Našich producentov mlieka nezachránili samoobslužné automaty ani predaj z dvora
Stanislav HÁBER
Pred piatimi rokmi sa začala hrať na Slovensku neoficiálna mliečna liga. Mestá, mestečká a obce sa predbiehali v počte nainštalovaných mliečnych automatov. Vzápätí udrela mliečna kríza v roku 2008, ktorá priniesla likvidáciu stád hovädzieho dobytka u nás, keďže prudko klesala výkupná cena mlieka.
Farmári ho dorábali drahšie, než ako ho predávali. A tak sa slovenské chovy výrazne preriedili. Problém bol v nízkej dotácii slovenským chovateľom oproti dotáciám, aké získavali iní farmári v rámci Únie. V lepšom prípade farmári kravy predali na ďalší chov do zahraničia, v tom horšom putovali na bitúnok. Takto často končili produkčne schopné zvieratá, ktoré by za iných okolností prinášali majiteľom kvalitné a zdravé mlieko, čím by sa zlepšovali aj podmienky dodávky tejto komodity na domácom trhu. Chovatelia hovädzieho dobytka napokon našli záchranu v odvetvovej dohode so spracovateľmi mlieka, kde sa dohodla výkupná cena na úrovni, na ktorej sa už opäť oplatilo chovať kravy na mlieko. Nie je to jednoduchý proces, lebo kým sa vychová krava produkujúca mlieko, prejdú až dva roky, keď farmár z chovu nemá nijaký úžitok.
■ VLÁDNY ZÁSAH
Mliečnu krízu zapríčinilo viac faktorov. Odborníci často spomínali čínsky faktor. V tejto krajine totiž objavili mliečny svet. Finančné prebytky pri obchodovaní so svetom začali využívať na zlepšenie stravovacích návykov vlastných obyvateľov. A tak zrazu nedostatok mlieka pocítili aj také jeho tradičné spracovateľské bašty, akými sú Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Výkupná cena mlieka u nás paradoxne prudko klesala, čo malo dramatický dosah na chovateľov a slovenské stáda. Záchrana prišla v podobe tzv. predaja z dvora. Ten mal konkurovať veľkým obchodným reťazcom, ktoré dokázali na slovenskom trhu umiestňovať lacnú nadprodukciu z celej Európy. Na tento cieľ vznikol zákon o šesťpercentnej DPH na potraviny predávané z dvorov, ktorý vláda Ivety Radičovej zrušila hneď po nástupe k moci. V rámci podpôr slovenským farmárom sa začali zavádzať mliečne automaty, kde sa znížená sadzba DPH počítala na čerstvo nadojené mlieko. Predpoklady hovorili, že Slovensko môže z vlastnej produkcie dosiahnuť stav, že sa bude vďaka týmto automatom predávať až 20 percent mlieka z domácich chovov.
■ STÁLE MENEJ
O potrebe piť mlieko v každom veku pre ľudí a prospešnosti tohto nápoja na ľudský organizmus nemá zmysel hovoriť, lebo tieto údaje sú všeobecne známe. Po piatich rokoch od zavádzania mliečnych automatov sme klesli v predaji nadojeného slovenského mlieka na úroveň sedem, miestami (najviac) na trinásť percent z celkovej produkcie. Trend je podľa Ing. Mariána Vanča z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho negatívny. Predaj čerstvého mlieka sa znižuje. Ubúda aj automatov. Z približne 300 automatov sa každý mesiac niektorý celkom uzavrie pre nezáujem verejnosti. Na príčine je podľa Ing. Mariána Vanča jednoznačne cenová ponuka obchodných reťazcov, ktoré ponúkajú liter mlieka za cenu približne 52 centov. Slovenskí výrobcovia to dokážu v cenovej relácii okolo 70 centov, ale je tu výživový nepomer. Liter mlieka z obchodu obsahuje o 50 percent menej tukov, vitamínov, minerálov, lenže je obohatený o množstvo umelo pridávaných látok, ktoré mlieku predlžujú trvanlivosť. Naopak, mlieko z automatov – ako zdôrazňuje inžinier M. Vančo – má viac tukov, vitamínov a zdraviu prospešných látok bez umelých konzervantov. Znamená to však, že po kúpe takéto mlieko treba hneď skonzumovať, prípadne po 48 hodinách nechať prejsť procesom kvasenia. Skúste však urobiť doma kyslé mlieko z kúpeného výrobku. Každý vie, že pre umelé prísady to nejde, veď získate len páchnucu nepitnú žbrndu.
Proces, počas ktorého sa mlieko dostane do automatu, je pritom podľa M. Vanča pod prísnou hygienickou kontrolou už pri dojení perfektne ošetrovaných zvierat. Odtiaľ putuje do mliečnice, kde sa v prietokovom chladiči schladí z 37 stupňov Celzia na štyri stupne. Vzápätí sa rozváža v nerezových tankoch do automatov. O čerstvosti, chutnosti a zdravotnej prospešnosti nemôžu byť podľa Ing. Vanča pochybnosti. Žiaľ, na Slovensku sa kríza prejavuje aj tak, že ľudia kupujú radšej menej kvalitné, ale lacnejšie potraviny. Pôvod a výrobca pritom nehrajú nijakú rolu.