Počasie ovplyvnilo výsledky žatvy v rozhodujúcich produkčných oblastiach
Zhováral sa Oto BALOGH – Foto: archív
Slovenské leto bolo nečakane suché. Pre dovolenku pri vode síce príjemné počasie, avšak sucho negatívne vplýva na poľnohospodársku produkciu. Nepriazeň počasia výrazne poznamenala výsledky tohoročnej žatvy. Porozprávali sme sa o tom s Milanom SEMANČÍKOM, predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
● Čo je charakteristické pre tohoročnú žatvu v Slovenskej republike?
Najmä to, že ju viac ako v minulosti poznamenali extrémne výkyvy počasia. Kým pred dvomi rokmi spadlo asi od polovice mája príliš veľa zrážok, tentoraz mnohé miesta na Slovensku potrápilo nečakané sucho. Zrážkový deficit od minuloročnej jesene sa neskončil doteraz, aj keď sa v druhej polovici júla rozpršalo takmer vo všetkých regiónoch. Na vymazanie absencie vlahy to však nemohlo stačiť, najmä nie v produkčných oblastiach, ktoré postihlo sucho najviac. A to bol ďalší, pre tohtoročnú žatvu charakteristický jav. Poveternostné extrémy najviac úradovali tam, kde sa zvyčajne dosahovali dobré, ba až nadpriemerné výsledky. Akoby príroda chcela poľnohospodárom dokázať, že si zaslúži veľký rešpekt a neradno ju podceňovať. Paradoxné však je, že sa dažďové zrážky pohybovali v pásoch a v regiónoch sa vyskytovali veľmi rôzne. Kde mali smolu, doplatili na sucho. Kde mali trochu viac šťastia, dočkali sa dažďa aspoň v rozsahu, ktorý im doprial solídnu úrodu, aj keď s hodnotením treba vyčkať až do úplného ukončenia zberu. Trebárs aj poľnohospodári na strednom Považí sa nádejali, že v tomto roku budú s výsledkami spokojní, ale náhla ľadovcová smršť tam na viacerých miestach všetko obrátila hore nohami. Ľudová múdrosť, podľa ktorej sa má o úrode hovoriť až vtedy, keď je v sýpkach a nie keď je ešte len na poli, sa opäť prejavila v plnom rozsahu.
● Dávajú priebežné žatevné výsledky dôvod aspoň na čiastočnú spokojnosť?
Z celoštátneho hľadiska určite nie, hoci sú veľmi rozdielne medzi regiónmi, ale aj medzi jednotlivými podnikmi a parcelami. Rozdiely boli aj v minulosti, ale nie až také veľké. Už pred žatvou sme odhadovali medziročné výpadky v priemerných hektárových úrodách husto siatych obilnín na zhruba 20 – 25 percent. Zdá sa, že správne, aj keď pripomínam značné rozdiely vo výsledkoch. Kým napríklad pri repke niekde nezozbierali z hektára ani tonu, inde sa dostali až na hranicu štyroch ton. Pšenica niekde „nesypala“ ani 2 tony z hektára, no niektorí pestovatelia sa môžu pochváliť aj viac ako šesťtonovými hektárovými priemermi. Tí sú, samozrejme, spokojní. Viacerí ich kolegovia majú hlavu v smútku. V porovnaní s vlaňajškom zaznamenali 50-, ba aj 60-percentné výpadky produkcie. V ich prípade je problém o to väčší, že do výroby vložili všetko potrebné, čo ich stálo nemalé prostriedky. Napriek vysokým nákladom nie sú odmenení primeranou úrodou a ich ekonomika to pocíti veľmi negatívne. Aj preto sme už od minulej jesene upozorňovali na tieto fakty. Oceňujeme, že náš hlas počúvlo nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka i celá vláda, ktorá vzišla z marcových parlamentných volieb. Uvedomujeme si, že v období konsolidácie verejných financií nemá peňazí nazvyš, ale aspoň suchom najviac postihnutí poľnohospodári potrebujú pomoc. Inak buď skrachujú, alebo budú nútení výrazne zredukovať činnosť a prepustiť zamestnancov, ktorí ťažko nájdu uplatnenie na trhu práce.
● Hektárové úrody pšenice a jačmeňa budú rozhodujúce pre celkové hodnotenie žatvy. Môžu slabšie výsledky znamenať reťaz problémov z hľadiska platobnej schopnosti poľnohospodárov?
Určite áno. Najviac dopadnú na subjekty s kompletnou výrobou, ktoré sa zaoberajú aj chovmi hospodárskych zvierat. Živočíšna výroba je dlhodobo stratová a aktuálny vývoj nasvedčuje, že si zaslúži zvýšenú pozornosť a účinnú pomoc, inak bude ďalej upadať. Slabá úroda u nás i vo svete tlačí na zvyšovanie cien obilnín, ktoré sa uplatňujú v humánnej výžive, no slúžia aj na kŕmenie hospodárskych zvierat. Sucho postihlo negatívne nielen produkciu zrnín, ale aj zelených krmovín. Ich prvá kosba priniesla medziročný pokles produkcie zhruba o polovicu. Vo viacerých oblastiach to nebude lepšie ani pri druhej kosbe. Navyše riedke a nízke porasty obilia spôsobia nedostatok slamy pre živočíšnu výrobu, čo môže obmedziť chovateľské aktivity. Absencia finančných i tovarových zdrojov a zásob sa môže prejaviť v „šetrení“ na výžive zvierat s dosahom na pokles úžitkovosti a redukciu ekonomických parametrov v ich chovoch. Preto treba zmobilizovať všetky nástroje a mechanizmy na udržanie a postupnú revitalizáciu živočíšnej výroby.