V našom priestore sme sa s hyperinfláciou stretli počas konfliktu štátov bývalej Juhoslávie. Pokiaľ ste mali ráno pri odchode do zamestnania v peňaženke v prepočte sto mariek určených na inkaso, električenku a nákup potravín, na poludnie mali tie isté peniaze hodnotu už len jednej marky a večer ste ich mohli pokojne zahodiť.
Inflácia je percentuálny prírastok indexov spotrebiteľských cien. Časť ekonómov tvrdí, že inflácia je pre hospodárstvo prospešná, stimuluje hospodársky rasť a urýchluje pohyb peňazí. Vysoká inflácia totiž pomáha zadlženým krajinám roztopiť dlhy.
Veľká Británia takto umorila väčšinu dlhov z obdobia II. svetovej vojny. A držiteľom dlhopisov ostali len oči pre plač.
- ŠTÁTOM RIADENÁ
Sedliacka logika napovedá, že vlastne ide o štátom riadený proces. Ak úspory tvoria 10 miliárd a emisná banka vytlačí a uvedie do obehu novú miliardu, každý stratí 10 percent hodnoty. Väčšie množstvo obeživa generuje jeho prebytok a zlacnenie. Tovar sa naopak predraží, lebo ho zostáva rovnaké množstvo. Mzdy sa tiež nemenia. A máme to tu, v nákupnom koši je zo dňa na deň menej. Definícia hyperinflácie sa spája s peniazmi, ktorých prostriedkom šírenia je nútený obeh a použitie štátneho násilia. Čo robia monetárne piliere dolár a niekoľko rokov už aj euro? Obe majú ako rezervné meny 80-percentný podiel na trhu a súčasne garantujú uskutočňovanie prevažnej časti svetových obchodov. Menové politiky Federálneho rezervného systému (FED) a Európskej centrálnej banky (ECB) hrajú ústrednú úlohu pri odhadoch akéhokoľvek cenového vývoja.
- DLHOPISOVÉ VLNY
Zvýšením cenín v obehu o 1,5 bilióna dolárov od roku 2008 uvoľnil FED chomút finančnej disciplíne a roztočil kolesá vysokej inflácie, aj keď tvrdí, že sú uložené v trezoroch. Keď sa spýtame, čo sa stane, keď tie sejfy banky otvoria alebo budú pokračovať v emitovaní ďalších cenín, sme pri koreni hyperinflácie. FED nedávno zverejnil informáciu o tretej vlne štátnych dlhopisov a ich odkúpení za ďalších 400 miliárd dolárov! To nie je optimistická správa. Kroky ECB kopírujú americký FED. Nakupuje z trhu grécke, talianske a španielske dlhopisy. Do portfólia získava skazený finančný tovar s inflačnými tlakmi a hroziacou nákazou pre európsky trh práce. Centrálne banky takto svojou menovou politikou ekonomickú krízu len prehlbujú a vysoká inflácia sa udomácňuje.
Zdá sa vám to nerozumné? Ak by peniaze boli kryté protihodnotou, napr. zlatom, nič také by sa stať nemohlo. Žiaľ, americký kongres spoločne s poradcami prezidenta zabudli na dôsledky obrovských rozpočtových deficitov. Fiškálne stimuly z roka 2009 mali zastaviť turbulencie. Výsledný efekt sa nedostavil a napumpované peniaze sa beztrestne minuli. Získali jedine bankári – na odmenách. Opätovná mobilizácia predošlých neefektívnych riešení na ekonomickej scéne vyvoláva špekulácie, že ich rekuperácia krízu viac prehĺbi a vytvorí podhubie na hyperinflačnú špirálu. V investorských kruhoch sa s takým scenárom seriózne ráta a uvažuje ako s ďalším možným vývojom. To už nie je strašenie ľudí. Spoliehať sa na nádej, že politici predsa niečo nedopustia, je scestné. Na Slovensku zvlášť, lebo tu je túžba po ovládnutí procesu vytvárania peňazí a jeho využitie na vlastný prospechu hlavným generátorom.
- FIŠKÁLNA STRATÉGIA
Nemožno tvrdiť, že by jednotlivé krajiny nemali fiškálnu taktiku. Pochybovať možno o jej rozumnosti. Vážne sa hovorí, že aj Nemecko vykázalo v oficiálnych štatistikách nepravdivé údaje a trápi ho väčšie finančné zaťaženie. Vzhľadom na explóziu dlhov vo všetkých krajinách EÚ je takáto úvaha opodstatnená. Cena za najlepšieho ministra financií , ktorá sa mu ušla, tak pôsobí ako zlý vtip...V dejinách je hyperinflácia pomerne častá záležitosť. Nijaký zo štátov, ktoré sa považujú za svetové veľmoci, sa jej nevyhol. Dôvod na neobmedzenú tlač peňazí sa vždy našiel. Príčiny boli vždy rovnaké: osobný prospech alebo vojna. Bankárske elity nemajú dôvod zastaviť tento vývoj, naopak už ho odštartovali. Na hyperinfláciu nemôžeme hľadieť ako na niečo, čo je minulosť alebo záležitosť len juhoamerických štátov. Hyperinflácia sa nevyhla ani našej malej krajine v roku 1953. Direktívnym mocenským zásahom peniaze vtedy stratili vyše 90 percent hodnoty. Svetlým príkladom je Švajčiarsko. Referendom prijalo ústavný zákon o vyrovnanom rozpočte a aj v rokoch celosvetového útlmu svoje dlhy v rokoch 2008 – 2009 znížilo – ako v rozprávke o dobrom kráľovi a vláde ľudu. Aj česká a poľská ekonomika sa stávajú malými ostrovčekmi rozumu. Hrozí im však, že menoví špekulanti otvoria hru aj na ich šachovnici bez toho, aby sa mohli na tejto hre zúčastniť.
Tibor B. HAČKO
Karikatúra. Andrej MIŠANEK