto toho, aby sme mu ponúkli vodnú, bezpečnú, ekologickú a plynulú cestu. Kórea sa nemôže porovnávať v možnostiach dopravných alternatív so Slovenskom. Má úbohých 200 kilometrov železníc, Slovensko má desaťnásobnú dĺžku železničných zvrškov. Akým právom ich manažéri, ktorí nepoznajú prednosti tejto krajiny a jej dopravy, diktujú opačné podmienky, dokonca aj pre nich nevýhodné? Na Slovensku nemáme záujem oprášiť vynikajúce dopravné štúdie. Pritom dunajské pravidlá sa nie nadarmo volali Bratislavské dohody. Máme ešte nejakú vedecko-technickú základňu v tejto oblasti?
Chcelo by to skutočne spoločensky prijatý dlhodobý cieľ s koncepciou na 20 – 30 rokov, ale tak, aby sa jej výstupy plnili a nie s každou zmenou vlády okliešťovali zdroje, resp. úplne zastavili výskumné úlohy a budovy s pozemkami predali. My sa k vode správame barbarsky. Pri klimatických zmenách, dejúcich sa okolo nás, je voda už strategickou surovinou. Zvládnutie procesov s využitím vodných a geotermálnych zdrojov je kľúčovým pri znižovaní energetickej náročnosti. Je najvyšší čas s plnou vážnosťou zaoberať sa oblasťou vodných zdrojov.
● Všetky štúdie OSN hovoria, že budúce vojny sa povedú o vodu ako strategickú surovinu. Ako sa my správame k našim vodným danostiam, k tým desiatkam prameňov kvalitnej, slovenskej minerálnej vody?
To naozaj nemá obdobu. Radšej volíme dovoz, a pritom naše minerálne vody poskytujú neporovnateľne vyváženejšie a kvalitnejšie zloženie. Nezaoberáme sa možnosťami energetiky, ktorú nám naša krajina ponúka. Máme mimoriadne predispozície geotermálnych zdrojov, čo je priama alternatíva fosílnej energie. To nechceme využiť? Výskum vrtov pri Košiciach, financovaný svetovou bankou v sume jednej miliardy korún, sme nakoniec zaplombovali a prieskum ukončili. Pritom by sme mohli priamo a v krátkom čase s minimálnymi začiatočnými investíciami a prevádzkovými nákladmi uľahčiť a skvalitniť život občanom. Naše politické elity to nechcú. Pýtam sa prečo?
● Musíme staviť na múdrych politikov, ktorí budú trebárs dvadsať rokov – bez ohľadu na zmenu politických pomerov – prijatú smernicu rozvoja slovenskej spoločnosti rešpektovať v záujme využitia toho, čo nám príroda dala do vienka.
V tomto ohľade som realista, ktorý dobre pozná slovenské pomery a slovenský systém vzťahov a súvislostí. Na idei vodných zdrojov, ktoré ste veľmi správne definovali, pracujem už 15 rokov a neposunuli sme sa ani o milimeter. Politické elity nevytýčili žiadne priority. Slovenská veda a výskum sa nespamätá sama. Aj prof. Dr. Ing. Aurel Stodola, náš najvýznamnejší vedec a pedagóg, učiteľ Alberta Einsteina, sa pri odchode na dôchodok lúčil so svojimi žiakmi a s profesorským zborom na Zürišskej polytechnike slovami: „Isté je, že niet na svete zázračnej vyučovacej metódy, ktorá by mohla pretvoriť menej nadaných ľudí na géniov, nedbanlivé povahy na výkvet horlivosti a pomaly reagujúce temperamenty na virtuózov výkonnosti. No svätou povinnosťou školy a vedy je ujať sa láskyplne všetkých, teda aj menej nadaných... a viesť ich k disciplinovanému mysleniu.“