Z Westerwelleho skupiny vynechali aj Slovensko


gréckoBolo by naivné očakávať, že európsky superštát bude vytvorený jednorazovým aktom

Jozef HAJSTER – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Ministri zahraničných vecí Nemecka, Talianska, Belgicka, Holandska, Dánska, Španielska, Rakúska, Portugalska, Poľska a Luxemburska tvorili skupinu, ktorá v Bruseli predložila historický návrh na vytvorenie spojených štátov európskych. Pripojiť sa má aj Francúzsko. Objavili sa početné špekulácie, že by malo ísť o štáty jadra. Či je zloženie skupiny potvrdením rozdelenia na jadro a perifériu, o ktorom sa hovorí už dlhšie, ukáže budúcnosť.

V každom prípade to naznačuje, koho Nemci v Únii považujú za rovných a rovnejších. Británia, Švédsko, Fínsko aj Írsko v zozname chýbajú, aby sme spomenuli staré členské štáty. Že tam chýbalo Grécko, je z viacerých dôvodov pochopiteľné. Absencia Británie je logická, pretože tá o ďalšiu integráciu už dlhšie nemá záujem. Švédsko sa tiež drží dosť bokom od prehlbovania integrácie, podobné dôvody môžu by aj dôvodom neúčasti Fínska. Z nových členských štátov Únie je medzi signatármi len Poľsko. Týmto boli ostatné nové štáty chtiac-nechtiac zaradené do kategórie „periféria“. Pritom Poľsko, tak ako aj Dánsko v „elitnom klube“ eura nie sú.

grécke voľbyMinistri navrhli vytvoriť z Európskej únie (EÚ) jednotný štát podľa vzoru Spojených štátov amerických. Skupina chce zmeniť politický systém. Navrhovatelia preto vypracovali pre Európsku úniu úplne novú demokratickú štruktúru. Malo by ísť o model spolkového štátu podobného tomu americkému – s dvojkomorovým parlamentným systémom a priamo voleným prezidentom EÚ. Tento model by pripravil o moc terajších šéfov štátov a vlád a zaviedol v EÚ demokratický systém ako v jednom štáte. Návrhy sú takmer identické s návrhmi na vytvorenie politickej únie, ktoré už predtým avizovala nemecká kancelárka Merkelová.

 

  • NEFORMÁLNY NÁVRH

Aj keď išlo „len“ o neformálnu skupinu vedenú nemeckým šéfom diplomacie Guidom Westerwellem, jej zloženie možno považovať za veľavýznamné. Korunu tomu nasadil minister zahraničných vecí Slovenska Miroslav Lajčák, ktorý  Westerwelleho skupinu zľahčoval až tak, že ju prirovnal k iniciatívam tretieho sektora. Bola to veľká chyba, pretože ministri zahraničných vecí, jeho kolegovia, sú na rozdiel od tretieho sektora oficiálni predstavitelia štátov a aj ich neformálne návrhy majú veľkú váhu. Okrem toho sa môžu cítiť dotknutí za svoju degradáciu. Samozrejme, čo mal slovenský minister povedať, keď ide o taký závažný návrh, ktorým by suverenita a svojbytnosť Slovenska bola v tomto zväzku odsunutá na druhú koľaj – ak by vôbec nejaká zostala. Otázne je, či bol toto skutočne dôvod jeho reakcie. Predseda vlády R. Fico totiž jednoznačne deklaroval podporu hlbšej fiškálnej a bankovej integrácii. Reakcie ostaných slovenských politikov boli zdržanlivé a poukazovali na to, že vybudovanie jednotného európskeho superštátu nie je na programe dňa. Isteže, okamžité utvorenie spojených štátov európskych na programe dňa nie je a zrejme nejaký čas ešte ani nebude. Naivné by bolo očakávať, že kompletný európsky superštát bude vybudovaný jednorazovým aktom. Vytvorenie politickej únie však už na programe dňa je. Fiškálna a banková únia, vrátane utvorenia pozície ministra financií, boli na programe júnového samitu. Ich vytvorenie by nebolo ničím iným ako ďalším posunom na ceste k tvorbe superštátu.

  • NAVRHNUTÉ ZMENY

euroTitanikWesterwelleho skupina predložila svoje návrhy v Bruseli, čím sa stali oficiálnymi. Reakcia ministra Lajčáka potvrdzuje aj to, čo je vcelku známe, že nielen naša diplomacia, ale aj ďalší najvyšší slovenskí štátni činitelia viac či menej len reagujú na to, čo im v Bruseli predložia. Nedostatok iniciatívy, aktivity aj otvorenosti slovenských vládnych predstaviteľov v Bruseli však nepochybne ovplyvňuje aj to, že sú tam viac či menej piatym kolesom na voze, ktoré nemá šancu niečo významne ovplyvniť. Preto je dosť podivuhodné, že v súvislosti s eurom či eurovalmi tak významne vyzdvihovali skutočnosť, že členstvo v tomto „elitnom klube“ im dáva možnosť byť pri rozhodovaní o tom, čo sa deje v prvej lige. Sedieť pri jednom rokovacom stole s najsilnejšími lídrami Únie je pre nich z osobného aj politického hľadiska evidentne prestížne, podstatný je však praktický efekt pre Slovensko.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.